SLOVO V OBRAZE (2) UZDRAVENIE OCHRNUTÉHO
12.03.2017
Prezrené: 961 x
Hodnotenie:
5 / 5

Maliar inšpirovaný Svätým písmom, kontemplatívna sestra a jej čistá poézia, zamyslenia benediktínskeho mnícha zo Sampora... Ich objavovanie kresťanských mystérií liturgického roka sa chce stať modlitbou v každom divákovi.

--- 

TEXTY

Evanjelium podľa Marka 2, 6-9

 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!

Komentár:

„Čo je skutočne ochrnutosťou človeka? A ako z tej ochrnutosti môžeme dôjsť k tomu, aby sa náš život pohol? Tu prichádza mi na myseľ stará mníšska pravda, že najväčším nepriateľom duše nie je hriech, ale najväčším nepriateľom duše je nehybnosť duše. A o tom hovorí obraz, kde pri známom uzdravení chromého od narodenia, ktorého jeho priatelia museli spustiť až cez strechu, vidíme celú scénu vo veľkej takej horúčosti toho, čo sa tam odohráva. Na vrchu na dome vidíme – tak matne – štyroch ľudí. Môžu to byť aj štyria evanjelisti, ale sú to ľudia, ktorí tam stoja za nás a robia všetko, čo môžu, ale nemôžu pomôcť  pohybu toho človeka. Na obraze vidíme v strede Ježiša Krista v takom zvláštnom geste. A pozýva nás ľavou rukou. To, čo je tam dole sú nosítka. Už sú prázdne. Zároveň tie nosítka majú takú podobu aj zvitku Svätého Písma. Zo Starého zákona na ľavej strane – Starý zákon je ešte zviazaný, na pravej strane už je zákon odviazaný Tam už smeruje noha Ježiša Krista a ruka, ktorá nás pozýva. Je to teda scéna, kde je akási námaha človeka potrebná, aby sa pohol. Tá námaha je naznačená tým, že trámy na streche v jednom mieste tvoria kríž. Opäť je tu kríž, Ježiš Kristus a nehybnosť človeka pripútaného k hriechu pýchy, pretože tou pýchou je priviazanosť na predstavu, že som dokonalý, bezchybný a iba ja mám pravdu. Ľavou rukou nás Ježiš pozýva, aby sme sa vzchopili. Pravou rukou nám vysvetľuje ako to máme spraviť. Nie je to tak úkon vôle ako úkon srdca, ktorému nerozumejú tí, ktorí sú pripútaní k pravidlám a ktorému rozumie ten, ktorý je pripútaný k ochote pohnúť sa.  A pohnúť sa ku Kristovi.“  (o. Jozef, OSB)

 

„Dnes“, ktoré trvá...

 

S rozochveným srdcom

vstupujem do božieho

 „dnes“, ktoré trvá...

...do tajomstva Lásky!

 

Slabosť, nedôvera,

neschopnosť a strach

sú mrežou, čo zovrela

ochrnutú dušu...

 

Hľadím na Teba,

Boha medzi nami,

strechou nad hlavou

Ti je samo nebo...

 

V očiach Ti ako v zrkadle

žiari viera mnohých

-       nosidlá nesúce k Tebe

nevládnych a chromých!

 

Boh vystiera dlaň,

stavia ma na nohy

s novou perspektívou,

stvára nové srdce...

 

„Vstaň a choď!“

Slovo na dnes...

A stále trvá

v milosrdnom  tajomstve!

                                    (Lucia, OSsR)

 

Texty básní a komentárov sú určené pre vnútornú potrebu osobnej modlitby, alebo meditácie divákov. Sú chránené autorskými právami. Ich verejné a printové používanie nie je dovolené bez súhlasu autorov. V prípade záujmu o akékoľvek verejné využitie textov kontaktujte benediktínov na Sampore: jozef@benediktini.sk

Hľadať v archíve

Podľa témy alebo hosťa

Podľa dátumu premiéry

Nacitavam...

Podľa názvu relácie