Aktuálne

SLOVO V OBRAZE (12) NANEBOVSTÚPENIE PÁNANe 15:15 SLOVO V OBRAZE (12) NANEBOVSTÚPENIE PÁNA

V Biblii, obraze a poézii

Kniha proroka Zachariáša 14, 4-5

Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním.

 

Komentár: 

Udalosť nanebovstúptenia Pána sa zvykne stvárňovať a zvykne sa ukázať ako jav, kde Ježiš akoby odchádza fyzicky nejak vyššie, pár metrov, pár sto metrov nad ľudí a oni naňho pozerajú možno so smútkom, možno s nostalgiou -už odchádza niečo, čo sa nikdy nevráti. Nanebovsúpenie ale nie je nejakou spomienkou na nejaký okamih, že Ježiš odišiel a my si to raz za rok pri sviatku nanebovstúpenia pripomenieme, ale je to skôr možnosť znova v čase vstúpiť do toho zvláštneho mystéria, tajomstva – akým vlastne Ježiš ostáva prítomným uprostred nás, keď ho už nemôžeme vidieť? Obraz nám ukazuje, že nanebovstúpenie Pána môžeme vnímať aj ináč ako len cez vzdialenosť Ježiša  a pozerajúcich sa učeníkov s pocitom nostalgie alebo zo smútkom, alebo s otáznikom – čo s nami teraz bude? Skôr sa sústreďujeme nie na to, že Ježiš vstúpil kdesi – odišiel do neba, ale on vlastne vstúpil „do“ neba. To znamená, že vstúpil hlbšie do toho spoločenstva učeníkov. A my to hlbšie aj veľmi zreteľne vždy slávime, keď slávime Eucharistiu. Preto na tomto obraze namiesto Ježiša a namiesto nejakého spoločenstva učeníkov sme vybrali pohľad na oltár z hornej strany v našom kláštore na Sampore, ktorý má štvorcový tvar. A skutočnosť, ktorú si pripomíname pri nanebovstúpení Pána, je to – akým spôsobom Ježiš vstúpil  vlastne hlbšie do prítomnosti svojich učeníkov. A je to okamih Eucharistie. Preto je táto slza, sklo, akoby znova s takým drobnohľadom do toho, kde toho Ježiša nachádzame v živote. My ho nachádzame vždy tam, kde ho spoločne slávime. Aj v Eucharistii. (o. Jozef, OSB)

 

  

Medzi nebom a zemou

 

Vystúpil si k Otcovi,

nás si neopustil...

Nebo sa sklonilo k zemi,

zem si pritiahol k nebu...

 

Neodišiel si...!

Všadeprítomný predsa

nemôže nebyť...

...môžem len nevidieť!

 

...máš pre mňa dar -

„reservé“ v nebi,

prekvapenie väčšie

než moje túžby a sny!

 

Božie objatie naveky,

bez sĺz a rán...,

bez strachu, že sa skončí

večné prebývanie

 

...s Láskou!

Už teraz čakáš na mňa

a zasievaš nebo

do zeme môjho srdca

 

v malom Chlebe,

čo spája v jedno

Boha a človeka,

Teba a mňa...

 

Oltár vonia nebom,

zastavuje sa čas a v tom

nevysloviteľnom „teraz“

nebo klíči v nás...

                        (Lucia, OSsR)

12.08.2017 18:08
Späť