SLOVO V OBRAZE (50) DVERE

Kniha Genezis 18,5-6

Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ Abrahám sa poponáhľal do Sáriinho (oddelenia) stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!“

Zjavenie svätého Jána 3,20-21

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.

Dvere dokorán

Tvoj oheň

v mojom srdci...

Tvoj hlas

v mojich ušiach...

Tvoja blízkosť

pri mojich dverách...

Nezhárajúci, neutíchajúci,

klopajúci - čakáš...

...až otvorím -

v dubovom tieni,

s vierou Abraháma,

bez Sárinho smiechu...

...so smädom Samaritánky

v nádeji na zázrak z Emauz,

mokrými krokmi viery,

skôr než ostane len

kvapkajúca myrha,

čo popáli dlaň...

Ty sám si bránou

otvorenou dokorán,

na verajach kríža

kľúčom svojich rán...

Už nezavrieš,

 voláš: „Otvor mi...!“

Čakáš...

Ty, prameň živej vody,

čo naplní môj džbán...

V úderoch svojho srdca

nesmelo načúvam...

• to klopeš Ty sám!

... chceš vojsť,

rozpáliť nanovo,

nasýtiť Slovom,

prebývať so mnou,

prebývať vo mne,

tancovať...

Pozývam Ťa

k stolu môjho bytia,

nebeskou rosou

daj sviežosť žitia

a silu „agapé“...

...pod stromom Kríža!