ŽALM 132

1 Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, 2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: 3 „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; 4 svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, 5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“ 6 Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách. 7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. 8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. 9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. 10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného. 11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. 12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ 13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok: 14 „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním. 15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. 16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti. 17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. 18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“