SLOVO V OBRAZE (18) PRICHÁDZANIE

V Božom slove, obraze a poézii

Evanjelium podľa Lukáša 1, 46-51

Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;

Komentár:

Keby sme si položili otázku: Kedy je matka skutočne plne šťastná?, mohli by sme si myslieť, že to bude chvíľa, keď jej dieťa zmaturuje, promuje alebo má nejaký veľký životný úspech. Obraz Prichádzanie nám predstavuje blahoslavenosť, teda šťastie matky ešte ináč, hlbšie a určite pravdivejšie. Hlavnou postavou na obraze je Panna Mária. Nič nie je na nej tak dôležité ako jej tvár. Ale keď sa dobre zahľadíme do tváre, ona nám poukazuje práve na to, že šťastie matky spočíva v zahĺbení sa do seba – to je to svetlo uprostred nej. Keď pokračujeme ďalej v hľadaní, čo je skutočne tým svetlom, zo svetla začíname možno objavovať Pietu. Zvesené ruky Krista, ovisnutá hlava, tvár trup, nohy... Teda skutočným blahoslavenstvom je to, ako nás Mária učí, že matka môže byť šťastná v plnosti, keď plod jej život priniesol ovocie. To bola ale chvíľa, keď plod jej života – Ježiš Kristus, umiera... A ona ako žena viery vie, že nám ho neprináša, aby sme ho uctievali ako mŕtveho, ale aby sme ho uctievali s bázňou, ako nás k tomu vedie Božie slovo. Mať bázeň pred celosťou toho, čo nám Ježiš ako ovocie Máriinho života dáva, a to nie je smrť ale život, zmŕtvychvstanie a večnosť... To je blahoslavenstvo každej matky – večnosť jej dieťaťa. To je šťastie človeka, to je umenie veriaceho – byť v bázni pred týmto tajomstvom prichádzajúcej Matky so svojím Synom. (o. Jozef OSB)

Dal Tvorca dielu tvar

a dlaň

a túžil mu dať viac

túžil mu dať túžbu

po domove

túžil mu dať

tvár

tú svoju

ba viac

túžil mu dať

srdce

pravé