SLOVO V OBRAZE (14) ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO
04.03.2017
Videné: 1723 x
Hodnotenie:
0 / 5

Kniha Žalmov 104,1-4. 30.

 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, 3nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.  Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. 

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. 

 

Komentár:

„Vždy vstupovaním do Slávnosti zoslania Ducha Svätého sa odstávame akoby do momentu, že sa nám zdá, že Duch Svätý bol zoslaný práve vtedy, keď sme si to prvý krát všimli. Ale Duch Svätý bol už od počiatku v činnosti. A vidíme to práve v tom, že už Žalm, ktorý sme práve počuli, nám hovorí o tom Duchu, ktorý je princípom, že všetko existuje, že sa všetko stále tvorí, že ešte nič nie je dotvorené. V tomto obraze vidíme, že činnosť Ducha Svätého bola hneď od počiatku - hneď ako vznikala zem, hneď ako vznikali vody sa objavuje prvá zo siedmich kvapiek krvi Ježiša Krista. Ale je to zároveň aj symbol plameňa, ktorým často označujeme Ducha Svätého. Čiže On je už od počiatku pri stvorení sveta, keď vznikala tvárnosť sveta, ktorá dodnes pokračuje. Keď ideme obrazom – lebo jeho pohyb a dynamika smerom nahor je zrejmá – vidíme, že celý tento jav sa odohráva znova na nejakej hore. Centrom tej hory je horiaci ker, kde prvý krát v tvárnosti sveta sa zviditeľňuje Boh. V tom strome vidíme ratolesť – olivovú, ktorá má sedem lístkov a to je tiež odvolávka symbolu na prítomnosť Ježiša Krista ako Syna pri tom tvorení sveta. A celé to potom v tej hornej časti aj celom koncepte obrazu všetko smeruje k tým siedmim kvapkám Kristovej krvi, ktorá je stále živá, nikdy neprestala tiecť, nikdy nestratila svoju teplotu. JE stále prítomná vo svete. A jednu z nich sme zvýraznili sklom, ktoré nám hovorí, že ono je tou lupou – Duch Svätý, Ježiš Kristus, Boh, ktorý nám dáva možnosť vhlbovať sa - tak ako môžeme - do toho, že stále stvoriteľský akt Boha vo svete pokračuje. Duch Svätý bol pri stvorení, pri smrti Ježiša Krista a zviditeľnili sme Ho najviac svojím duchovným zážitkom a vierou pri zoslaní Ducha Svätého. On tu však vždy bol, je a bude. (o. Jozef, OSB)

 

Už od počiatku...

 

Trojjediný

sa neuzavrel v sebe

dynamika lásky Ho

roztancovala k stvoreniu

 

...tak nebo a zem

ponorené do tmy

dotýkané slobodou Ducha

nad vôd hlbinami

 

čakali...až

božie chcenie

nespútanou štedrosťou

dokoná stvorenie...

 

Už od počiatku

Boží vánok vial

Boží oheň plápolal

a prenikal všetko,

 

čo dýchalo Bohom,

čo smelo rásť...

a horieť Krvou Krista,

stvorené na novo...

 

Duch večnej Pravdy

Oheň božej vyhne

Dych života...

tak neznámy a blízky...!

 

...Ten, Ktorý je

Ten istý bol a bude,

...pretvára stvorenie,

všetko obnovuje...

                        (Lucia, OSsR)

Hľadať v archíve

Podľa témy alebo hosťa

Podľa dátumu premiéry

Nacitavam...

Podľa názvu relácie