Giuseppe Moscati bol lekárom, profesorom, vedcom a preslávil sa svojim mimoriadnym prístupom k chudobným. Žil na prelome 19. a 20. storočia. Bol uznávaným odborníkom a neskôr si získal veľké uznanie pri záchrane obetí výbuchu sopky Vezuv v roku 1906. Moscati bol zodpovedný za nemocnicu, ktorá pôsobila neďaleko sopky: osobne dozeral na rýchlu evakuáciu nemocnice, a podarilo sa mu zachrániť všetkých pacientov, prevažne starších a chudobných, skôr, ako sa zrútila strecha budovy pod tlakom horúceho popola. Keď v roku 1911 vypukla v Neapole cholera, talianska vláda poverila Moscatiho, aby dohliadal na inšpekciu stavu hygieny v meste - podarilo sa mu nájsť zdroj choroby a aj spôsob jej likvidácie. V tom istom roku obdržal Moscati doktorát z fyziologickej chémie... ako prvý experimentoval s inzulínom v boji s cukrovkou a počas prvej svetovej vojny viedol nemocnicu pre ranených vojakov. Hovorilo sa o ňom ešte za jeho života, že bol zázračným lekárom, ktorý vedel vždy určiť správnu diagnózu po tom, čo sa oboznámil s pacientovými symptómami. Zomrel v roku 1927. V roku 1987 bol kanonizovaný za svätého.

premiéra So 20,40

repríza Ne 16,40