FUNDAMENTY (118) POVOLANIE K SVÄTOSTI

Dokumenty II. vatikánskeho koncilu s Janou Zlatohlávkovou, prof. Milošom Lichnerom SJ a Jurajom Vittekom.

Svätosť Cirkvi

Je predmetom viery, že Cirkev, ktorej tajomstvo posvätný koncil predkladá, je neporušiteľne svätá. Lebo Kristus, Boží Syn, ktorý je s Otcom a Duchom Svätým zvelebovaný ako „jediný Svätý“, miloval Cirkev ako svoju nevestu a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, spojil so sebou ako svoje telo a naplnil darom Ducha Svätého na Božiu slávu. Preto sú v Cirkvi všetci povolaní na svätosť, či už patria k hierarchii, alebo sú pod jej vedením, ako hovorí apoštol: „Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie“. (LG 39)

Rehoľníci

Evanjeliové rady Bohu zasvätenej čistoty, chudoby a poslušnosti, sú Božím darom, ktorý Cirkev prijala od svojho Pána a jeho milosťou ho neprestajne uchováva. Sama Cirkev sa ich svojou autoritou pod vedením Ducha Svätého usilovala vysvetľovať, upravovať ich prax a zakotviť ich v ustálených životných formách. Tak sa stalo, že akoby na strome, ktorý sa obdivuhodne a bohato rozvetvil na Pánovom poli zo semena zasiateho Bohom, vyrástli rozličné formy pustovníckeho alebo spoločného života a rozmanité rehoľné rodiny. (LG 43)

Eschatolocický charakter putujúcej Cirkvi

Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zoslal na učeníkov svojho oživujúceho Ducha a skrze neho ustanovil Cirkev, svoje telo, ako všeobecnú sviatosť spásy; sediac po pravici Otca, neprestajne účinkuje vo svete, aby privádzal ľudí do Cirkvi a prostredníctvom nej ich užšie pričlenil k sebe. A živí ich svojím telom a vlastnou krvou, aby ich urobil účastnými na svojom oslávenom živote. (LG 48)