Tit.
22.02.2019
9:33 min.
Zobrazené 1095x

EUCHARISTICKÉ ZÁZRAKY (25) FRANCÚZSKO

S o. Jozefom Kováčikom

V našej púti po miestach Eucharistických zázrakov budeme v nasledujúcich častiach spoznávať zázraky, ktoré Katolícka cirkev uznala vo Francúzsku. V prvej časti z Francúzska navštívime Douai, NEUVu-SAINT-SEPULCRE i Paríž.

Prepis videa

cca 5 min čítania • 993 slov

V našej púti po miestach
Eucharistických zázrakov
budeme v nasledujúcich častiach


  • V našej púti po miestach Eucharistických zázrakov
  • budeme v nasledujúcich častiach spoznávať zázraky,
  • ktoré Katolícka cirkev uznala vo Francúzsku.
  • Dnes navštívime Douai, Neuvu-Saint-Sepulcre a Paríž.
  • Pri eucharistickom zázraku v Douai neočakávane spadla istému kňazovi,
  • ktorý rozdával sväté prijímanie, premenená hostia na zem.
  • Sklonil sa, aby ju zodvihol, no vtom sa ona sama zdvihla do vzduchu
  • a preniesla sa na purifikatórium.
  • Neskôr sa namiesto nej objavil nádherný mladý muž,
  • ktorého videli všetci prítomní na svätej omši.
  • Hoci odvtedy uplynulo už 800 rokov,
  • dodnes je možné uctiť si hostiu zázraku.
  • Každý štvrtok sa v Kostole svätého Petra
  • schádzajú mnohí veriaci na modlitbu pred zázračnou hostiou.
  • Bonum universale de Apibus je názov diela,
  • ktoré bolo napísané ako svedectvo o zázraku.
  • Jeho autorom je dominikán Thomas de Cantimpré,
  • doktor teológie a pomocný biskup v Cambrai.
  • Na Veľkú noc 1254 padla v Kostole svätého Amáta v Douai kňazovi,
  • ktorý rozdával sväté prijímanie, nečakane na zem premenená hostia.
  • Sklonil sa, aby ju zodvihol,
  • no v tom okamihu sa ona sama vzniesla do vzduchu
  • a preniesla sa na purifikatórium.
  • Neskôr sa namiesto nej objavil nádherný mladý muž,
  • ktorého videli všetci prítomní veriaci a rehoľníci na svätej omši.
  • Správa sa rýchlo rozšírila a biskup z Cambrai, Thomas de Cantimpré,
  • sa okamžite vydal do Duoai, aby si veci osobne prešetril.
  • Napísal: „Prišiel som spolu s viacerými veriacimi
  • k dekanovi kostola a požiadal som ho, aby mi ukázal zázrak.
  • Dekan otvoril skrinku, kam predtým uložil zázračnú hostiu.
  • Najskôr som nevidel nič zvláštne.
  • Bol som si vedomý, že mi nič neprekážalo v tom,
  • aby som videl všetko tak, ako ostatní.
  • Nezostal však čas ani na otázky,
  • ktoré som chcel v tejto súvislosti položiť,
  • keď som zrazu v hostii uvidel Kristovu tvár.
  • Bol tŕním korunovaný a po čele mu stekali dve kvapky krvi.
  • Okamžite som pokľakol a plačúc som ďakoval Bohu.“
  • Je isté, že už v roku 1356, teda storočie po samotnom zázraku,
  • sa každoročne slávil v stredu po Veľkej noci
  • sviatok na pamiatku zázraku Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
  • Dokument, ktorý nám to dosvedčuje, okrem iného potvrdzuje,
  • že už v tom čase išlo o dávnu tradíciu.
  • Drahá relikvia zázraku bola uchovávaná a uctievaná
  • až do revolúcie.
  • Následne sa stratila stopa na niekoľko rokov.
  • V októbri 1854 objavil farár Kostola svätého Petra
  • náhodne pod sochou Krista z oltára zomrelých drevenú skrinku,
  • v ktorej bola malá hostia, ešte stále úplne biela,
  • s poškodeniami po okrajoch.
  • List pri skrinke, napísaný v latinčine, dosvedčuje:
  • „Ja, dolupodpísaný kanonik kolegiátneho Kostola svätého Amata
  • potvrdzujem, že ide skutočne o hostiu svätého zázraku,
  • ktorú som uschoval pred rizikom zneuctenia
  • a ktorú sa mi tak podarilo šťastne ochrániť.
  • Uložil som ju do tejto pixidy
  • a zanechal som toto písomné svedectvo
  • napísané vlastnou rukou (5. januára 1793).“
  • V kostole v Neuvy-Saint-Sepulcre, v okolí Indre,
  • sa uchovávajú dve kvapky krvi nášho Pána Ježiša Krista,
  • ktoré mali byť zachytené na Kalvárii počas jeho umučenia.
  • Do Francúzska ich v roku 1257 priniesol kardinál Eudes
  • po svojom návrate zo Svätej zeme.
  • Relikvia pozostávajúca zo zrazenej čistej krvi,
  • aby sa nezmiešala s vodou alebo so zemou,
  • sa od roku 1257 uchováva v kostole,
  • ktorý bol postavený v prvej polovici roku tisíc,
  • na základe podobnosti s Kostolom Svätého hrobu v Jeruzaleme.
  • S uctievaním Svätej Ježišovej krvi sú spojené viaceré odpustky.
  • V roku 1621 ustanovil arcibiskup z Brúgg, André Frémiot,
  • na podporu uctievania relikvie, Bratstvo Presvätej krvi
  • a o dva roky neskôr pápež Gregor XV. udelil nové odpustky tým,
  • ktorí si Svätú krv budú uctievať.
  • Každý pondelok Veľkonočného obdobia a 1. júla každého roku
  • sa slávi slávnostná svätá omša a procesia na úctu svätej relikvie.
  • Vzývaniu a uctievaniu Svätej krvi v Neuvy-Saint-Sepulcre
  • sa pripisujú viaceré vyprosené milosti.
  • Počas Veľkej noci 1290 si jeden neveriaci,
  • ktorý nenávidel katolícku vieru
  • a neveril v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii,
  • zadovážil premenenú hostiu, aby ju mohol zneuctiť.
  • Pobodal ju nožom a hodil ju do vriacej vody.
  • Hostia sa sama od seba pred mužom vzniesla do vzduchu.
  • Muž zostal prekvapený
  • a hostia sa preniesla do misky istej zbožnej ženy,
  • ktorá ihneď hostiu odniesla kňazovi.
  • Cirkevné autority, ľud a dokonca i kráľ
  • rozhodli o premenení domu previnilca na kaplnku,
  • v ktorej sa uchovávala hostia,
  • ktorú neskôr zničili počas Francúzskej revolúcie.
  • Existuje viacero dokumentov,
  • ktoré potvrdzujú udalosti spojené s týmto zázrakom.
  • Píše o ňom aj taliansky historik Giovanni Villani
  • v jeho známych Dejinách Florencie, v VII. knihe, v kapitole 136.
  • spomína krátko udalosti spojené so zázrakom.
  • Veľmi dôkladná štúdia o všetkých prameňoch
  • bola vytvorená pani Moreau-Rendu v diele:
  • V Paríži, Záhradná ulica, ktoré vyšlo v roku 1954.
  • Úvod do neho napísal Mons. Touzé, pomocný biskup Paríža.
  • Autorka po dôkladnom skúmaní dokumentov,
  • ktoré podrobila kritickému pohľadu, sa vyslovila za autenticitu zázraku.
  • Asi najznámejším je však dielo Dejiny Cirkvi v Paríži,
  • ktoré napísal francúzsky arcibiskup Mons. Rupp.
  • Eucharistický zázrak z Paríža
  • spomína na stránkach venovaných biskupskej službe
  • Simona Matifasa de Busay,
  • ktorý bol biskupom v Saint-Denis v rokoch 1290 až 1304.
  • „Na Veľkonočnú nedeľu 2. apríla 1290 istý muž menom Jonathas,
  • ktorý nenávidel katolícku vieru
  • a neveril v skutočnú prítomnosť Krista v premenenej hostii,
  • si zadovážil podvodným spôsobom premenenú hostiu.
  • Keď sa k nej dostal, bodol ju niekoľkokrát nožom.
  • Začala z nej vytekať krv.
  • Tá zaplnila nádobu, do ktorej ju vložil.
  • Zachvátil ho strach a tak sa ju rozhodol hodiť do ohňa.
  • Ona sa však vzniesla ponad uhlíky.
  • Hodil ju teda do vriacej vody,
  • ale ona sa náhle vzniesla do vzduchu a zmenila svoj tvar na tvar kríža.
  • Nakoniec sa sama od seba preniesla do misy farníčky
  • z Kostola Saint-Jean-en-Grève a tá ju odniesla kňazovi.
  • Dlhé roky sa uchovávala v malom relikviári
  • v Kostole Saint-Jean.
  • Počas Francúzskej revolúcie sa stratili jej stopy.“
  • Aj iné udalosti potvrdzujú samotnú skutočnosť.
  • Konfiškácia domu Jonathasa, ktorý začali volať „Dom zázraku“,
  • kráľom Filipom Krásnym, je potvrdená v análoch z roku 1291.
  • Premena domu na oratórium po vydaní buly pápeža Bonifáca VIII.,
  • Premenovanie ulice na „Rue du Dieu bouilli“
  • (ulica „variaceho sa“ Boha),
  • ako ju začali volať Parížania (predtým sa volala „Záhradná),
  • slávenie svätej omše v kaplnke Billettes
  • vždy druhú nedeľu Adventu a Pôstu.
  • © TV LUX 2021
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO