POZRIEŤ SA DO TVÁRE SVOJMU STRACHU

(pozadia)
(hudba (vodné zvuky Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. Semeno je Božie slovo. Rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky. Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal farizeom: "Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete." Židia si hovorili: "Vari sám seba zabije, že vraví Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete?" On im povedal: "Vy ste zdola, Ja som zhora. Vy ste z tohto sveta a ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch." Pýtali sa ho teda: "Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: "Od počiatku to, čo vám hovorím, mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý. A ja hovorím svetu to, čo som počul od neho." Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že ja som a že nič nerobím sám od seba. Ale hovorím tak, ako ma naučil Otec a ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, ale ja vždy robím, čo sa páči jemu." Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Pred Svätou omšou som sa to pýtal, že či sa môže v kaplnke televíznej povedať na kázni niečo vulgárne alebo nie. Otázkou je, čo si predstavujeme pod slovom vulgárny, lebo ak to vychádza z latinčiny, tak to znamená obyčajný a ľudový. Takže by sme povedali niečo obyčajné a ľudové a niektorí si pod tým môžu predstaviť niečo vulgárne. Možno mnohí z vás už videli taký známy komediálny film a možno mnohí poznáte herca, toho mistra Beana, ktorí natočili kedysi taký celovečerný film Bean, v ktorom on ako strážnik z jedného múzea v Anglicku odchádza do Ameriky a keď príde do Ameriky pravda, taký neznalý pomerov amerických, tak tam niečo vyvedie a hneď na začiatku ho motorkári pozdravia takým zaujímavým gestom. Deti to tak povedia, že ukazoval som prostredník. Tak, keďže mu ukážu motorkári prostredníka, Bean si predstavuje, že to je taký pozdrav. Tak potom, keď sa vezie autom po celom Los Angeles, tak všetkých zdraví zdvihnutým prostredníkom a všetci naňho pozerajú, čo to ten chlap robí. Používame všelijaké znamenia. Bean svoje znamenie nepochopil. Aj dnešné evanjelium a dnešné Božie slovo je o znamení. My v podstate dneska žijeme v takých znameniach a keď sme tento rok pripravovali takú prípravu pre prvoprijímajúce deti a som sedel teda s mamičkami, ktoré pripravujú deti, tak práve o tomto sme veľakrát rozprávali, že dnešné deti alebo vôbec mladí príliš nerozumejú symbolom a že možno aj to je problém tej viery, že mnoho vecí aj tu, pri Svätej omši, je veľa symbolických a nie vždy ich-im rozumieme. Napriek tomu, že teda deti a mladí fungujú na symboloch, hej? Preto aj keď som pripravoval potom desatoro Božích prikázaní, tak som sa snažil ku každému eh, prikázaniu dať nejaký ten emotikon nejakého toho smajlíka, ktorý by im priblížil, o čom to prikázanie je. A veľakrát používame všelijaké tie smajlíky, keď sa mi nechce písať v správe, tak to vybavím iba nejakým tým smajlíkom. Obyčajne aj keď ja dostanem nejakého smajlíka, tak na neho pozerám a teraz rozmýšľam, čo tým ten na druhom konci chcel povedať, tak napíšem naspäť, čo tým chceš povedať, hej? Možno sme aj zažili v tom predchádzajúcom období, čo bolo pre nás problematické. Keď sme noš-nosili tie rúška, tak v komunikácii to bolo veľmi zložité, lebo predsalen to, čo vyjadrujeme, nevyjadrujeme iba slovami, ale vyjadrujeme to celým svojím postojom. Sme pre toho druhým tr-pre toho druhého takým znamením, hej? Keď sa na mňa pozerá a keď mi možno niečo rozpráva s úsmevom, ale vyznieva to zle, tak viem, že myslí to zo žartu. To je tiež niekedy taký ten problém toho písania, že niekto niečo píše a teraz možno už ostanem vytočený a on mi narazu z druhej strany napíše: "Ja sa celý čas usmievam," hej? Takže to sú také tie rôzne znamenia a dnes nám tiež predstavuje Božie slovo, teda znamenie a znamenie kríža. A možno mnohí z vás ste si všimli, že od nedele tie naše kríže sú zahalené. Odhalíme ich až v piatok na Veľký piatok. Možno práve preto, aby sme ešte viacej precítili to znamenie, akým znamením je kríž, čo symbolizuje kríž pre nás Ja by som dnes chcel čerpať z toho prvého čítania, keď hovorí o tom, ako Izraeliti putovali po púšti. Najprv boli nadšení, dostali manu, tešili sa. Hej? Boh nás na púšti zachránil. Veľmi sa mi to páči. Mnohokrát aj my sme takí, že Boh niečo v našom živote vykoná a sme z toho nadšení a tešíme sa a po nejakej dobe si na to zvyknemeA dokonca Izraeliti nám predstavujú tých nielenže si na tú manu zvykli, oni už na tú manu aj reptali. Už toho máme plné zuby, už z toho máme plné brucha, už by to chcelo aj niečo iné, nie stále manu, hej? A tak reptajú a tak Boh posiela hadov. A tak prichádza takéto pokánie z ich strany, že prosia Mojžiša, aby, aby prosil Boha. Uvedomujú si, že spravili chybu, hľadajú nejakú cestu z toho. A ten krásny paradox toho celého je, že Mojžiš pre nich pripraví, alebo Boh hovorí Mojžišovi: „Ukážeš im znamenie. Spravíš medeného hada dáš ho na palicu a každý, kto sa na toho hada pozrie, ozdravie." Viete, aký je to krásny paradox, že na jednej strane to, z čoho majú v tejto chvíli najväčší strach, je had. Hadi pre nich znamenajú veľký strach, pretože im spôsobujú smrť, spôsobujú im bolesť. A čo má Mojžiš spraviť? Má spraviť symbol hada. A na čo sa majú pozerať? Majú sa pozerať na hada. To, z čoho majú najväčší strach, na to sa majú pozerať, a to bude pre nich uzdravením. Toto je veľmi zaujímavý moment. To, z čoho mám najväčší strach. Kríž je symbolom nášho vykúpenia. Ale my to tak aj hovoríme, že Ježiš na drevo kríža vyniesol naše hriechy, naše slabosti. Koľkokrát máme strach zo svojho hriechu, zo svojej slabosti? Možno sú hriechy, z ktorých sa spovedáme už mesiace. Možno sú hriechy, z ktorých sa spovedáme už roky. A mnohokrát, keď sa stále opakujú, tak nás dochádza-- dokážu ubíjať. Dokážeme samých seba ničiť, pretože nie som schopný, som slabý, nedokážem zvíťaziť možno ani nad takouto hlúposťou vo svojom živote. Stále sa mi opakuje. Každý z nás vieme, kde je tá naša slabosť, kde je ten opakujúci sa hriech. Akoby v tej chvíli Boh nám chcel povedať: „Tak poďme, pozri sa na ten hriech. Pozri sa na kríž. Pozri sa na svoj strach z očí v oči. Pozri sa svojmu strachu do očí." Toto je úžasný moment. To je úžasné znamenie pre nás uvedomiť si, že okej, som slabý. Okej, som hriešny. Každý z nás túžime byť bezhriešni, a keby to bolo úžasné Ale Boh nám nehovorí, že budeš bez hriechu. Boh nám hovorí: „Pozri na kríž. Ja som na kríži zvíťazil aj nad tvojím hriechom. Pozri sa svojmu strachu do očí." Vždy, keď sa pozeráme na kríž, akoby sme sa pozerali svojmu strachu do očí. Je pre nás strašne dôležité uvedomiť si, že možno v živote každého z nás ten strach už koľko dobra zablokoval? Koľkokrát sme aj vedeli, že mal by som toto spraviť? Toto by bolo dobré spraviť, ale tie obavy, strach, ktorý bol, nás niekde zastavil. Koľko dobrého sme v živote nevykonali, lebo sme mali obavy, lebo sme mali strach, lebo sme pozerali, ako sa na to budú druhí pozerať, či to dokážem, či mám vôbec na to danosti. Možno Boh mi nedal na to schopnosti A tak dnes nás Boh pozýva: „Pozri na kríž. Pozri svojmu strachu do očí. Nerozmýšľaj nad tým, či máš schopnosti alebo nemáš schopnosti, či máš danosti alebo nemáš danosti. Či ten hriech ťa tlačí alebo netlačí do zeme. Pozri na kríž a kráčaj. Požli--pozri svojmu vlastnému strachu do očí a dokáž ma nasledovať. Ak som ti dal to pozvanie, dám ti aj silu, aby si v tom pozvaní vytrval." Amen (outro muzika)…