AJ EVANJELIUM ČÍTA NÁS
káže Mons. Jozef Haľkosvätého Antona Máriu Zaccariu, kňaza
Prepis videa
(piano)
(vodné šumianie Čítanie z knihy Genesis. Sára sa dožila sto dvadsať sedem rokov a zomrela v Kariatarbe, čo je Hebron v krajine Kanaán. Abraham išiel smútiť za ňou a opľakávať ju. Potom prerušil pohrebný obrad a povedal Hetejcom: "Som u vás len cudzinec a hosť. Dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, kde by som mohol pochovať svoju mŕtvu." Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku Makpela oproti Marbe, čo je Hebron v krajine Kanaán. Abrahám bol už starec vysokého veku a Pán ho vo všetkom požehnával. Tu Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi svojho domu, ktorý spravoval celý jeho majetok: "Polož svoju ruku pod moje bedrá a zaprisahám ťa na Pána, Boha neba aj zeme, že môjmu synovi nevezmeš ženu, scér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti k mojim príbuzným a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka." Sluha odvetil: "A ak žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám tvojho syna zaviesť naspäť do krajiny, z ktorej si vyšiel?" Abrahám mu povedal: "Neupováž sa, nikdy ta nesmieš zaviesť môjho syna. Pán Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z môjho rodného kraja, ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: Túto zem dám tvojmu potomstvu, pošle pred tebou svojho anjela, aby si tam vybral ženu môjmu synovi. A keby žena nechcela ísť s tebou, táto prísaha ťa neviaže. Len môjho syna ta neboď." Izák prišiel od studne Lachajroj a býval v Negebe. Na sklonku dňa vyšiel Izák do poľa žialiť. Keď zdvihol oči, videl prichádzať ťavy. Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: "Kto je tam ten človek, čo nám ide oproti po poli?" On jej odpovedal: "To je môj pán." Rýchlo vzala závoj a zahalila sa. Sluha potom porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, a Izák ju uviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a tak ju miloval, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. (hra na strúnnych instrumentoch)
(pieň) Oslavujte pána,
- (piano)
- (vodné šumianie Čítanie z knihy Genesis. Sára sa dožila sto dvadsať sedem rokov a zomrela v Kariatarbe, čo je Hebron v krajine Kanaán. Abraham išiel smútiť za ňou a opľakávať ju. Potom prerušil pohrebný obrad a povedal Hetejcom: "Som u vás len cudzinec a hosť. Dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, kde by som mohol pochovať svoju mŕtvu." Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku Makpela oproti Marbe, čo je Hebron v krajine Kanaán. Abrahám bol už starec vysokého veku a Pán ho vo všetkom požehnával. Tu Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi svojho domu, ktorý spravoval celý jeho majetok: "Polož svoju ruku pod moje bedrá a zaprisahám ťa na Pána, Boha neba aj zeme, že môjmu synovi nevezmeš ženu, scér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti k mojim príbuzným a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka." Sluha odvetil: "A ak žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám tvojho syna zaviesť naspäť do krajiny, z ktorej si vyšiel?" Abrahám mu povedal: "Neupováž sa, nikdy ta nesmieš zaviesť môjho syna. Pán Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z môjho rodného kraja, ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: Túto zem dám tvojmu potomstvu, pošle pred tebou svojho anjela, aby si tam vybral ženu môjmu synovi. A keby žena nechcela ísť s tebou, táto prísaha ťa neviaže. Len môjho syna ta neboď." Izák prišiel od studne Lachajroj a býval v Negebe. Na sklonku dňa vyšiel Izák do poľa žialiť. Keď zdvihol oči, videl prichádzať ťavy. Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: "Kto je tam ten človek, čo nám ide oproti po poli?" On jej odpovedal: "To je môj pán." Rýchlo vzala závoj a zahalila sa. Sluha potom porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, a Izák ju uviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a tak ju miloval, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. (hra na strúnnych instrumentoch)
- (pieň) Oslavujte pána,
- lebo je dobrý. (zpievajú)
- Oslavujte Pána,
- lebo je dobrý.
- (singing) Oslavujte Pána,
- lebo je dobrý, lebo jeho
- milosrdenstvo trvá
- naveky. Kto
- vyrozpráva mocné skutky
- Pánove? Kto všetku
- jeho chválu
- rozhlási?
- (singing) Oslavujte Pána,
- lebo je dobrý.
- (singing) Blážení sú tí,
- čo zachovávajú právo
- a konajú spravodlivo v každý
- čas. Pamätaj na nás,
- Pane, z lásky k svojmu
- ľudu.
- (singing) Oslavujte Pána,
- lebo je dobrý.
- (singing) Navštív nás svojou
- spásou, aby sme videli
- šťastie v tvojich
- vyvolených,
- aby sme sa radovali z radosti tvojho
- ľudu a boli hrdí na teba
- zo všetkými tvojimi
- dedičmi. (singing)
- Oslavujte Pána,
- lebo je dobrý.
- (hra na strúnach)
- (singing) Haleluja,
- haleluja,
- haleluja. (singing)
- Haleluja, haleluja,
- haleluja.
- (singing) Poďte ku mne
- všetci, ktorí sa namáhate a
- ste unavení
- a ja vás posilním, hovorím ti.
- (sloviančina tichá modlitba)
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane. Ježiš videl na
- mítnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: "Poď
- za mnou." On vstal a išiel za ním. Keď
- potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mítnici a
- hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.
- Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: "Prečo
- váš učiteľ jedáva s mítnikmi a hriešnikmi?" On
- to začul a povedal: "Lekára nepotrebujú zdraví,
- ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená:
- Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Neprišiel som
- volať spravodlivých, ale
- hriešnikov." Počuli sme slovo
- Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- (Molitevný text sa prechádza)
- Drahý spolubrat,
- drahí bratia a sestry.
- Niekedy sa môže zdať, že
- kniha Evanjeliára, kniha
- čitaní, je vlastne jedna z mnohých kníh.
- Ale prečo ju potom pri niektorých príležitostiach
- zdvihneme
- a dávame touto knihou požehnanie?
- Je to z toho jednoduchého dôvodu,
- že slovo, ktoré sme práve prečítali, je živé
- slovo.
- A to slovo je požehnaním. Vždy,
- keď kňaz prečíta evanjelium, pobozká
- stránku Evanjelia so slovami
- a prosbou, aby sväté evanjelium zmilo
- naše previnenia. To znamená, je to text, ktorý je
- účinný. A preto, aj keď čítame to
- dnešné evanjelium,
- ktoré je z viacerých hľadísk veľmi aj zaujímavé z hľadiska
- opisu toho, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi, je
- ešte zaujímavejšie tým, že sa to deje aj
- dnes. Nielen my čítame
- evanjelium, ktoré sa stalo pred dvetisíc rokmi,
- ale aj evanjelium číta nás, ktorí žijeme dnes,
- tu a teraz, v tejto dobe. A tak si
- úprimne priznajme, že nám niekedy môže posledná veta tohto
- evanjelia
- vyznieť, ako keby Ježiš ľudí delil na
- dve skupiny. Lebo hovorí:
- "Lekára nepotrebujú zdraví, ale
- chorí." Aha. Čiže sú tí zdraví a sú
- ti chorí. A potom ešte hovorí: "Neprišiel
- som volať spravodlivých, ale
- hriešnikov." No z toho vyplýva, že tí zdraví a
- chorí, to sú vlastne hriešnici, tí chorí
- a spravodliví, tí zdraví. Aha, čiže sú spravodliví a
- hriešnici.
- Ale musíme si uvedomiť, na čo Ježiš
- reaguje. Ježiš reaguje na to,
- že farizeji namietali, že
- prečo Ježiš jedáva s mítnikmi a
- hriešníkmi, teda s tými chorými. Na toto Ježiš
- reaguje, že niekto si
- myslí, že môže tých druhých
- posúdiť, že sú to hriešnici, že sú
- to mítnici a že to dokonca môže niekomu aj
- vyčítať, že prečo on s mítnikmi a
- hriešnikmi sedáva.
- Ale čo hovoria o sebe?
- Nielen o druhých hovoria, že sú to mýtnici a
- hriešnici, ale o sebe hovoria, že sú
- lepší ako tí mýtnici a hriešnici,
- lebo môžu posúdiť, že prečo Ježiš s nimi sedáva.
- Môžu ho za to kritizovať, že o sebe hovoria.
- Nielen, že nie sme mýtnici a hriešnici, ale my sme lepší
- ako oni. My nie sme takí hriešnici, alebo až takí
- hriesnici, alebo vôbec hriešnici A preto to
- môžeme tomu druhému vytýkať
- A tu je jadro
- a kľúč, jadro toho významu a kľúč k
- tomu, že či Ježiš delí ľudí na zdravých
- a chorých, na hriešnikov a spravodlivých.
- V istom zmysle slova je to účelová a veľmi
- účinná irónia, keď Ježiš
- im hovorí: "No ak vy si o sebe
- myslíte, že ste zdraví, že ste
- spravodliví, že ste tí
- lepší, tak Boh sa pyšným
- protiví.
- Ja vám
- nemám čo povedať v zmysle, že ste uzavretí
- sami do seba."
- Uvedome si, koľkokrát druhých posúdime,
- koľkokrát hovoríme o tom, kto by aký mal byť a
- nemal byť a kde by mal byť a nemal byť na základe
- nášho posúdenia.
- Musíme sa stále pýtať svojho svedomia.
- Je to preto, že ja si myslím, že som lepší?
- Je to preto, že si ja myslím, že som spravodlivý.
- Je to preto, že sa cítim byť
- oprávnený a kompetentný povedať o tom
- druhom, že on je ten horší,
- chorý,
- mýtnikHriešnik?
- A nie je to náhodou tak, že druhých a druhé vedci
- kritizujeme sústavne práve preto, lebo sa bojíme
- nahliadnuť do vlastného svedomia?
- Že sa bojíme otvoriť dvere Ježišovmu
- učeniu, že sa bojíme priznať brvno v
- našom oku?
- A chceme vyberať smietku z oku-- oka toho druhého,
- ako-- je to ako človek, ktorý vošiel do miestnosti a hovorí:
- jak tu osvetlenie, tu nič nevidieť, tu je tma." To, čo
- zase kto zanedba svoju povinnosť zabezpečiť, aby
- miestnosť bola svetlá.
- A mu povedali: "Keď si zložíte slnečné okuliare,
- všetko lepšie." Niekedy nadávame na tmu
- tých druhých a nedávame si my dole slnečné okuliare,
- ktoré zacláňajú tomu slnečnému svetlu, aby bolo
- svetlom našich očí. Nie tak dávno sme hovorili
- o manželke, ktorá si všimla, že ich zachytilo na
- ceste zariadenie policajné, ktoré meria
- rýchlosť, ale aj iné parametre. Trikrát mu povedala,
- trikrát jej dokazovala sa vrátilí stále, že on nejde zlou
- rýchlosťou a potom prišla pokuta za to, že
- spolusediaci nie je pripútaný. Kritizovala
- manžela a nechcela si priznať, ani si nevšimla, že ona je problém,
- ktorý zachytila policajná kamera.
- A tak nám Ježiš hovorí znovu s milosrdným
- naliehaním. Neprišiel som volať
- zdravých, ale chorých. Neprišiel som volať
- spravodlivých, ale
- hriešnikov. Prišiel som volať jednoducho tých,
- ktorí sú ochotní si uznať, že potrebujú
- lekára. Potrebujú Spasiteľa. Potrebujú
- Vykupiteľa. Potrebujú toho, ktorý im
- odpustí. Ježiš už do
- najzákladnejšej modlitby, ktorú nás on sám naučil,
- vložil slová: "Odpusť nám naše
- viny." Tieto slova nemôžeme
- povedať, ako keď žujeme vyžutú žuvačku, ktorá
- stratila chuť. Otče náš, ktorý sa modlíme, sa nikdy
- nesmieme modliť ako slová, ktoré sú skôr
- mlynček, ako prežitá modlitba, ako nejaký modlitebný
- mlynček. Lebo potom slová odpusť nám
- naše viny
- budú mať impakt na naše vnútro. Aha, čiže
- ja som človek, ktorý spáchal viny
- a ja som človek, ktorý urobil niečo
- zlé.
- Ja som človek, ktorý potrebuje
- Božie milosrdenstvo
- A tak Ježiš prichádza v Eucharistii.
- Ježiš prichádza v modlitbách, Ježiš prichádza v spoločenstve a
- prišiel už v tomto slove, aby nám povedal: Zachovajte
- pokoj a vo veľkej dôvere v
- Božiu lásku a Božie milosrdenstvo sa
- nebojte povedať: Som hriešnik. Lebo
- cesta sebaposvätenia, teda cesta
- posvätenia Božou milosťou,
- začína týmto priznaním: Pane, som hriešnik
- a ty si lekár, ktorý sa ma chce
- dotknúť. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
- Naveky.
- Amen.
- (pozostavovacia melódia)
Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
EFFETA
EFFETA (318) - SV. CYRILA A METODA
03.07.2026
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU






