EUCHARISTICKÉ ZÁZRAKY (22) Brusel a Liege
S o. Jozefom Kováčikom
Na našej ceste po miestach spojených s Eucharistickými zázrakmi budeme pokračovať po Belgicku. Navštívime Brusel a Liege.
Prepis videa
Na našej ceste po miestach
spojených s Eucharistickými zázrakmi
budeme dnes pokračovať po Belgicku.
- Na našej ceste po miestach spojených s Eucharistickými zázrakmi
- budeme dnes pokračovať po Belgicku.
- Dnes navštívime Brusel a Liege.
- V bruselskej katedrále sa nachádzajú
- viaceré umelecké svedectvá eucharistického zázraku,
- ktorý sa udial v roku 1370.
- Zneucťovatelia ukradli premenené hostie
- a na znak vzbury ich poprepichovali nožmi.
- Z hostií vytryskla živá krv.
- Zázrak bol uctievaný až do obdobia niekoľko desaťročí späť.
- Viaceré dobové relikviáre,
- ktoré sa používali na uchovávanie
- zázračných hostií Najsvätejšej sviatosti,
- sú stále exponované v starobylom múzeu katedrály,
- v kaplnke zasvätenej Najsvätejšej sviatosti.
- Uchovali sa aj gobelíny z 18. storočia,
- ktoré odkazujú na zázračnú udalosť.
- Päť vitráží, ktoré zdobia bočnú loď katedrály
- pripomínajú rôzne fázy eucharistického zázraku.
- Boli vytvorené v rôznych dobách od rokov 1436 do 1870.
- Belgickí králi Leopold I. a Leopold II.
- Darovali prvé dve vitráže v spodnej časti.
- Ostatné boli darované vznešenými rodinami krajiny.
- Prvých desať vitráží
- (osem v pravej bočnej lodi blízko chóru
- a dve vzadu v ľavej bočnej lodi)
- približujú dejiny zázraku,
- ako sa odovzdávali v tradícii Bruselu od polovice 15. storočia.
- V starobylom dokumente z roku 1369
- jeden veľmi bohatý kupec d’Enghien, ktorý nenávidel katolícku vieru,
- nechal ukradnúť premenené hostie.
- Využil nato mladíka Lovania (vitráže 1 – 3).
- Obchodník bol však za záhadných okolností o niekoľko dní zavraždený.
- Vdova, mysliac si, že ide o Boží trest sa ihneď zbavila hostií
- a darovala ich manželovým priateľom, ktorí takisto nenávideli vieru.
- Tí urobili na Veľký piatok roku 1370 súkromný obrad,
- pri ktorom hostie prepichli nožmi na znak opovrhnutia (vitráže 1 – 5).
- Z hostií vytryskla krv (vitráže 4 – 5).
- Udalosť vyvolala hlboký zásah v dušiach zneuctiteľov,
- ktorí sa snažili hostií ihneď zbaviť
- a predali ich istému katolíckemu obchodníkovi.
- Ten vyrozprával tento príbeh
- správcovi Kostola Notre-Dame de la Chapelle v Bruseli.
- Správca prevzal hostie (vitráže 6 – 7)
- a zneuctitelia boli odsúdení na smrť vojvodom z Barbantu (vitráže 8 – 9).
- Následne boli hostie prenesené v slávnostnej procesii
- do Katedrály svätej Guduly (vitráž 10).
- Zázračná hostia zohrala dôležitú úlohu v dejinách mesta
- a bola považovaná za národný symbol.
- „Hoci sa denne slávnostne vysluhuje Eucharistia,
- považujeme za správne, aby sa aspoň raz v roku
- zvýraznila jej pamiatka slávnostnejším spôsobom.
- Iné skutočnosti, ktoré si pripomíname,
- dosvedčujeme v duchu a v mysli,
- no napriek tomu tým nedosahujeme ich skutočnú prítomnosť.
- Naopak, pri tejto sviatostnej pripomienke Krista,
- aj keď inou formou,
- je Ježiš Kristus prítomný medzi nami vo svojej vlastnej podstate.
- Keď vystupoval do neba, povedal:
- „A ja budem s vami až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).
- (Bula Transiturus de hoc mundo).
- Svätá Juliána z Liège (o. 1191 – 1258),
- sestra v kláštore Mont Cornillon, bola tou,
- ktorá dala podnet k ustanoveniu sviatku na úctu Božieho tela.
- Už od veku dospievania mala svätica tajomné videnia
- ohľadom ustanovenia sviatku na úctu Najsvätejšej oltárnej sviatosti,
- obzvlášť sa jej stávalo, že „videla“ mesačný spln,
- ktorý ale vykazoval na povrchu istú prasklinu.
- Pán jej následne vyjavil, že mesiac predstavoval Cirkev tej doby
- a prasklina je vyjadrením chýbajúceho sviatku
- počas liturgického roka,
- ktorý by bol zasvätený Najsvätejšiemu telu a krvi
- nášho Pána Ježiša Krista.
- Svätá Juliána rozprávala o týchto videniach
- cirkevným autoritám až po roku 1230.
- V roku 1246 Roberto z Thourotte, biskup z Liège,
- na Synode 1246 rozhodol o ustanovení sviatku
- na úctu Najsvätejšej oltárnej sviatosti vo svojej diecéze.
- Po prvýkrát sa slávil 5. júna 1249.
- Kladný postoj jedného z najlepších teológov tej doby
- kňaza Jacquesa Pantaleóna (neskoršieho pápeža Urbana IV.)
- bol rozhodujúcim na ustanovenie sviatku Božieho tela.
- Iba niekoľko rokov po smrti svätej Juliány
- sa sviatok rozšíril do celého katolíckeho sveta,
- a to predovšetkým vďaka pápežovi Urbanovi IV.,
- ktorý bulou Transiturus de hoc mundo (11. augusta 1264)
- rozšíril jeho slávenie na celú univerzálnu Cirkev.
- © TV LUX 2021
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
VERTIKÁLY
KOMUNITA KRÁĽOVNEJ POKOJA
23.06.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
NA TANIERI
BEZ LEPKU, BEZ MLIEKA A BEZ CUKRU
20.06.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






