Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEDNOTA A DÔVERA VYCHÁDZA Z LÁSKY MEDZI OTCOM A SYNOM
káže dp. Kristian KrachStreda po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Kristian Krach.
Prepis videa
(pozadkový zvuk prechodujúci medzedruhy)
Slovo ti, Kriste, Ty Božie Slovo.
(spojené)
- (pozadkový zvuk prechodujúci medzedruhy)
- Slovo ti, Kriste, Ty Božie Slovo. (spojené)
- Sláva ti, Kriste, Ty Božie
- Slovo.
- Ja som vzkriesenie a
- život, hovorí Pán.
- Kto verí vo mňa, neumrie
- na veky.
- (spojené) Sláva ti, Kriste,
- Ty Božie Slovo.
- Pán sa s vami.
- (spojené) I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa Jána.
- (spojené) Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom:
- „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.
- Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo
- nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím
- Otcom a robil sa rovným Bohu."
- Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám,
- Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to,
- čo vidí robiť Otca.
- Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
- Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí.
- A ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste
- sa čudovali.
- Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn
- oživuje, koho chce.
- A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal
- Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si
- ctia Otca. Kto si nectí Syna,
- nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
- Veru, veru, hovorím vám, kto počúva moje slovo a verí
- Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a
- nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
- Veru, veru, hovorím vám, prichádza hodina, ba už je
- tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a
- tí, čo ho počujú, budú žiť.
- Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj
- Synovi, aby mal život sám v sebe.
- A dal mu aj moc súdiť, pretože je synom človeka.
- Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci
- v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú.
- Tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí,
- čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
- Ja nemôžem nič robiť sám od seba.
- Súdim, ako počujem
- a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu,
- ale vôľu toho, ktorý ma poslal."
- Počuli sme slovo Pánovo
- (spojené) Chvála tebe, Kriste.
- Pán diakon,
- drahí bratia a sestry, tu v konkatedrále, ale aj vy všetci,
- ktorí nás sledujete a ste s nami duchovne spojení
- prostredníctvom televízie LUX.
- Ak sa zamyslíme nad
- životom, ak sa zamyslime možno nad konkrétnym naším
- tak
- môžeme tak skonštatovať, že
- v spoločnosti, v ktorej žijeme,
- môžeme povedať, že akokeby
- tá dôvera v toho druhého, akokeby sa
- nejakým spôsobom vytrácala alebo
- oslabovala.
- Pretože z času na čas možno aj sme my
- zažili situáciu, že nám niekto,
- možno náš šéf, možno náš nadriadený,
- niečo zveril, niečo urobiť, možno urobiť niečo v jeho
- mene, nás delegoval nejakou veľmi dôležitou
- A tak sme cítili zodpovednosť.
- Alebo iná situácia, možno niekto
- z našich možno blízkych, možno z rodinných príslušníkov,
- možno z priateľov, ktorých máme.
- Sme im niečo možno zverili alebo niečo odovzdali, možno nejaké
- tajomstvo nášho života.
- Nejakú takú
- vec, veľmi dôležitú v našom živote,
- sme im to zverili alebo oni naopak zverili nám,
- odovzdali nám nejakú takú veľmi dôležitú a
- takú
- informáciu, ktorá, ktorá nie je, nemôžeme každému
- to povedať.
- A tak takisto sme cítili takú mocnú dôveru
- u toho, kto nám to povedal, respektíve my sme
- dôverovali tej osobe, komu sme zverili možno naše nejaké
- súkromné tajomstvo
- Ale svojím spôsobom možno tá dôvera vo
- všeobecnosti, že niekomu môžeme veriť, tak
- nejakým spôsobom, ako som spomenul, sa aj
- oslabujeA prečo to hovorím? Prečo--
- prečo spomínam tento vzťah dôvery alebo (chrápne)
- zverenia niečoho, nejakej úlohy, respektíve nejakého
- tajomstva v našom živote?
- V dnešnom, v dnešnom evanjeliu sme
- počuli, ako,
- ako Kristus hovorí svojim tým poslucháčom,
- zákoníkom alebo farizeom hovorí
- túto vec okrem iného:
- "A Otec nikoho nesúdi, ale všetok súd
- odovzdal Synovi, aby si všetci ctili
- Syna tak, ako si ctia Otca."
- Všetok súd odovzdal
- alebo ináč povedané,
- zveril svojmu Synovi.
- Prečo to Boh robí? Alebo prečo to Boh Otec nejakým
- spôsobom odovzdal všetko Synovi?
- Odovzdal ten súd Synovi.
- Predovšetkým preto, pretože medzi Otcom a
- Synom
- je dokonalá jednota.
- Na inom mieste počujeme takisto v Jánovom evanjeliu,
- ako Kristus hovorí: „Ja a Otec sme jedno."
- Čiže prvý taký dôvod alebo taký dôležitý moment toho, že
- Otec, Boh Otec, zveril všetko svojmu
- Synovi, ten súd nad týmto svetom, nad ľudstvom ako
- takým,
- je práve na tej báze jednoty.
- Potom druhým dôvodom,
- ktorý vyplýva z tej jednoty medzi Otcom a
- Synom, toho aktu zverenia všetkému
- s-svojmu Synovi,
- je dôvera.
- Navzájom si dôverujú, pretože žijú v tej jednote, v
- tej, v tej dokonalej harmónii.
- A takým
- najdôležitejším dôvodom, prečo Boh
- Otec zveril všetko Synovi, ten súd svojmu Synovi,
- je predovšetkým láska.
- Jednota,
- dôvera
- a láska.
- To sú veľmi dôležité predpoklady na to
- aj v našom živote a ľudskom živote,
- aby sme niekomu mohli dôverovať a
- zveriť svoj život. Predovšetkým, k čomu sme dnes
- pozvaní a dnešné evanjelium, dnešné Božie slovo, samotný
- Kristus nás k tomu pozýva, aby sme
- odovzdali alebo zverili svoj život Bohu.
- Zverili svoj život Bohu znova a znova, každý jeden
- deň, každé jedno ráno, keď sa zobudíme,
- sme pozvaní zveriť život, svoj život, všetko to,
- čo máme,
- zveriť Bohu, odovzdať mu.
- (hrkne) Zároveň sme pozvaní k
- tomu, aj napriek možno
- tomu, že sme sa možno niekedy v živote sklamali
- dôvere u tých druhých, keď sme im možno
- niečo povedali alebo niečo odovzdali,
- tak znova sa máme prinavrátiť k tej
- prvotnej dôvere, k čomu nás pozýva, pozýva,
- k čomu nás pozýva dnes Kristus.
- Vrátiť sa možno k tej jednote, lebo tak, ako vo vzťahu
- medzi Otcom a Synom je tá jednota,
- tak k tej jednote
- v medziľudských vzťahoch
- sme pozvaní aj my, aby sme budovali tu jednotu
- Vidíme v dnešnom svete, koľko je nejednoty,
- nesvornosti.
- Koľko ľudí majú rôzne názory
- a pozerajú sa ináč na tento svet.
- Ale aj napriek tomu
- sme pozvaní sa približovať k tej
- jednote, akú má Boh, Boh Otec
- so svojím Synom.
- Približovať sa postupne k tomuto ideálu.
- Nepozerať sa, čo sa deje v tomto svete,
- lebo by sme mali veľmi veľa dôvodov na nejednotu,
- nesvornosť, nelásku, nedôveru.
- Ale práve na to všetko je odpoveď v Bohu a
- inšpirácia v Bohu.
- Ak budem hľadať
- u Boha tú jednotu a budem z nej čerpať,
- tak potom aj ja môžem byť tým spojivom
- tej jednoty v medziľudských vzťahoch.
- Ak ja budem dôverovať Bohu,
- že sa o mňa stará
- v mojom živote,
- keď mu odovzdávam a zverujem svoj život,
- tak tak isto som pozvený, pozvaný dôverovať tým
- druhým.
- A zároveň som pozvaný k tomu, aby som aj ja
- vzbudzoval dôveru
- u tých druhých,
- aby mi mohli dôverovať, keď potrebujú
- niečo mi zveriť, niečo mi povedať, niečo dôležité,
- aby sme boli naozaj ľuďmi na pravom mieste
- A zároveň,
- keď sa pozeráme na tento svet plný nelásky,
- tak znova sa pozrime na vzťah medzi Otcom a Synom,
- pretože tá jednota a dôvera vychádza
- práve z lásky medzi Otcom a Synom.
- A znova,
- z tejto lásky, Božej lásky máme my čerpať,
- sme pozvaní čerpať, aby sme aj my boli
- nositeľmi tejto lásky v tomto svete
- medzi ľuďmi, s ktorými žijeme, s ktorými sa stretávame
- O chvíľočku prijímame Krista v Eucharistii.
- Môžeme, môžeme povedať, že sa staneme jedno s ním.
- Tak keď ho prijmeme,
- tak, hm, zároveň buďme aj my nositeľmi
- tejto jednoty
- v spoločenstve, v spoločnosti ako takej.
- Zároveň buďme nositeľmi dôvery
- a zároveň šírme lásku
- v medziľudských vzťahoch
- s ľuďmi a pre ľudí, s ktorými žijeme, s ktorými sa
- stretávame.
- Amen
- (outro muzika)






