MILUJÚCIM BOHA VŠETKO PROSPIEVA K DOBRÉMU

(piano)
(Vodné šumiatko Čítanie z knihy Tobiáš. Anna sedávala a vyzerala svojho syna na ceste. Keď ho videla prichádzať, povedala jeho otcovi: „Pozri, syn ti prichádza aj muž, čo s ním išiel". Rafael povedal Tobiášovi prv, ako prišiel k otcovi: „Viem, že sa mu oči znova otvoria. Kvapni mu do očí rybačiu-rybaciu žlč, liek zaberie a beľmo z jeho očí sa odlúpne. Tvoj otec otvorí oči a bude vidieť svetlo." Anna mu bežala v ústrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: „Syn môj, teraz už môžem zomrieť, keď ťa vidím." A plakala. Aj Tobi vstal a hoci sa podkýnal, vyšiel pred vráta. Tobiáš pribehol k nemu s rybacou žlčou v ruke. Dýchol mu do očí, chytil ho a povedal: „Dôveruj, otče!" Vstrekol mu liek a nechal ho pôsobiť a oboma rukami odlúpol beľmo z kútikov jeho očí. Keď Tobi videl svojho syna, hodil sa mu okolo krku, plakal a povedal mu: „Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí." A pokračoval: „Nech je velebený Boh a nech je zvelebené jeho veľké meno Nech sú velebení všetci jeho svätí anjeli po všetky veky, lebo on ma udrel, ale teraz vidím svojho syna Tobiáša." Tobi a jeho manželka Anna vošli do domu. Tešili sa a z celého srdca velebili Boha za všetko, čo sa im dostalo. Tobiáš potom povedal svojmu otcovi, že sa cesta zdobrodenia Pána Boha vydarila a že priniesol peniaze. Aj akosi vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a je už celkom blízko, pri ninivskej bráne. Tobi a Anna sa potešili a vyšli v ústrety svojej neveste k ninivskej bráne. Keď Ninivčania videli Tobiho, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, divili sa. A Tobi veľkým hlasom vyznával a velebil Boha pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči. Potom sa Tobi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju slovami: „Vojdi zdravá, dcéra moja, nech je velebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra. Nech je požehnaný tvoj otec, nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja Vstúp do svojho domu zdravá, v požehnaní a radosti. Vstúp, dcéra moja." V ten deň naplnila radosť všetkých Židov, čo boli v Ninive Počuli sme Božie Slovo. Bohu vďaka Chváľ, duša moja, Pána cez celý môj život. Chváľ, duša moja, Pána cez celý môj život. Chváľ, duša moja, Pána, celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť Chváľ, duša, moja Pána cez celý môj život. On zachováva vernosť naveky. Utláčaným prisudzuje právo hladujúcim dáva chlieb. Pán vyslobodzuje väzňov. Chváľ, duša, moja Pána, cez celý môj život. Pán otvára oči slepým. Pán dvíha skľúčenych. Pán miluje spravodlivých. Pán ochraňuje cudzincov. Chváľ, duša, moja Pána, cez celý môj život. Ujíma sa siroty a vdovy a lehátice z tých hriešnikov. Pán bude kraľovať naveky. Tvoj Boh, Sion z pokolenia na pokolenie. Chváľ, duša, moja Pána, cez celý môj život. Aleluja! Aleluja! Aleluja! Aleluja! Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu. Aleluja! Aleluja Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: „Pán povedal môjmu Pánovi, sedí po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy." Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom?" A veľký zástup ho počúval s radosťou. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Drahí bretia a sestry, v týchto a nasledujúcich dňoch budú všetky slovenské diecézy prežívať veľkú radosť. Vstupujeme totiž do obdobia kňazských vysviacok. Aj v tlači, aj v médiách budeme vnímať mladých mužov ako v rámci slávnostného obradu kňazskej vysviacky hneď na začiatku ležia pokoreň-v pokore na zemi, takzvaná prostrácia. Všetci, ktorí sme kňazi, si na tieto momenty veľmi intenzívne pamätáme, pretože je to gesto, ktoré sa robí veľmi, veľmi zriedkavo v liturgii, keďže človek si úplne lahne na zem tvárou dole na vyjadrenie veľkej pokory pred BohomŽe sme malý, pokorný pred Bohom a vydaní Bohu a ako takíto chceme nakonať našu kňazskú službu. O všetkých mladých mužoch, ktorí budú vysvätení za kňazov, možno povedať, o všetkých bez výnimky, že mali vo svojom živote jednu veľmi dôležitú kľúčovú chvíľu. Chvílu veľkého rozhodnutia, ako keby boli na výhybke alebo na kruhovom objazde a v určitom momente si uvedomili, precitli do definitívneho rozhodnutia, definitívneho, ja sa chcem stať Kristovým kňazom. A takéto rozhodnutie človek nemôže urobiť bez toho, aby nepočúval Ježiša, aby nečítal jeho sväté slovo, aby nečítal Sväté písmo. Máme aj v celých dejinách príklady na to, ako môže jeden jediný riadok zo Svätého písma zmeniť celý život človeka. A to platí o všetkých novokňazoch, že aj oni počuli z Písma nejaký úryvok alebo počuli nejaký príhovor o tomto úryvku, alebo prežili nejakú meditáciu o tomto úryvku, ktorý mal kľúčový význam v tejto situácii. Ak sa mám priznať, ktorá veta veľmi dôležitým spôsobom determinovala cestu ku kňazstvu, tak to bol úryvok "Milujúcim Boha všetko prospieva k dobrému." Toto je úryvok, s ktorým mám hlboké prepojenie aj na kňazskej ceste. V dnešnom evanjeliu totiž čítame jednu veľmi dôležitú vetu, ktorá je kľúčová v tomto smere. Veľký zástup Ježiša počúval s radosťou. Sväté písmo, Ježišovo slovo, Ježišovo evanjelium, ktoré je počúvané s radosťou. Čo obsahuje toto slovo? Predovšetkým tá radosť obsahuje hlbokú osobnú vnútornú slobodu. Ak niečo prijímame s radosťou, prijímame to preto, že to prijímame s radosťou. To prijímame preto, že to prijímame s vnútornou slobodou, bez donútenia, bez násilia, slobodne, vnútorne, osobne. Hoci to môže byť aj podnet veľmi naliehavý. To je prvé. Milí bratia a sestry, Ježiš hovorí, ja vás už nenazývam sluhami, ktorí robia veci, lebo musia. Ja vás nazývam priateľmi, ktorí plnia moju vôľu, pretože chcú z hĺbky svojho vnútorného presvedčenia. To je prvý ingred-ingredient tejto radosti, že počúvam niečo s radosťou. To druhé, čo je súčasťou tej radosti, že to, čo počúvam, je niečo veľmi dôležité, budujúce a obohacujúce pre môj život Že to nie je len také slovo, ale Ježišovo slovo je vykúpené slovo. Preto ho počúvame s radosťou, lebo počúvame slová niekoho, kto nás prišiel učiť. Ježiš. Počúvame slová niekoho, kto nám prišiel ukázať smer. Počúvame Ježiša ako niekoho, kto zomiera za nás. Miera lásky, s akou Ježiš za nás zomrel na kríži, keď sa za nás, hoci sme ho ukrižovali, modlil, je láska obsiahnutá vo všetkých ostatných jeho slovách. A preto počúvame tieto slová. Preto počúvame tieto slová nielen s hlbokou vnútornou slobodou, ale aj s hlbokou vnútornou vďačnosťou za to, že je to veľké bohatstvo a je to dielo Ducha Svätého v nás. Po Turicach. Je veľmi dôležité si to stále uvedomiť, že my bysme nevedeli počúvať Ježišovo slovo s vnútornou slobodou, s vnútornou vďačnosťou a teda s vnútornou radosťou a slobodou iba v Duchu Svätom. Je to dielo Ducha Svätého v nás živé, prítomné, aktuálne, účinné, takpovediac rukolapné. Práve to prežívame. No a to tretie, z čoho vyplýva naša radosť pri počúvaní Ježišovho slova je, že to slovo vo svojej najhlbšej podstate nás inšpiruje konať Ježišovo slovo je plné v tom, že sa stalo telom. Hovoríme to viackrát. Slovo sa telom stalo. Ježiš vstúpil do našich dejín ako Slovo. Boh Otec sa cez Ježiša vyslovil smerom k človeku, ktorého stvoril. Ježiš je slovo, ktoré sa stalo skutkom, ktoré sa stalo telom, ktoré sa stalo praxou. Ježiš naozaj zomrel na kríži, naozaj sa za nás na kríži modlil a naozaj jeho hrob bol prázdny, lebo on naozaj vstal z mŕtvych. A tak najväčšia radosť Božieho Slova je, že to slovo je možné uskutočňovať, že ho možno konať. Je známa veta, ktorou svätý František z Assisi poslal svojich bratov kázať do sveta a povedal im: "Choďte a ohlasujte Ježišovho evanjelium a keď bude treba, tak aj slovami.Čím vlastne povedal, že prvý a najdôležitejší spôsob, najdôležitejší spôsob ohlasovania radostného, radosťou napĺňajúceho a radosťou naplneného Božieho slova, je skutkami, praxou. Akí sme? Ako sa správame? Ako reagujeme? Ako zvládame a spracuváme krízové situácie? Ako si všímame druhých ľudí? Najväčšia radosť Božieho slova je uskutočnené slovo. A vtedy tá radosť je vnútorná, osobná a delená pre druhých. Doprajme aj druhým. Aj Ježiš nás volá, aby to bolo aj cez nás, aby cez nás jeho slovo, cez skutky, cez naše osobnostné vyžarovanie do prostredia, v ktorom sa nachádzame. Aby tam bolo cítiť Ježišovo slovo a hlbokú vnútornú radosť vyplývajúcu z tohto Ježišovho slova. Lebo je to slovo nádeje. Toto nie je bujará chvíľková veselosť. Táto radosť, o ktorej je reč v tomto evanjeliu, to je hlboká vnútorná radosť, ktorá je prítomná aj napriek kríze, tme, tunelu, bolesti a akejkoľvek inej ťažkej situácie. To je radosť, ktorú nám nikto nezoberie. Je to pokoj v tejto radosti a radosť v tomto pokoji, ktorý nám vie dať len a len náš Pán Ježiš Kristus. A preto, keď ho dnes prijmeme opäť duchovne alebo aj prítomne do nášho srdca, poďakujme mu za radosť, ktorú nám dáva, a prosíme Ho, aby sme tú radosť vedeli aj my rozdávať ďalej. Najväčšia radosť je radosť rozdávaná a šírená aj medzi ostatných ľudí. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)…