Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÉ OMŠE (16.8.2026)
16.08.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ODPUSTENIE
káže dp. Marián BérUtorok po 3. pôstnej nedeli
Prepis videa
(chceptanie vode)
Čítanie z knihy proroka Daniela.
Azariáš stál uprostred ohňa,
- (chceptanie vode)
- Čítanie z knihy proroka Daniela.
- Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a modlil
- sa.
- Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a nezrušuj
- svoju zmluvu,
- ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma,
- tvojho miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu,
- a pre Izraela, tvojho svätého. Veď si im
- prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na
- a ako piesok na brehu mora.
- Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné
- národy a sme dnes pokorení na celej zemi pre svoje
- hriechy.
- A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka,
- ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej
- obety, ani darov, ani kadidla,
- ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny, aby
- sme našli milosrdenstvo.
- Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom.
- Nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety
- baranov a býkov a ako tisíce tučných
- baránkov a zdokonál tých, čo ťa nasledujú,
- lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba.
- A teraz ta chceme nasledovať celým srdcom a s bázňou
- hľadáme tvoju tvár.
- Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej
- miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva.
- Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou a osláv
- svoje meno, Pane.
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich
- chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
- lebo ty si Boh, moja spása.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje
- milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
- Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si Pane
- dobrotivý.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Pane dobrý a spravodlivý ukazuje cestu
- hriešnikom. Pokorných vedie k správnemu konaniu
- a tichých poučá o svojich cestách.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán,
- veď som dobrotivý a milosrdný.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: "Pane,
- koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti
- mne prehreší?
- Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal:
- "Hovorím ti, nie sedem ráz, ale sedemtesiat sedem
- ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
- vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať,
- priviedli mu jedného, ktorý bol dlžén desaťtisíc talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, Pán rozkázal
- predať jeho a jeho ženu aj deti, všetko, čo mal
- splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolená
- ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti vrátim."
- A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu
- dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal:
- "Vráť, čo mi dlhuješ!" Jeho spolusluha mu padol k
- prosil ho: "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím." On
- však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh
- nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: "Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja
- zľutoval nad tebou?" A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom,
- kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec
- urobí vám, ak neodpustíte ze srdca každý svojmu
- bratovi."
- Počuli sme slovo Pánovo
- Chvála tebe, Kriste.
- Nech zmíňme všetkých...
- (sedem sekúnd súvtach)
- (zasviek)
- (prikýva) Poznáme to, milí bratia a sestry,
- že vo svete platí zákon akcie a reakcie.
- Teda keď niekto niečo urobí, tak za to
- musí byť potrestaný,
- (cituje papiera) keď niečo zlé urobí.
- A v podstate, ak je tento mechanizmus nastavený správne
- funguje, tak je spravodlivý, pretože vieme, že
- ak sa koná zlo, ak sa pácha zlo, toto zlo musí
- byť potrestané.Keď dnes počúvame o odpúšťaní,
- neznamená to, že by Ježiš chcel týmito slovami
- Evanjelia potláčať práve túto spravodlivosť,
- ktorá by mala fungovať.
- Ale Ježiš chce ísť omnoho ďalej. Totižto v tých
- medziľudských vzťahoch neodpustením sa
- môže rozmáhať čosi omnoho horšie -
- nepriateľstvo.
- A odpustenie,
- ako o ňom počúvame dnes v evanjeliu, je takou Božou
- reakciou na krivdu. Samozrejme, že je niekedy veľmi
- ťažké to prenášať do konkrétneho života a vedieť zo
- srdca odpustiť svojmu bratovi alebo sestre.
- Spisovateľ Giovanni Barra v jednom zo svojich
- takých úryvkov opisuje
- príbeh,
- eh, jedného monsiňora, ktorý
- bol taký blízky spolupracovník pápeža Pia dvanásteho.
- Tento monsiňor, monsiňor Roca, vo svojom voľnom čase
- sa venoval takému evangelizačnému pôsobeniu
- medzi väzňami v Ríme, vo väzniciach.
- A tento spisovateľ Giovanni Barra opisuje,
- že zvlášť tak sa venoval jednému tomu väzňovi,
- ktorý-kterému posi- alebo teda požičiaval náboženskú
- literatúru. Snažil sa s ním rozprávať, pokiaľ to bolo
- možné a snažil sa ho nejako priviesť k Bohu a vlastne
- k tomu, aby tento väzeň, ktorý bol vlastne vrah, zavraždil
- sedemnásťročného chlapca, aby tento väzeň nejakým spôsobom
- sa dal na pokánie.
- Ale všetko toto sa zdalo byť márne.
- On tie knižky čítal ten väzeň aj počúval toho monsiňora,
- ale nijaká veľká zmena sa nediala.
- Až raz dostal tento monsiňor odkaz
- od toho väzňa, že aby prišiel ako najrýchlejšie môže,
- že mu chce čosi dôležité povedať. Monsiňor sa
- poponáhľal a ten väzeň, keď už mohli
- rozprávať spolu, tak mu hovorí takto:
- "Otče,
- ďakujem vám za všetky tie knižky, tú náboženskú duchovnú
- literatúru, ktorú ste mi požičiavali a vlastne aj
- požičiavate.
- Čítal som ju, ale nejako sa ma to nedotýkalo.
- Tak isto vaše kázne, to hovorené slovo, ktoré ste mi hovorili, bolo
- krásne a rád som vás počúval, aj počúvam,
- ale nejako ma to nepriviedlo k Bohu.
- Ale dnes sa mi stalo niečo zvláštne.
- Bol som na súde
- a na tom súde v súdnej sieni bola prítomná matka toho
- chlapca, ktorého som zavraždil.
- A keď bola
- taká chvíla, tak táto matka mi hovorí tak -- videl som,
- že má slzy v očiach a hovorí mi takto:
- „Odpúšťam vám a uisťujem vás, že som
- prosila Boha za to,
- aby vás neodsúdili na trest smrti.
- A vtedy ten väzeň zostal chvíľu ticho
- a potom hovorí tomu monsiňorovi takto:
- „Otče,
- to je niečo úžasné. Náboženstvo, ktoré takto
- hlása alebo vedie ľudí k odpúšťaniu, musí
- byť skvelé náboženstvo.
- Nechápem, kde mohla by inak táto matka
- zobrať takú silu, že dokáže takéto slová povedať
- človeku, ktorý zavraždil jej sedemnásťročného syna.
- Takáto láska, toto odpustenie musí mať
- základ jedine v Bohu. A ja chcem veriť takého
- Boha. Pomôžte mi."
- No a tento spisovateľ Giovanni Barra, dáva tomuto príbehu
- takýto záver: "Toto obrátenie vraha vo väznici
- je ozajstným zázrakom, ktorý spôsobuje kresťanská
- láska."
- Možno nie sme, milí bratia a sestry, pozývaní až k takýmto
- heroickým odpúšťaniam,
- ale dennodenne sa modlime tie slova odpúšť nám naše viny,
- ako i my odpúšťame svojím vinníkom.
- Možno sa niekedy necháme strhnúť, uniesť malichernosťou,
- maličkosťou, niečo nám prekáža, niečo nám vadí
- a už možno rozsievame zlo slovami,
- možno skutkami, možno gestami.
- A práve tu si môžme uvedomiť, že to je jako tých sto denárov
- Čo to je proti tomu obrovskému dlhu, ktorý nám
- dennodenne Boh odpúšťa?
- Tak môžeme vždy na to myslieť, keď vyslovujeme tieto slová.
- Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim
- vinníkom. Svätý Ján Zlatoústy píše takto:
- "Málo odpustíš, málo bude i tebe odpustené.
- Mnoho odpustíš, mnoho bude i tebe odpustené.
- Odpustíš z celého srdca, tak i Boh tebe odpustí.
- Ak odpustíš nepriateľovi, možno ho i zmeníš na priateľa.
- Tak isto bude postupovať Boh s tebou.
- Čím viac niekto zhrešil proti nám, tým viac sa máme
- ponáhľať k zmiereniu s ním, pretože zmierenie s ním
- spôsobí odpustenie ešte väčšieho počtu
- našich hriechov." Pochválený buď Ježiš Kristus
- Na veky amen.






