- 6. júla 2026
- Meniny: Patrícia, Patrik
- Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POČÚVAŤ AKO ABRAHÁM
káže dp. Marek Vaňuš, SVDŠtvrtok po 5. pôstnej nedeli
Prepis videa
(Hrôzovité tóny intromusiky)
Čítanie z knihy Genezis.
Abram padol na tvár a Boh mu povedal: "Hľa
- (Hrôzovité tóny intromusiky)
- Čítanie z knihy Genezis.
- Abram padol na tvár a Boh mu povedal: "Hľa
- moja zmluva s tebou. Budeš otcom mnohých
- národov a už sa nebudeš volať Abram.
- Budeš sa volať Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých
- národov. Dám sa ti rozrást
- prenáramne. Urobím z teba národy, aj
- králi z teba vzídu. A uzavriem zmluvu medzi
- mnou a tebou i medzi tvojím potomstvom po tebe vo
- všetkých pokoleniach. Zmluvu večnú, že budem
- Bohom tvojím i tvojho potomstva po tebe.
- Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si
- ako cudzinec. Celú krajinu Kanaán do večného
- vlastníctva a budem ich
- Bohom." Potom Boh povedal
- Abrahámovi:
- "Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje
- potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach."
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Všetci spoločnePán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho
- tvár. Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho
- znamenia a na výroky jeho úst.
- Všetci spoločnePán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
- synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
- On Pán, je náš Boh. Jeho rozhodnutia
- platia po celej zemi.
- Všetci spoločnePán večne pamätá na svoju
- zmluvu.
- Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal
- pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom
- uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi
- zaviazal.
- Všetci spoločnePán večne pamätá na svoju
- zmluvu.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Všetci spoločneChvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte
- Pánov hlas.
- Všetci spoločneChvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom: "Veru, veru, hovorím vám, kto zachová
- moje slovo, neuvidí smrť naveky."
- Židia mu povedali: "Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom.
- Abrahám zomrel aj proroci. A ty hovoríš, kto zachová moje
- slovo, neokúsi smrť naveky. Si azda väčší ako
- náš otec Abrahám, ktorý zomrel. Aj proroci
- pomreli. Kýmže sa robíš?"
- Ježiš odpovedal: "Ak sa oslavujem ja sám, moja
- sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom
- vy hovoríte, on je náš Boh
- a nepoznáte ho.
- Ale ja ho poznám. A keby som povedal, nepoznám ho, bol by som
- luhárik ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo
- zachovávam.
- Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň.
- I videl a zaradoval sa.
- Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si
- Abraháma." Ježiš im povedal:
- "Veru, veru, hovorím vám prv, ako bol Abrahám,
- ja som."
- Nato zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho.
- Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
- Počuli sme slovo Pánovo
- Chvála tebe, Kriste.
- My, bratia a sestry, aj na základe tej
- poznámky na Ježišovú adresu, ktorá zaznela v dnešnom evanjeliu.
- Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma.
- Zvykneme to dovŕšenie päťdesiatky, päťdesiat rokov
- ľudského života označovať ako
- Abrahámoviny, ale iste tým, ktorí boli okolo
- Ježiša, nešlo o odhad jeho veku, ale
- bol to prejav odmietnutia, pretože Ježiš nezodpovedal ich
- predstavám.
- Ako často, žiaľ, keď nám dochádzajú argumenty,
- tak začína taký možno niekedy aj podprahový výsmech
- a ponižovanie toho druhého.
- Krásne je vnímať v tom dnešnom evanjeliu, ale aj v tých uplynulých
- dňoch, ako Ježiš aj napriek tým poznámkam svojich
- oponentov neprestáva sa usilovať pokračovať v
- dialógu, pokiaľ mu to dovolia a neúnavne podnecovať
- svojich poslucháčov k tomu, aby, aby počúvali vnímavo a zvolili
- si tú cestu života, ktorú prináša.
- To boli tie slova a tá veta, ktorá dokonca dvakrát zaznela v tom
- evanjeliu. Veru, veru, hovorím vám, kto zachová moje slovo,
- neuvidí smrť naveky
- Ježiš predstavuje cestu života ako cestu
- zachovávania Božieho slova, lebo on sám to
- rovnakým spôsobom uskutočňoval, keď zachovával
- slovo Otca, z ktorého čerpal život, ktorý prinášal
- tým, ktorí ho počúvali.
- Tým životom, hm, o ktorom je reč, je to vnútorné
- spoločenstvoKtoré je založené na
- sebedarovaní, na tej veľkodušnej láske.
- To spoločenstvo, ktoré prežíva Ježiš s Otcom a do ktorého
- tých, ktorým slovo života ohlasuje.
- A naopak, môžem povedať, že tá smrť, o ktorej hovorí, je vyhasnutie
- živého vzťahu k Bohu. Keď sa to všetko v tom našom vzťahu
- zredukuje len na plnenie nejakých náboženských úkonov vo
- forme vonkajších gest, ktoré stratili
- obsah. Smrťou, dá sa povedať, je
- odmietnutie pozvania kráčať tou novou, neznámou cestou ako
- Abrahám, ktorého postava v tých dnešných čítaniach
- stále v reči. V prvom čítaní v tej zmluve, ktorú Boh uzatvára s
- Abrahámom aj v evanjeliu. Lebo Abrahám šiel a
- ani nevedel, kam ide, ako to hovorí krásne List Hebrejom.
- Ale kráčal v dôvere v Pána, ktorého slovo sa
- usiloval počúvať. Hoci dobre vieme, že aj Abrahámovi to vždy
- nevyšlo
- a na tej svojej ceste aj párkrát zablúdil.
- Napríklad keď išiel do Egypta, lebo mal strach z hladu,
- ktorej ho pozval Boh a potom robil tie rozhodnutia nie celkom
- správne, alebo aj v tom, v tej otázke
- potomstva, keď volil takú skratku k jeho
- získaniu.
- Je krásne, že Boh sa mu ani... Boh sa mu neprestával prihovárať
- a Abrahám bol ochotný vždy znova sa zo svojej pomýlenej cesty vrátiť
- a vždy znova počúvať.
- A takto kráčal cestou života. Keď počúval, kráčal
- cestou života. Trpezlivo, aj keď nevidel všetky Božie
- prisľúbenia hneď uskutočnené vo svojom živote.
- Veď jeho potomstvom o tom veľkom potomstvo, potomstve, o ktorom
- Boh hovoril, budeš mať mnohé národy, jeho potomstvom bol len
- Izák, jediný syn.
- Ak sa však vrátime k evanjeliu,
- to pokračovanie polemiky medzi Ježišom a Židmi v dnešnom evanjeliu
- ponúka na našej pôstnej ceste, ktorá sa pomaličky, ale isto
- blížia, blíži k zavŕšeniu,
- ponúka nám podnet uvažovať, akým
- spôsobom my sami reagujeme na Božie
- slovo, ako počúvame, akú
- odpoveď v nás to Božie slovo nachádza
- a možno na postoji tých, ktorí s Ježišom vedú dialóg v
- evanjeliu, si môžeme identifikovať
- odpovede, ktoré nevedú k životu a ktorým by sme sa
- mali radšej vyhnúť.
- Predovšetkým k životu nevedie spochybňovanie.
- A to sú tie slová. "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si
- Ale nehovor, veď to už vôbec
- nesedí." Koľkokrát možno aj my sami
- vnímame relevantnosť Božieho slova iba cez vlastnú
- skúsenosť v domnienke, že už vieme
- všetko a ne-váhame dať možno aj tomu Božiemu
- slovu takú nálepku: "A to bude umel, takto jednoducho nepôjde, to
- nefunguje.
- Možno liekom na tento postoj je
- odvaha vydať sa
- podľa prekvapujúceho slova života aj po tých nových cestách, ako
- Abrahám, ktorý, ako som povedal, nevedel, kam išiel, kráčal do
- krajiny, v ktorej mu Boh prisľúbil, že nájde
- požehnanie. Odvaha
- dôverovať ako liek na spochybňovanie.
- Ďalšou tou negatívnou odpoveďou, ktorej by sme sa azda mali vyhnúť, je
- pýcha. Židia z Evanjelia hovoria: "Teraz
- už vieme, že si posadnutý zlým duchom."
- Tá pýcha si často namýšľa plnosť poznania
- a aj tí okolo Ježiša sú presvedčení, že už všetkému rozumejú, a
- tým len ukazujú svoju obmedzenosť.
- Mnohokrát pýcha má odpoveď na všetko.
- Nepripúšťa pochybnosť ani odlišnosť názoru, a
- preto si v tej rezistencii voči Božiemu slovu mnohokrát
- vytvára určitý pancier. Žije vo svojom vlastnom svete.
- Naopak pokora si vie priznať vlastný
- limit, vlastné ohraničenie, aj vlastné zlyhanie a
- omyl. A v tomto bol Abrahám nádherne
- pokorným človekom. Bol schopný uznať si chybu, a tak mohol
- tú moc Božieho slova vždy nanovo zakosovať.
- A tak sa stal otcom viery, pretože bol pokorný
- A v úplnom závere evanjelia sa ukázala ešte jedna negatívna
- odpoveď na Ježišovho slovo, a to bolo násilie.
- Keď tí, čo tam boli, zdvihli kamene a chceli ich hádzať do
- neho. Nuž, keď vyschne pramen
- života, zostáva smrť, ktorá nerobí nič iné,
- len sa snaží za každú cenu eliminovať, eliminovať, odstrániť
- druhého, a to nielen fyzicky, ničiť, možno aj
- psychicky. Nuž, drahí bratia a sestry,
- identifikujúc aj tieto negatívne odpovede, môžeme sa
- pokúsiť aj dnes, aj v týchto dňoch, vyvarovať sa ich,
- nedať im vládu nad sebou. Lebo či už máme tie Abrahámovy
- dni alebo ešte nie, Abrahámovým potomstvom by sme mali
- byť
- samozrejme na tej rovine viery. Čiže kráčaním po
- ceste odvážnej viery, ktorá sa otvára pre
- život. Pritom, pričom ten život
- mnohokrát prichádza úplne iným spôsobom, než si to my
- sami predstavujeme. Amen
- (pohodlná hudba)
Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
HORIZONTY
JESUS CHRIST SUPERSTAR
30.06.2026
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
