06.04.2014
Zobrazené 4226x

Pôst so Svätým Otcom Františkom (34)

Predstavujem si Ježiša, ako plače pred hrobom priateľa Lazára. Alebo trpký vzlykot Petra, čo po zapretí Ježiša stretáva jeho milosrdný a láskyplný pohľad. Alebo otca očakávajúceho márnotratného syna, ktorému hneď po jeho zahliadnutí beží ďaleko v ústrety. Predstavujem si aj Pannu Máriu, sprevádzajúcu Ježiša až pod kríž. Sme aj my schopní takejto pozornej a starostlivej lásky? Veríme v lásku voči Bohu a ostatným ľuďom? Alebo sme v tomto smere nominalisti, neveriaci v reálny obsah ušľachtilých pojmov? Nech naše slová nie sú abstrakciou v zmysle iba vec pre vec, lebo veď stretávame hneď vedľa seba konkrétneho brata a sestru! Dokáže nás znepokojiť jeho núdza? Alebo zostávame uzatvorení sami do seba, do našich komunít, často skôr komótnych ako ozaj komunitných? Nežijeme niekedy v panelákoch či komunitách bez poznania ľudí ako našich blížnych hneď vedľa nás? S bolesťou myslím na staromládenecké maniere zasvätených osôb bez duchovnej plodnosti. Ale starostlivá a pozorná láska nás pobáda vykročiť smerom k druhému človeku nečakajúc, kedy on sám poprosí o pomoc. Láskyplná starostlivosť nám získa pastoračnú účinnosť. O nej si sami sebe položme otázku: aké je ovocie mojej duchovnosti, ovocie mojej pastorácie? (Homília 28. 8. 2013)

Predstavujem si Ježiša, ako plače pred hrobom priateľa Lazára. Alebo trpký vzlykot Petra, čo po zapretí Ježiša stretáva jeho milosrdný a láskyplný pohľad. Alebo otca očakávajúceho márnotratného syna, ktorému hneď po jeho zahliadnutí beží ďaleko v ústrety. Predstavujem si aj Pannu Máriu, sprevádzajúcu Ježiša až pod kríž. Sme aj my schopní takejto pozornej a starostlivej lásky? Veríme v lásku voči Bohu a ostatným ľuďom? Alebo sme v tomto smere nominalisti, neveriaci v reálny obsah ušľachtilých pojmov? Nech naše slová nie sú abstrakciou v zmysle iba vec pre vec, lebo veď stretávame hneď vedľa seba konkrétneho brata a sestru! Dokáže nás znepokojiť jeho núdza? Alebo zostávame uzatvorení sami do seba, do našich komunít, často skôr komótnych ako ozaj komunitných? Nežijeme niekedy v panelákoch či komunitách bez poznania ľudí ako našich blížnych hneď vedľa nás? S bolesťou myslím na staromládenecké maniere zasvätených osôb bez duchovnej plodnosti. Ale starostlivá a pozorná láska nás pobáda vykročiť smerom k druhému človeku nečakajúc, kedy on sám poprosí o pomoc. Láskyplná starostlivosť nám získa pastoračnú účinnosť. O nej si sami sebe položme otázku: aké je ovocie mojej duchovnosti, ovocie mojej pastorácie? (Homília 28. 8. 2013)

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri
SlovoKatolicke novinyradiovaticanavyveska bodka skMelinaACNtkkbsLumen