Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PREFÁCIA - PIESEŇ VĎAKY
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, piatok po 1. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
(piano)
(výstrelky)
(hra na organe)
- (piano)
- (výstrelky)
- (hra na organe)
- Aleluja, Aleluja,
- Aleluja.
- Aleluja, Aleluja,
- Aleluja.
- Hľa, náš Pán príde s veľkou mocou
- a osvieti zrak svojich
- služobníkov.
- Aleluja, Aleluja,
- Aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane.
- (hudba)
- Za Ježišom išli dvaja slepci a kričali:
- „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami."
- Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu.
- Ježiš sa ich opýtal:
- „Veríte, že to môžem urobiť?"
- Oni mu odpovedali: „Áno, Pane."
- Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste
- uverili."
- A oči sa im otvorili.
- Ježiš pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie."
- No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- (hudba)
- Milí braťa a sestry, vieme si predstaviť slepcov,
- ktorým sa vrátil zrak.
- Nielenže mohli ťažko dodržať zákaz, aby o tom hovorili,
- ale že keď o tom hovorili, tak to, čo hovorili, bolo
- nadšené, že oslavovali Boha
- a ďakovali Bohu. Ďakovali Ježišovi za to, že ich
- uzdravil.
- Aj svätá omša, o ktorej v týchto týždňoch hovoríme,
- má jednu časť, ktorá sa tiež výslovne volá Oslavná
- pieseň, alebo Prefácia, ktorá
- je vlastne prvou časťou eucharistickej
- modlitby, ktorá potom prechádza do spevu
- Svätý, svätý, svätý, o ktorom bude reč
- nabudúce.
- Prefácia alebo oslavná pieseň patrí medzi
- premenlivé časti svätej omše.
- Mohli by sme to povedať tak, že na jednotlivé slávnosti a sviatky,
- na jednotlivé obdobia cirkevného roka, sú
- aktualizované. To znamená, ich obsah sa vždy nejakým
- spôsobom dotýka buď tej slávnosti, buď toho sviatku
- alebo toho obdobia,
- v ktorej sa táto časť svätej omše modlí.
- V obnovenej liturgii svätej omše máme na Slovensku
- sedemdesiat päť prefácií, vrátane
- takých naozaj pre Slovensko špeciálnych, o
- Sedembolestnej Panne Márii alebo o
- svätých Kyrillovi a Metodovi.
- (hudba prestala)
- Pieseň vďaky, Prefácia, začína
- trojnásobným dialógom.
- Keď
- trikrát, veriaci trikrát na podnet
- celebranta
- odpovedajú spoločne a nahlas.
- Mohli by sme povedať, že ide o tri dialógy.
- V prvom dialógu kňaz povie veriacim: "Pán
- s vami."
- Pán s vami povedal už vtedy, keď čítal evanjelium
- a Pán s vami mohol povedať už na začiatku svätej
- omše.
- Už sme o tom podrobne hovorili. Ale stručne
- zopakujem, že ide o výzvu uvedomiť si Božiu
- prítomnosť. V zmysle výzvy, nech je
- Pán s vami.
- A v zmysle potvrdenia Pán je s vami.
- Veriaci to isté želajú kňazovi: "I s duchom
- tvojím."
- V druhom dialógu
- je výzva
- Pán je s vami
- a vy buďte s Pánom, ktorá je vyjadrená slovami:
- "Hore srdcia."
- Hore srdcia je
- častý motív v Žalmoch. Pozdvihnúť si dušu k Bohu,
- pozdvihnúť si srdce k Bohu. V Žalme dvadsať päť,
- osemdesiat šesť, sto štyridsať tri čítame slova: "Ktebe,
- Pane,
- dvíham svoju dušu, k tebe dvíham dušu, veď svoju
- dušu dvíham k tebe."
- Azda k tej konkrétnej formulácii najbližšie je
- úryvok z knihy Nárekov proroka Jeremiáša.
- Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi.
- Na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba, k Bohu.
- Ako prežívali už prví kresťania túto výzvu?
- Čo pre nich znamenala? K čomu prvých kresťanov vyzývali
- vtedajší, vtedajšie duchovné autority a
- spisovatelia?
- Máme svedectvo napríklad od svätého Cypriána alebo Cyrila
- Jeruzalemského. "Povedať hore srdcia znamená
- celú pozornosť srdca sústrediť na modlitbu,
- myslieť iba na modlitbu.
- Srdce musí smerovať k Bohu a nie k pozemským
- záujmom, teda zanechať všetky starosti a
- usmerniť si srdce k Bohu."
- Na to veriaci odpovedajú: „Máme ich u Pána,"
- teda potvrdzujú svoju sústredenosť na modlitbu a zameranosť v tejto
- posvätné jedinečnej chvíli jedine na
- Boha.
- Ale možnože keď to vyslovíme, máme ich u Pána,
- je to aj otázka pre svedomie. Hovoríme len tieto slová
- alebo naozaj máme srdce u Pána? A hneď to možno
- korigovať a naozaj sa zosústrediť na úvod
- eucharistickej modlitby, uprostred ktorej sa stane tá úžasná vec,
- že
- sa chlieb a víno premenia mocou Ducha
- Svätého na Ježišovo telo a Ježišovú
- krv.
- V treťom dialógu sa už hovorí o obsahu
- tejto sústredenosti, čo je, čo je obsahom toho,
- že nemyslíme na nič iné, iba na Boha, ale ako
- myslíme na Boha? Tieto myšlienky majú akú náplň?
- A preto kňaz
- spresňuje a hovorí v tom treťom dialógu: „Vzdávajme
- vďaky Pánu, Bohu nášmu."
- Tieto slová
- sú inšpirované aj Listom svätého apoštola
- Pavla Kolosanom hneď v prvej kapitole.
- „Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista,
- vždy, keď sa za vás modlíme."
- Eucharistia, ide o eucharistickú modlitbu, je
- vďaky vzdanie. Veriaci naozaj chcú
- ďakovať a odpovedajú: „Je to
- dôstojné a správne."
- Po tomto trojnásobnom dialógu nasleduje
- oslavná pieseň tromi základnými časťami,
- ešte pred spevom Svätý, svätý, svätý.
- V prvej časti tej oslávnej piesne je
- oslovenie Boha
- a jeho velebenie. Je to takpovediac ustálený text, ktorý
- znie vždy takmer úplne rovnako s
- malými modifikáciami.
- Napríklad aj dnes v adventnej prefácii, v
- adventnej oslávnej piesni, sa budeme modliť:
- "Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné
- vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane, svätý Otče,
- všemohúci a večný Bože, skrze nášho Pána Ježiša
- Krista."
- Týmito slovami kňaz nadväzuje na posledné slová veriacich,
- že je to dôstojné a správne,
- pričom akýsi
- významový stret prvej časti prefácie je
- slovné spojenie "vzdávať vďaky",
- preto-to je to-- pretože toto je základný obsah tej
- oslávnej piesne, tej oslávnej piesne.
- Hodnota vzdávania vďaky je vzhľadom na Boží majestát.
- Je to dôstojné vzhľadom na pravdu.
- Boh je najvyššia pravda. Ježiš sám o sebe hovorí, že je pravda.
- Vzhľadom na pravdu je to správne,
- mravne je to dobré a vzhľadom na hriešneho človeka je to
- spásonosné. Táto obeta svätej omše mu
- prináša spásu, záchranu.
- Aký je čas a priestor vzdávania vďaky? Vždy a všade.
- Komu vzdávame vďaky?
- A tu je osobné oslovenie, veď modlitba je rozhovor s
- Bohom. Po dialógu s veriacimi, po troch otázkach a
- troch odpovediach začína dialóg, rozhovor,
- modlitba s Bohom. Tebe, Pane,
- svätý Otče, všemohúci a večný Bože,
- Pán, Otec, Boh.
- Cez koho vzdávame vďa-vďaky? Cez koho vzdávame
- vďaky?
- Skrze Krista, nášho Pána.
- V duchu slov, ktoré čítame v liste Kolosanom:
- „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko
- robte v mene Pána Ježiša Krista a skrze neho
- vzdávajte vďaky Bohu Otcovi."
- Nasleduje druhá časť oslávnej piesne, ktorá spravidla
- začína slovami "Lebo" a tam je už potom
- aktualizované zdôvodnenie
- tejto chvály, tejto oslavy, tejto
- piesne,
- ktorú spievame Bohu.
- V adventnej prefácii, teda aj v tej, ktorú sa dnes
- budeme modliť, sú nasledovné slová:
- „Lebo pri svojom prvom príchode sa uponížil, vzal na seba
- telo, splnil pradávne prisľúbenia a otvoril nám
- cestu
- do večnej spásy,
- aby sme pri jeho slávnom a velebnom druhom príchode dostali
- prisľúbený dar spásy, ktorý teraz tak bedlivo a
- túžobne očakávame."
- V týchto slovách je, čo Boh urobil, veľké,
- vznešené a urobil to pre človeka. Teda čo to znamená
- pre človeka?
- Existuje aj mariánska prefácia
- na Sedembolestnú Pannu Máriu.
- Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky
- vždy a všade Tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný
- Bože, a v slávny deň Prebolestnej Panny spoločne
- ťa
- chváliť, velebiť a oslavovať. Veď ona vždy
- preukazovala nášmu ľudu útechu v utrpeniach a pomoc v
- nebezpečenstvách. Ani teraz neprestáva orodovať za nás.
- A s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho syna,
- preto ju oslavujeme ako patrónku nášho národa a
- uctievame ju-uctievame ju ako našu nebeskú
- matku. Pod jej ochranou kráčame do nebeskej
- vlasti, v ktorej si ju už oslávil pri svojom
- synovi Ježišovi
- Kristovi, našom Pánovi."
- Toto je prefácia
- určená na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie.
- No a napokon, ako posledná časť
- prefácie je prechod k spevu
- Sanctus, teda Svätý, svätý svätý
- slovami:"Preto s anjelmi, archanjelmi
- a so zástupmi všetkých svätých spievame chválospev na
- tvoju slávu a neprestajne voláme."
- V koncilovom dokumente, v koncilovom dokumente Lumen gentium
- čítame:
- "Keď teda slávime eucharistickú obetu, spájame sa v
- tej najväčšej miere s kultom nebeskej cirkvi,
- uctievajúcich vo svätom spoločenstve, predovšetkým pamiatku
- slávnej Márie, vždy Panny, ale aj svätého
- Jozefa a blagoslovených apoštolov a mučeníkov a
- všetkých svätých." Čiže každá svätá omša je
- prežívaná v celom spoločenstve, aj pozemskej
- cirkvi putujúcich, aj v cirkvi oslávených v nebi,
- jednoducho všetkých, všetkých, ktorí verili v
- Krista.
- Katechizmus katolíckej cirkvi dodáva:
- "Tu sa celé spoločenstvo zapája do neprestajnej chvály,"
- vždy a všade, sme hovorili, "ktorú nebeská cirkev,
- anjeli a všetci svätí spievajú trojsvätému Bohu.
- Sprítomňuje sa," pokračujme ešte takouto interpretáciou,
- "sprítomňuje sa Ježišovo utrpenie aj víťazstvo.
- Anjeli ho posilňovali, anjeli oznamovali jeho zmŕtvychvstanie"
- a ešte pri počatí to bol archanjel, ktorý Pane Márii zvestoval,
- že bude matkou Mesiáša. A čo je eucharistia?
- Je predĺžená inkarnácia, vtelenie, ako to píšu
- cirkevní spisovatelia, svätí spisovatelia už na
- začiatku dejín katolíckej cirkvi, dejín cirkvi.
- Takže poďme, aj teraz my sláviť Boha.
- Zdvihnime si srdcia k Bohu
- a odložme všetko ostatné, lebo preto všetko ostatné, ktoré
- odložíme, to najlepšie, čo môžeme urobiť vtedy, keď si zdvihneme
- srdcia, že na to nebudeme myslieť alebo-ale budeme
- myslieť na
- toho, ktorý má všetko v rukách, na Boha.
- Takže poďme sláviť s takým nadšením, s akým
- potom spievame Svätý, svätý, svätý.
- A to už je téma nášho ďalšieho uvažovania.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus. Naveky. Amen.
- (piano)
