SILVESTER S TV LUX
silvestrovský program TV LUXÚčinkujú biskupi a kňazi známi z obrazoviek TV LUX: Mons. Peter Beňo, vladyka Cyril Vasiľ, o. Marián Bér, o. Juraj Drobný, o. Ondrej Chrvala, o. Cyril Jančišin, o. Marián Gavenda, o. Jozef Kováčik, o. Jozef Luscoň, o. Andrej Kalamen a o. Silvester Poliak.
Hudobní hostia: Kapucíni, For you acapella, Monika Kandráčová a Vlasta Mudríková.
Moderujú: Pali Danko, Marián Bér, Veronika Strelková a Jana Trávníčková.
Prepis videa
.
-Milí priatelia, televízni diváci,
vitajte v dnešný silvestrovský večer
- .
- -Milí priatelia, televízni diváci, vitajte v dnešný silvestrovský večer
- pri našom slávnostnom televíznom vysielaní.
- -Sme radi, že ste s nami aj dnes a môžeme tak spoločne prežívať
- záver roka a zároveň sa priblížiť k tomu novému.
- -Dnes večer vás špeciálne pozývame nahliadnuť do života
- biskupov a kňazov známych z obrazoviek Televízie Lux,
- ktorých spoznáte tak, ako ich ešte nepoznáte.
- -Veríme, že spolu s Televíziou Lux prežijete krásny
- silvestrovský večer. Nech sa páči, poďte s nami.
- HUDBA
- SPEV: Stúpa dym mojej piesne dnes,
- nesie sa jej vôňa do nebies.
- Vykúpil si ma, Pane môj.
- SPEV SPOLU: Preto Ťa prosím, stále pri mne stoj.
- Smútok len z diaľky prázdny smiech,
- v srdci mi veľká radosť je,
- že Boh ma má dnes a stále rád,
- ako dieťa nemusím sa ničoho báť. Jé!
- Našiels ma tak, nie som stratený,
- iba Ty zlo v dobro premeníš.
- Tebe pevný bod a život mám,
- len Ty si pravý Boh, priateľ a Pán.
- S Tebou je fajn, s Tebou chcem stále ísť,
- Ty poznáš všetko v nás.
- Neodsúdiš, ale uzdravíš,
- vždy ma vedie k dobru ten Tvoj láskavý hlas. Jé!
- -Ďakujeme.
- -Milí diváci, vítam medzi nami kapelu Kapucíni.
- Kapucíni preto, že sú to rehoľní bratia kapucíni,
- teda traja zo štyroch a okrem toho, že sú rehoľní bratia,
- tak dvaja z nich sú aj rodní bratia. A to konkrétne brat Ondrej
- a brat Felix. Vitajte v našom silvestrovskom programe.
- No ale, samozrejme, vítame aj ostatných dvoch členov kapely,
- aby to nevyznelo tak, že len vy dvaja ste vítaní.
- Samozrejme, veľmi srdečne ste vítaní všetci štyria.
- Tešíme sa, že ste dnes večer s nami.
- Vy ste teda rodní bratia. Ako vyzeralo prežívanie vianočných
- a silvestrovských sviatkov u vás doma v rodine?
- -Vianočné sviatky sa teda pripravovali celý deň
- v podstate na večer, na Štedrý večer.
- A viem, že otec bol umelec, tak sme ozdobovali najprv
- taký stromček živý v kochlíku,
- kdesi nie z našich krajín.
- A šúpolím a všelijakými takými drobnými ozdôbkami,
- jabĺčkom, orieškami. Potom raz nám to skoro zhorelo
- a potom sme mali mladších bratov, tak sme pre nich pripravovali taký,
- jak táto hviezda tu, zavesený stromček už umelý
- a okolo toho plno sviečok. Takže vlastne na vypínač
- sme ho zapínali, pod ním boli darčeky a tak ďalej.
- No a večera bola normálna, tak ako na Slovensku.
- Čiže sme sa celý deň postili, lebo otec bol východniar,
- takže to bolo trošku ináč, jak na západe, že by sme mali rezne,
- alebo nejakú kačicu. Takže sme mali normálne,
- že polievka bola taká čisto len hríby
- a šťava z kapustnice, z kapusty,
- a bobáľky, mačanka,
- čisto východniarske jedlo a plus bola potom normálne.
- Alebo ryba, čiže kapor vyprážaný v brezľach,
- alebo bol pstruh niekedy, to sa podarilo občas,
- tak to bolo fantastické. No a spievali sme pod stromčekom
- potom po večeri aj koledy. No a večer sme peši potom
- asi kilometer a pol do kostola do Karlovej Vsi
- a zase potom z tej polnočnej omše hore domov,
- zase hore kopcom na Kútiky.
- Takže bol to taký nádherný čas a keď sme boli my už dvaja starší,
- lebo máme oveľa dvoch mladších bratov,
- odo mňa o 10 rokov a o 17, tak vlastne sme tie Vianoce
- už potom pripravovali pre nich. -A to, že ste výborní
- hudobníci Kapucíni sme sa už presvedčili,
- ale vieme aj o tom, že jeden z vás, a je to brat Noro,
- je aj talentovaný nielen hudobník, ale aj iný talent v sebe skrýva.
- Takže mohol by nám o tom porozprávať.
- -Tu sa mieri na hokej. -Áno, správne. -Či to je nejaký
- extra veľký pre mňa talent, neviem. To by moji spoluhráči
- vedeli povedať. Každopádne moje detstvo
- a tínedžerské roky sa krútili okolo hokeja.
- Je to jeden nádherný šport, ktorý presahuje ľad a mantinely.
- Že tam sa omnoho viac toho deje ešte vedľa v tých vzťahoch
- a kamarátstvach. A keď sme pri tých Vianociach,
- tak mojím dodnes, zvykne byť taká otázka,
- najkrajší vianočný darček. Tak ja si dodnes pamätám,
- na to prvé miesto vždy dávam, som dostal kanady.
- To sú tie korčule hokejové. Tú vôňu tej koženky
- a to, ako som to nosil po byte. Mama mi zakazovala:
- "Nechoď s tým po koberci, pokrájaš nám ho."
- Ale v posteli som ich mal akože dosť, dosť dlho.
- Takže kanady naj darček pre mňa. Vždy ma táto emócia
- strašne tak rozveselí a aj dojme.
- Takže hokej milujem a hrám ho, vďaka Bohu, dodnes.
- -Pre mňa bol najkrajším darčekom za celé to obdobie,
- keď sme dostali fujaru. A to som sa...
- Pre mňa to bolo niečo nádherné a sme sa hneď
- aj prvú koledu potom naučili. Spolu sme si zaspievali také.
- -Milí bratia, vy radšej spievate asi, ako rozprávate,
- ale nedá mi neopýtať sa už, keď my sme teda
- moderátori tak z fachu, je nejaká otázka,
- na ktorú nechcete odpovedať? (spevavo) -Prosím, nepýtaj sa ma.
- -A to je, priatelia, názov piesne, ktorou nás teraz
- bratia kapucíni poctia.
- SPEV: Pane, môj Pane, ako Ťa milujem.
- Pane, môj Pane, a predsa Ťa zradiť viem.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Pane, môj Pane, ako Ťa milujem.
- Pane, môj Pane, a predsa Ťa zradiť viem.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- -Ľudia na celom svete dnes večer oslavujú koniec kalendárneho roka.
- Ale my kresťania máme aj liturgický kalendár
- a v ňom práve dnes máme spomienku svätého Silvestra.
- A kto to vlastne je, teda bol, nám porozpráva, samozrejme,
- nikto iný ako františkán brat Silvester Poliak.
- -Požehnaný večer. -Požehnaný večer,
- tento silvestrovský, už za chvíľku novoročný.
- -Tak to meno Silvester, priznám sa, myslím si, že je dosť nezvyčajné.
- Aj rehoľníkov nepoznám ja osobne iných, tak prečo práve
- toto meno ste si vybrali? -Tak v rámci našej
- františkánskej formácie hneď na začiatku prebieha
- také uvažovanie, že ako by sme sa chceli volať ako rehoľníci.
- A tak ja som uvažoval nad rôznymi menami
- a práve svätý Silvester ma napadol z toho dôvodu,
- že bol inšpiratívny ako jeden z ohlasovateľov slobody.
- Lebo za jeho pontifikátu bol práve Milánsky edikt
- a zároveň potom neskôr, keď už bol síce starý,
- bol Nicejsko-carihradský koncil, kde bolo to rozšírené
- vyznanie viery, takže som tak v sebe uvažoval nad tým,
- ako sa budem volať a práve svätý Silvester
- z jedných zo svätcov ma tak oslovil. A zároveň je to aj posledný svätec
- kalendárneho roka, nie cirkevného, kalendárneho, a je to aj deň,
- kedy môj ocko má narodeniny, takže sa to nejak tak skĺbilo.
- -To je krásne. A vlastne máme tu aj relikviu, áno?
- Ste priniesli. Takže odkiaľ ju máte, alebo odkiaľ ste ju získali?
- -Tak v našej provincii máme spolubrata Tomáša Beketa,
- ktorý pôsobí Prešove. A on je taký známy,
- keby som to tak povedal, že zberateľ relikvií.
- Má ich už vyše 450, ak sa nemýlim. A tak mi raz napadla
- taká myšlienka ho osloviť, že či by mal tú možnosť,
- nejak možnosť zohnať mi relikviu tohto môjho patróna. Som si myslel,
- že to bude taká náročná úloha, lebo je to vlastne svätec
- zo začiatku 4. storočia a jeden mesiac na to ma prekvapil,
- že mi poslal práve relikviu svätého Silvestra, ktorý je zároveň
- obohatený aj o jedného dominikána, blahoslaveného Andreja Franchi,
- takže je to taký poklad pre mňa v mojej izbe v klauzúre,
- kde sa tak svätý Silvester na mňa pozerá,
- či verne plním Evanjelium a nasledujem Krista tak, ako aj on.
- -Vy ste teda brat Silvester, tak vás už v Televízii Lux
- poznajú naši diváci, ale aké je vaše rodné meno?
- -Rodné meno je jeden z archanjelov, to je svätý archanjel Michal.
- -A keď sa môžem spýtať, neviem, ako dlho
- ste už vlastne františkánom, že už máte toto rehoľné meno?
- -Približne 14 rokov tomu bude už teraz. -To už je dlhší čas.
- Ste teraz Michal, alebo Silvester? Ktoré meno je to správne?
- -Tak už aj civilne som aj Silvester, lebo som si ho
- kvôli administratíve pridal do občianskeho preukazu,
- ale v tom rehoľnom spoločenstve, aj na miestach,
- kde sa tak nachádzam, tak ma, samozrejme, oslovujú iba Silvester,
- lebo ma podľa toho mena poznajú. Ale keď sa vrátim domov,
- k svojim rodičom alebo príbuzným, tak samozrejme, tam je Miško.
- -Takže tam Silvester neplatí. -Ale netere ma už volajú,
- že strýko Silvík, takže už... -To je krásne.
- U nás sa meno brat Silvester v televízii spája najmä
- s tou službou pre nepočujúcich. Ja vás už trošku poznám dlhšie
- a viem, že tej služby máte naozaj veľa
- a nielen pre nepočujúcich, ale naozaj, že máte také rozmanité,
- čo všetko viete a v čom rád pomáhate.
- Ale teda tých nepočujúcich hlavne v Televízii Lux
- poznáme už aj vďaka vám, že vlastne slúžite sväté omše
- v posunkovom jazyku. Tak keď už máme ten Silvester dnes večer,
- tak ako je to s nimi a s humorom? Zažijete si s nimi aj trošku zábavy?
- -Alebo oni s vami? -Tak oni... Je to asi vzájomné,
- ale ten humor u nepočujúcich je taký špecifický.
- Že keby sme to tak dali do toho písaného textu,
- alebo povedali slovne, tak my počujúci by sme sa možno
- tak neusmiali nad tým, možno ako ten anglický humor,
- niečo na ten štýl. Ale majú taký svoj osobný humor,
- ktorý je pre nich takým krásnym momentom.
- A jeden z tých takých humorných vecí,
- alebo vtipov o nepočujúcich, ktorý my ako počujúci tak evidujeme,
- tak je možno taký známy, že keď sa nepočujúci hádajú,
- že ako ich umlčíme? Vypneme svetlo.
- -Keď teda dnes máme Silvester a verím, že aj nejaký nepočujúci
- nás teraz pozerajú aj vďaka vám, tak ako je to s potleskom?
- -Ako nepočujúci tlieskajú? -Tak je asi taký známy,
- to gesto potlesku, a to je zatrasenie rúk.
- Čiže normálne, ako keby sme takto si triasli ruky.
- Aj keď oni používajú aj ten náš bežný spôsob tlieskania
- ako počujúci. Ale pre nich je asi tým
- najväčším prejavom vďaky bežný úsmev.
- Že majú tú emóciu prežívať vnútorne možnosť,
- takže oni sú radi aj za ten bežný úsmev. Samozrejme,
- potlesk je pridaná hodnota. -A keďže teda máme
- za chvíľku koniec roka, tak mohli by sme sa možno naučiť
- nejaký jednoduchý pozdrav, také vianočné prianie,
- alebo teda novoročné, tak by ste nás mohli naučiť.
- -Tak rád by som vás naučil aspoň tak v krátkosti,
- čiže slovo požehnanie sa spája s krížom,
- takže naznačíme pravou rukou kríž, čiže normálne ako v mene Otca,
- i Syna, i Ducha Svätého, ako kňaz požehnáva, požehnaný.
- Dnes máme dosť taký problém vo svete, a to je nedostatok pokoja,
- tak by sme k tomu pridali ešte pokoj. Pokoj, pokojný.
- Nový, vystrieme ľavú ruku a pravou spravíme
- taký pohyb dohora, nový. A rok je tak.
- -Čiže keby sme to tak spoločne spojili. -A môžme skúsiť
- teda aj našim divákom popriať. SPOLU: Požehnaný
- a pokojný nový rok.
- SPEV: Počujte radosť utešenú,
- na zemi v ten čas oznámenú,
- skrz anjela
- Božieho,
- posla najvernejšieho,
- v tej chvíli,
- v tej chvíli!
- V tej chvíli.
- Novina to je neslýchaná,
- že Syna porodila Panna,
- v nevinnosti
- anjelskej
- a v čistote
- panenskej
- v Betleme,
- v Betleme.
- V Betleme.
- SPEV V ŠARIŠSKOM NÁREČÍ: Ježiš še narodzil, Ježiš mali,
- z laski še narodzil, nam je dani,
- pastire, valasi še klaňaju,
- chvala mu, slava mu, tak špivaju.
- Vitaj medzi nami, sinku mali,
- pribitek sme ci už prichistaľi,
- v maštaľke, v jašľičkoch uloženi,
- ľeži Ježiš mali narodzeni.
- Zahrajce na harfe, na citare,
- na truboch, na bubnoch, na fujare,
- chvala mu, slava mu zašpivajme,
- že še nam narodzil radosť majme.
- Chvala mu, slava mu zašpivajme,
- že še nam narodzil radosť majme.
- -Kto z nás by, milí priatelia, nepoznal pani Moniku Kandráčovú.
- Pani Monika, vitajte v našom silvestrovskom programe.
- -Ďakujem pekne.
- -Počúvali sme pieseň, o ktorej vieme,
- že jej autorom je váš manžel.
- A bola tá pieseň napísaná pri nejakej príležitosti,
- alebo čo by ste nám možno o nej vedeli prezradiť?
- -Tak autorom tejto piesne je naozaj môj manžel, už nebohý,
- Milan Kandráč. A bola to iba tak spontánne napísaná.
- Takže najprv sme si ju spievali iba my doma ako rodina
- a časom táto pieseň zľudovela, takže si ju spievajú
- na celom Slovensku. -Je naozaj veľmi krásna
- a taká melodická a hlavne potom, keď začne taká tá veselšia časť,
- takže naozaj ďakujeme za túto pieseň.
- A my sme sa tu stretli ale v takej trojici,
- takže mohli by ste nám možno predstaviť aj vášho akordeonistu.
- -Áno, mojím korepetítorom je magister Patrik Bača,
- ktorý ma sprevádza už 16 rokov.
- POTLESK
- -Tešíme sa, že ste prišli. A možno, keď tak sa vrátime zase
- možno do minulosti. Mohli by ste nám povedať,
- pani Monika, že kde ste vyrastali, kde ste sa narodili,
- aký to bol kraj, región? -Narodila som sa v dedinke
- v Ďačove pri Lipanoch.
- A podobne ako v iných kútoch Slovenska,
- aj u nás na východnom Slovensku na Šariši Vianoce vždy boli bohaté
- na svoje piesne, tradície a najmä náboženské obrady.
- Narodila som sa v rodine gréckokatolíckym rodičom.
- Mám štyroch bratov, jednu sestru.
- Takže doma sme žili v nábožnosti a v harmónii.
- Môj dedko, Andrej Kaňuščák, v našej dedinke,
- v našej cerkvi v chráme bol predspevákom a modlitbárom.
- A ja som ako dievčatko stále chodila s ním
- a tak som sa naučila množstvo krásnych,
- nádherných duchovných piesní. -No to je výborné.
- A zrejme v tomto nádhernom kraji, z ktorého teda pochádzate,
- keďže prežívame teraz čas vianočný, ste zrejme mali aj nejaké zvyky,
- vianočné tradície. Tak možno by som sa k tomu vrátil
- a možno taká podotázka, že či ešte aj teraz tie zvyky zachovávate?
- -Na Štedrý deň na vigíliu sme skoro ráno
- vstávali vinšovať susedom, známym, krstným
- a medzitým mamka už miesili cesto na bobaľky
- a kysnuté zákusky, koláče.
- Keď sme sa vrátili z vinšovačky, chlapci, naši chlapci, moji bratia
- už pomáhali oteckovi pri príprave pokrmu pre dobytok
- a ja som so sestrou Ančou zase mame v kuchyni.
- Varili sme bobaľky s makom.
- Bobaľky ako opekance s makom, s mliekom.
- Potom bobaľky s medom, maslom a s makom.
- A kyslú kapustovú polievku bez mäsa, volali sme ju jucha.
- A už tak neskôr bola ryba, zemiakový šalát,
- ku tomu boli aj sušené slivky, alebo fazuľa tak na sladko.
- Keď sme už na stromček mali pripravený,
- blížila sa štedrá večera, keď na kostolnej veži
- zaznel večerný zvon, otecko zo stodoly
- doniesli snopek žitnej slamy.
- Položili ho v kuchyni pod stôl a najmladší člen rodiny
- zase išiel do potoka po vodu.
- Spolu sme sa pomodlili, otecko zapálili voskové sviečky,
- sme povečerali a po večeri sme spievali krásne koľadky.
- A keď už nás tak dounol spánok,
- my sme ako deti si poľehali na tú slamu pod stôl
- a v takom domnení, že ten Ježiško sa môže narodiť aj u nás,
- pod stolom na slame, tak sme mu ako keby
- robili miesto, detičky. Že čo keď príde tej noci Ježiško k nám?
- A keď sme už aj trošku predriemli, rodičia nás budili
- a išli sme nie na polnončú, ale na povečerie,
- lebo u gréckokatolíkov je povečerie. A sme boli veľmi radi,
- keď nám pod nohami vŕzgal sneh.
- To vtedy rodičia vraveli: "Toto sú pravé Vianoce."
- -Vy nám, pokiaľ viem teda, zaspievate ešte jednu pieseň.
- -Táto pieseň je Viflejemi novina, Ďiva Syna zrodila.
- -Ďakujeme veľmi pekne.
- SPEV PO RUSÍNSKY: Viflejemi novina,
- Ďiva Syna zrodila.
- Porodila v blahodati
- neporočna Ďiva Mati
- Marija.
- Porodila v blahodati
- neporočna Ďiva Mati
- Marija.
- Položila na siňi,
- v Viflejemskoj jaskyňi,
- Josif Ďivu potišaje,
- povivati pomahaje
- Mariji.
- Josif Ďivu potišaje,
- povivati pomahaje
- Mariji.
- Slava Boža
- i chvala
- u vertepi nastala,
- z neba anhely zľitajut,
- z Synom Božim proslavľajut
- Mariju.
- Z neba anhely zľitajut,
- z Synom Božim proslavľajut
- Mariju.
- A ja vám vinšujem na tie krásne hody,
- že by sce buľi vše dobrej pohody.
- A nie len pohody, ale i viry.
- Že by vam i na teraz rok zakvitli šľivy.
- A ne len šľivy, ale i orechy,
- že by sce buľi zdravé, vešele a žili na veky.
- To vám dobrotivý Pán Boh daj. Christos raždajetsja!
- -Ďakujeme veľmi pekne pani Monike Kandráčovej
- a my pokračujeme v našom silvestrovskom programe,
- kedy sa rozprávame najmä o kňazoch a o ich živote a ja tu mám teraz
- dvoch hostí, aj keď teda, otec Marián, ty si aj ako moderátor,
- ale teraz ako hosť. -Teším ma. -A vedľa teba, teda medzi nami
- je v podstate aj náš spoločný dobrý priateľ otec Andrej Kalamen,
- ktorý je aj tvojím spolužiakom a poznáte sa už naozaj dlhé roky.
- -Joj, to už my sa poznáme ešte.
- -Už to aj ťažko datovať, že odkedy. -A čím to je?
- Odkedy sa teda poznáte? Aspoň nám povedzte nejaké obdobie života,
- že odkedy sa poznáte, otec Andrej? -Od gymnázia. Ale nie,
- spolu sme chodili na gymnázium a potom sme plynule
- prešli na teológiu. -No a my sa práve na toto obdobie,
- ktoré ste teda zhrnuli iba krátkymi vetami,
- na to obdobie práve gymnázia, v Šaštíne to bolo, áno?
- To bolo chlapčenské gymnázium v tom období ešte, však?
- Čiže iba chlapci tam mohli chodiť. Vy ste teda tam už boli spolužiaci.
- A boli ste už aj tam takí nejakí bližší kamaráti, alebo ako to bolo?
- -My sme boli pomerne veľká trieda, bolo nás 33 a vždycky sme...
- Nesedeli sme nikdy tak blízko pri sebe, aspoň sa mi teda nezdá.
- -Tak, keďže sme boli každý v inom spektre,
- Marián väčšinou v prvej lavici a ja v poslednej.
- -No ale mňa tam posadil don Nádaský, to treba povedať,
- že som nebol nejaká vtierka, ale teda, že don Nádaský
- ma tam posadil, aby som nevyrušoval. -A ja, keďže som nevyrušoval,
- som sedel vždy v poslednej lavici. My sme to mali tak rozdelené,
- že Marián na gymnáziu dostával pochvaly a ja pokarhania.
- -Tak ale zase je povzbudivé, že aj napriek tomu,
- že si dostával pokarhania, tak sa z teba stal kňaz.
- A to teda asi nebolo vďaka tým pokarhaniam, ale asi sa niečo v tebe
- predsa len potom zmenilo. -Neviem, či sa niečo zmenilo,
- to je také náročné, aj vôbec ten moment, keď človek dáva
- tú prihlášku na vysokú školu. Teda aj pre mňa to bol šok,
- aj pre tých okolo mňa to bol šok. Triedny profesor,
- keď teda to uvidel, tú prihlášku, ten sa skoro zosypal pri katedre.
- Niektorí z toho boli takí veľmi zničení.
- Ale zas na druhej strane ja hovorím, že mne to vždy prináša takú pokoru,
- lebo aj napríklad, keď chodím učiť náboženstvo, tak sa vždy modlím,
- aby tam nebol taký žiak ako ja, ktorý dostane učiteľa náboženstva
- za 10 minút z hodiny. -A vy ste o sebe navzájom vedeli,
- že idete do seminára? Že ste sa možno o tom už predtým rozprávali,
- alebo to bol aj pre vás navzájom taký moment prekvapenia?
- -No tak postupne sme sa to dozvedeli,
- dalo by sa tak povedať, ale samozrejme, že to bol
- aj taký moment prekvapenia. Ale ja by som ešte k tomu povedal,
- že my sme neišli jediní teda z našej triedy na duchovné smery.
- Nás išlo vtedy asi 9 z tých tridsiatich troch.
- Samozrejme, že tam boli, aj do rehôľ išli spolužiaci,
- takže to bolo také... -Do seminára sme išli iba my dvaja.
- -Do seminára my dvaja. -Ostatní šli do rehôľ. -Áno.
- -A vy ste boli taká známa dvojica v seminári,
- ale o tom by sme sa asi porozprávali o chvíľočku,
- pretože teraz si pustíme pesničku. Teda zaspieva nám kapela For You.
- SPEV MELÓDIE
- -Otec Marián, otec Andrej, tak vy počas vašich vysokoškolských čias,
- kedy ste teda boli bohoslovcami, ste sa stali takou známou dvojicou.
- A práve to by ste práve dnes mohli trošku spomenúť.
- -Tak prezraďte nám, čo to bolo. -No jasné, tak lebo my
- sme sa zrazu ocitli v seminári spolu z toho gymnázia.
- Mali sme duchovné cvičenia hneď prvý týždeň
- a teda sme boli všetci v tichosti. Iba my dvaja sme sa vlastne poznali,
- všetci okolo, nikoho sme nepoznali. Jožko Novák,
- čo je teraz pán farár v Čebovciach, ten v takom dlhom bielom svetri
- tam chodil, to si pamätám, a pozerali sme tak po sebe,
- ale nikoho sme nepoznali. A iba my dvaja sme sa poznali.
- A tak sme vlastne vytvorili takú dvojicu, že nás hneď
- aj napomenuli ten prvý týždeň. -Ale treba povedať, že od tej doby,
- my sme boli prvý pokusný ročník, že pri nástupe
- dali duchovné cvičenia. Odvtedy už tú chybu nikdy nespravili.
- -Že sa potrebujete vlastne zoznámiť hneď na začiatok.
- -No tak bolo to náročné, lebo nikoho sme nepoznali.
- Pozeral som takto, kto je kto. Iba my dvaja sme sa poznali.
- -Takže už ste sa predsa len trošku inak zblížili,
- keď ste boli v seminári, keď ste vlastne každý deň
- mali spoločný program, spoločné prednášky. Ale ja som ešte
- chcela trošku sa dotknúť toho... -Jedna podstatná zmena nastala.
- Od tej doby sme spolu sedeli obidvaja v poslednej lavici.
- -Vy ste ale hrávali aj rôzne scénky, divadielka. Tým ste sa stali známi,
- pretože viem, že v seminári bývali dni otvorených dverí,
- možno aj rôzne iné podujatia. Tak, čo ste tam vymýšľali?
- -Tak to bolo napríklad na Mikuláša, na Vianoce.
- Ešte to vtedy tak v seminári žilo, že vždycky sa nejaké také
- divadelné predstavenie prichystalo a keď boli ochotní ľudia,
- seminaristi, a ich teda bolo, nás vtedy ešte koľko? -Cez stovku.
- -Takže sa to dalo nacvičiť. No a keď boli ochotní, ako napríklad
- aj tuná Andrej, tak vtedy sme vždy niečo nacvičili. A to už o tej
- ochote by on vedel porozprávať. Aj o tých rôznych úlohách, ktoré...
- -Ale ja predpokladám, že to neboli nejaké také vážne scénky,
- ale práve naopak, skôr niečo také humorné asi väčšinou, však? Či?
- -Aj, aj. -Tak bolo to humorné, ale vždy tam bola nejaká myšlienka.
- Obyčajne to boli vždy prerobené buď nejaké rozprávky, alebo tým,
- že sme mohli raz za mesiac chodiť na nejaké divadelné predstavenie,
- tak sa prerobilo nejaké divadelné predstavenie.
- A väčšinou to bolo tak, že Marián bol ten,
- kto napísal nejaké divadlo a potom sa hralo. A keďže...
- Keďže v seminári teda prirodzene boli samí chlapci a v divadle potom
- bol deficit dievčat, takže keďže sme boli takí dobrí kamaráti,
- tak ja som vždy získal ženskú úlohu.
- -A ako si bol spokojný s týmto výberom?
- -Bola vždy tak dobre napísaná zrovna na mňa, pretože či som hral
- matku židovskej rodiny, alebo som hral dievča z Petržalky,
- to bola veľmi úspešná úloha, keď som hral Tháliu.
- Tá bola naozaj veľmi krásne napísaná pre mňa,
- pretože som na pódiu mohol zjesť celé pečené kura.
- -Naživo počas toho predstavenia? -Naživo, áno. Naživo som jedol
- to kura počas predstavenia a potom som vlastne robil
- domvedúcu zbojníckej skupine. -Vtedy aj sestričky
- nám vyšli v ústrety a to kura nám upiekli vlastne.
- -A potom sme im to večer museli ešte raz zahrať.
- Ale vtedy som bol presvedčený, že to bol úspešný herecký výkon,
- pretože keď som z tej auly vyšiel do jedálne konečne
- po tom mojom výkone, vtedy som si dal dolu
- parochňu z hlavy, tak tí ľudia, ktorí tam boli na tom DOD
- ostali pozerať a hovorili: "Šak to je chlap."
- -Tak to hovorí o tvojich hereckých kvalitách.
- A teraz vlastne ale už, keď ste v tej praxi,
- v tej pastorácii každý, alebo tam, kde máte svoje pôsobenie,
- tak ako využívate možno aj tieto skúsenosti z tých scénok
- a divadielok, ktoré ste vymýšľali? -Tak ono, myslím, že v človeku to je
- a sa to nezaprie aj v tej prirodzenosti,
- že niekedy človek tak musí aj niečo zahrať,
- alebo teda nejakým spôsobom vyťažiť z tých skúseností, ktoré možno
- sme nadobudli v seminári, že trebárs nezostresujeme,
- alebo možno nezostrémujeme tak, ako možno by sa očakávalo.
- -A teda dá sa to takto využiť. -Možno na otca Andreja
- ešte prezradíme vlastne, že počas korony,
- keď sa nemohlo chodiť do kostola, tak vlastne ty si využil internet
- a vytvoril si si YouTube kanál. Tak aspoň v skratke nám povedz,
- že ako si tam využíval tieto svoje herecké skúsenosti.
- -No YouTube kanál vznikol z toho, že keď, myslím, že to bolo
- ten hneď prvý rok pred Vianocami a keď sme spovedali, tak rodičia
- väčšinou chodili na spoveď a boli zničení z toho,
- že deti nechcú pri svätej omši sedieť pri televízii,
- tak ja som stále: "Prosím vás, nenúťte ich pozerať
- svätú omšu v televízore. Ja by som to tiež nevydržal", hej?
- Tak som rozmýšľal, že čo spraviť, tak som si vymyslel, že každý týždeň
- budeme chystať nejaké videá na zamyslenie na Evanjelium nedeľné
- pre deti. No a keďže sme chceli, aby to, alebo som chcel,
- aby to bolo také živé, tak som si tam vymyslel takú postavu
- malého chlapca, ktorú som pomenoval po svojom synovcovi,
- ktorý sa volá Matiáš, my mu hovoríme Mati,
- a tento sa teda volal Hati. Takže to bolo zase také,
- že som si pomohol s Mariánom,
- lebo som od neho dostal také veľké klbko tričko,
- tak Hati nosil veľké klbko tričko. A no, bolo to také úspešné trošku,
- také zaujímavé, lebo aj teraz, keď prídem do školy,
- tak deti ma nezdravia pán farár, ale Fara taxi.
- -No a teraz sme práve už prezradili aj názov toho YouTube kanálu,
- ale tak naši diváci môžu teraz využiť sviatočné dni a pozrieť si,
- ako si zvládol herecky tieto svoje videá. Ja vám veľmi pekne ďakujem.
- -Otec Marián, s tebou pokračujem v silvestrovskom večeri. -Vážne?
- -Áno. -Dobre. -A otec Andrej, tebe prajeme
- v tvojom kňazskom pôsobení ešte veľa dobrých nápadov.
- Aby si naozaj nebol taký obyčajný kňaz, ale vždy mal
- takú tú iskru, ktorú máš. Ďakujeme. -Ďakujem pekne.
- SPEV PO ANGLICKY
- -Milí televízni diváci, sme tu opäť všetci štyria spolu.
- V dnešnom silvestrovskom programe máte možnosť nahliadnuť do života
- kňazov z úplne iného uhla. Ja si pamätám, ako mladý chlapec
- videl som reportáž o kňazovi, ktorý s miništrantami hral hokej
- a veľmi silno sa ma to dotklo. Neviem, či aj vy máte niečo podobné.
- -Ja som sa narodila v čase komunizmu, ale mali sme šťastie,
- že sme vo farnosti mali pána dekana, ktorý bol veľmi milý a zároveň
- to bol úplne normálny človek, čiže vyrastala som s tým,
- že kňazi sú úplne normálni ľudia. -Mňa tiež veľmi povzbudil kňaz,
- ktorý prišiel do našej farnosti, ešte keď som bol dieťa,
- za totality tiež. Rozprúdil stretká s miništrantami,
- spevokol, no bolo skrátka úžasné. -A ja si veľmi dobre pamätám
- jeden moment, kde bol otec biskup na jednom stretnutí s mladými
- a vlastne sme mali možnosť sa s ním rozprávať len tak zoči voči
- a bol to veľký zážitok pre mňa. -Tak také niečo si môžeš zopakovať.
- -Teraz? -No jasné. Veronika, ja ťa pozývam,
- pretože nás už čakajú ďalší hostia. Milí televízni diváci,
- predstavíme vám dvoch otcov biskupov. Máš stres?
- -Mám dosť stres, ale teším sa na to. -To zvládneme.
- No veď pozri, sú tu aj ľudia.
- -Aj biskupi.
- -Ďakujeme veľmi pekne skvelému publiku. Je nám veľkou cťou,
- že do nášho silvestrovského programu prijali pozvanie aj otcovia biskupi.
- Tak ja srdečne medzi nami vítam otca arcibiskupa
- vladyku Cyrila Vasiľa. -Ďakujem pekne.
- -A sme veľmi radi, že naše pozvanie prijal aj pomocný biskup
- Nitrianskej diecézy otec Peter Beňo. Vitajte.
- -Ďakujem pekne.
- -My dnes ponúkame divákom možnosť nahliadnuť do života
- kňazov a biskupov z takého iného uhla.
- Tak aké to je, byť na javisku? Lebo väčšinou ste asi,
- čo sa týka toho pohľadu pred ľuďmi na iných miestach.
- -Tak sme na javisku, ale tak už si ty, Pavol, povedal,
- že budeme divadlom svetu, anjelom, Bohu aj ľuďom, takže v podstate
- sme na svojom mieste, takže to je v poriadku.
- -Ako sa vstáva biskupovi? Alebo s čím sa zobúdza taký biskup?
- -Podľa veku.
- Ja už posledné roky trošku zaseknutú ako chrbticu,
- ale ináč to je ten taký prvý pocit,
- potom môžu už prísť tie ďalšie. -A ako vlastne vyzerá taký bežný deň
- otca biskupa, alebo arcibiskupa? Nech si to vieme predstaviť,
- lebo teda ja naozaj netuším. -Tak po tom, ako sa nám podarí
- úspešne vstať, zvyčajne ten ranný čas
- trošku tak venujeme sebe a Pánu Bohu,
- alebo naopak, Pánu Bohu a sebe tým, že sa teda modlíme, rozjímame,
- trošku sa pripravujeme na to, čo nás v ten deň čaká.
- Potom tie dni sú rôzne. Podľa toho, či máme nejaké
- povinnosti v diecéze, alebo či zostávame doma
- na biskupskom úrade. Takže doobeda zvyčajne
- sa vybavuje korešpondencia, nejaké záležitosti
- ohľadne rôznych dišpenzov, ohľadne žiadostí.
- Potom poobede, samozrejme, že je nejaký čas aj na to,
- aby sme boli, aby sme sa venovali trošku svojim veciam,
- či už nejaké čítanie, alebo príprava na slávenia,
- ktoré nás čakajú. Večer dosť často
- napríklad v mojom prípade idem sláviť sväté omše,
- aj keď nie na nejakú oficiálnu návštevu
- do niektorej farnosti, tak už častokrát
- do nejakých rehoľných komunít a podobne. -Ak sa môžem spýtať,
- dnes ste tak formálne oblečený, ale ste niekedy aj v civile?
- Spoznávajú vás ľudia, alebo možno len pozerajú, že odniekadiaľ
- ste im známy a nevedia odkiaľ? -Tak chodíme aj v civile,
- samozrejme. No a mňa častokrát nespoznávajú,
- lebo ešte stále sa stáva, že si ma mýlia s mojím šéfom
- s otcom biskupom Viliamom.
- Takže stále aj po tom rok a pol mojej služby
- ešte stále nemôžem byť sám sebou. Ešte stále som niekým iným.
- Už keď ma niekto stretne a podozrivo sa na mňa usmieva,
- tak hneď poviem: "Ja som ten druhý."
- -Nebol ten výber cielený? Nebolo to preto, aby bolo jasné,
- že Nitra má takéhoto biskupa? -Ja mám tiež také podozrenie,
- že to asi aj bolo z ekonomického hľadiska,
- aby diecéza ušetrila na nových portrétoch.
- Obidvaja to vybavíme pri portréte otca biskupa Viliama.
- -Vladyka Cyril, vy ste dlhé roky pôsobili v zahraničí.
- Bonzli mi na vás, že napriek tomu, že vyše 30 rokov
- ste boli v Taliansku, tak nepijete až tak často kávu.
- Ale čo sa zmenilo po príchode na Slovensko?
- -No, teraz si už tú kávu niekedy dám.
- Teda to sa zmenilo, zmenilo sa všetko.
- Zmenil sa v mnohom môj život. Zmenila sa moja činnosť.
- Konečne teda začínam robiť biskupskú službu,
- takú tú bezprostrednú v kontakte každodennom
- s Božím ľudom a s problémami, ktoré rieši každý biskup
- na svojej diecéze, či eparchii.
- A zmenilo sa to, že môžem hovoriť konečne slovensky
- každý deň a aj v práci teda,
- nie len v nejakom súkromnom živote a ešte mnoho iných vecí.
- Ale v podstate sa nezmenilo asi to hlavné,
- že by som mal byť tým, čím by som mal byť
- a že sa o to viac či menej snažím. -A keď ste cestovali veľa teda
- naozaj po svete, určite aj Slovensko už máte scestované, tak máte nejaké
- obľúbené miesto aj vo svete, alebo aj na Slovensku,
- kam sa rád vrátite? -Vlastnými nohami mám schodené
- najmä stredné Taliansko a časť, povedzme, Abruzza.
- Potom, keby som mal hovoriť o krásnych miestach vo svete,
- tak ich je veľmi veľa. Teraz ma tak napadlo jedno
- také krásne miesto, ktoré má aj taký pekný symbolický význam
- je Mont Saint Michele, ktorý vlastne je takým
- západným výbežkom Francúzska s Chrámom svätého Michala archanjela
- s prílivom a odlivom, takže to je, keby som chcel hovoriť
- o romantických nejakých miestach. Krásne sú Košice, takže som rád,
- že som v nich. -A otec Peter? Vaše obľúbené miesta na Slovensku,
- alebo možno aj vo svete? -Jedno asi z najkrajších miest,
- ktoré som ja mal možnosť navštíviť, je La Salette.
- -Tam som nebol. -No vidíš.
- Mariánske pútnické miesto v juhovýchodnom Francúzsku.
- To je nádherné miesto. Samozrejme, veľa pekných miest
- je aj u nás na Slovensku. Podobne ako vladyka hovoril,
- Tatry krásne. Ja som viac chodil v Slovenskom raji.
- No a potom aj Skalka je pekné miesto.
- -No už som sa bál, že to nespomeniete.
- -Pred pár rokmi, ak môžem povedať, vladyka Cyril bol ako hlavný hosť
- na skautskej púti a tiež vyjadril teda...
- -Tiež som povedal, že je to pekné miesto. -...súhlas.
- -No ale vy ste pôsobili aj vo farnostiach.
- Ja som sa dopočul, že niekde ste v kostole
- aj s dámami v zrelšom veku spievali mládežnícke piesne,
- že ste ich učili aj také rytmickejšie.
- Nechýba vám teraz, lebo neviem, či na to biskupskom úrade
- máte s kým spievať takéto piesne.
- -No spievame takéto piesne sem tam
- s našimi sestričkami, s komunitou, ktorú máme na hrade,
- ale vždy som veľmi rád, keď idem kdesi
- na slávenie sviatosti birmovania, keď mladí aj prejavia
- ten mladícky elán a keď zaznejú aj mládežnícke piesne.
- -A máte nejakú obľúbenú pesničku? Nech sa dozvieme aj takéto niečo.
- Ktorú vám majú hrávať, keď budete chodiť na vizitácie?
- -S tým som už opatrný.
- Lebo neprozreteľnostne som pri tej svojej biskupskej vysviacke
- spomenul tie klobásky a potom všade, kde som prišiel,
- mi nosili klobásky. -Aj my máme.
- -Ale mám, napríklad, "Naplň ma duchom svätým".
- To je taká z tých obľúbenejších mojich.
- -Tak zatiaľ vám veľmi pekne ďakujeme a my teraz odovzdávame slovo
- našej Janke, ktorá je v druhej časti tohoto krásneho priestoru
- a má tiež veľmi vzácnych hostí.
- -Ďakujem veľmi pekne, Verka a Paľko. Milí televízni diváci, počas tohto
- silvestrovského programu ste už mali možnosť vidieť spievať
- túto nádhernú kapelu acapellu For You a teraz si ich
- trošku bližšie predstavíme. Vitajte, veľmi sa teším, že ste prijali
- pozvanie do dnešnej relácie, do silvestrovského programu.
- -Aj my ďakujeme. -Veľmi krásne to znie,
- keď spievate všetci dohromady. Až sa človeku nechce veriť,
- že nepoužívate hudobné nástroje. To znamená to slovo acapella,
- že ste bez hudobných nástrojov. Ako je to možné? -Tak my to máme
- rozdelené medzi sebou. Niekto spieva sólo, niekto vokály,
- niekto spieva bas a niekto bicie a dohromady to vytvára presne to,
- čo mohli diváci počuť. -Ak je to možné, možno by bolo fajn
- našim televíznym divákom ukázať, ako to znie, keď nespievate
- všetci spolu, ale keď každý z vás akoby len svoju časť spieva,
- aby videli, že... -Ja myslím, že môžme dať
- takú krátku ukážku pre divákov. HUDBA Z MOBILU
- SPIEVA PO ANGLICKY
- -Toto je Katalin, ktorá spieva soprán. Pavlínka, ty.
- -Alt. SPEV PO ANGLICKY
- -Takže takto znie alt. Lucko spieva tenor.
- SPEV PO ANGLICKY
- -No a Andrej spieva bas. Ako znie bas?
- SPIEVA MELÓDIU
- -Tak toto bol bas a ešte ja robím bicie,
- ktoré sa volajú beatbox a to znie takto.
- SPIEVA MELÓDIU
- A keď to spojíme dohromady, tak z toho môže byť niečo takého.
- Raz, dva, tri! SPEV PO ANGLICKY
- -Ďakujem vám veľmi pekne, znie to naozaj krásne.
- Čo treba robiť preto, aby to takto znelo?
- -No, za všetkým je tvrdá práca, čiže v prvom rade, samozrejme,
- potrebuje každý z nás talent, no okrem toho treba na tom pracovať,
- aby každý sám vedel svoj part, ale keď tento stupeň zvládneme,
- tak potom musíme veľa cvičiť spolu, aby vždy sme dali priestor tomu,
- kto práve spieva sólo, aby divák počul to, čo je práve dôležité
- a čo mu chceme tou piesňou povedať. -Máte vy nejakú takú srdcovú pieseň,
- ktorú radi spievate? -Môžem povedať, že v podstate
- skoro každá pieseň je naša srdcová, lebo my si nevyberieme nič,
- čo sa nám nepáči. -To je skvelé. Ja myslím, že to bolo počuť
- už aj v rámci toho, čo sme teda mali možnosť počuť.
- A teda vy ste zaspievali kúsok z tej piesne, ktorá bude nasledovať.
- Ja vám veľmi pekne ešte raz ďakujem za to, že ste prijali pozvanie
- do dnešného silvestrovského programu. A, milí televízni diváci,
- ešte raz acapella For You. SPIEVAJÚ MELÓDIU
- SPEV PO ANGLICKY
- -Silvester a silvestrovský večer sa vždy nesie v znamení
- humoru a vtipu, ako je to u vás s humorom a vtipom?
- -Priznám sa, že vtipy moc neviem rozprávať.
- Asi by som sa sám rozplakal nad vlastným vtipom,
- ale čo sa mi veľmi páči, tak to sú vtipy,
- ktoré vytvára sám život a tých nie je málo.
- -Ja len poviem, že mne hovoria, aby som bol niekedy vážnejší
- a hovoril menej vtipov, lebo nemusia prísť vždycky vhod,
- alebo nevhod. A tak to mám už z teologických štúdií totiž.
- Ja stále hovorím, že som chodieval na prednášky
- z východnej špirituality od nášho pátra Špidlíka.
- On mal 50 percent veľmi vážnej teológie
- a 50 percent vtipov. Ja si pamätám len tú druhú časť tých prednášok.
- -A náhodu nejaký vtip si nepamätáte? -No to je jeho, napríklad, keď...
- -Dokonca mi napadli hneď dva teraz, ale... -No, kľudne.
- -Jeden, keď zvonil kdesi pri kláštore na Sicílii nejaký pán
- a hovorí, že chcel by sa rozprávať s pátrom Pantelemonom.
- Že: "Taký tu nie je." "Ale páter Pantelemon,
- šak ako ten s bradou." "Jaj, šak on zomrel pre štyrmi rokmi."
- Že: "Fakt? Viete, on bol môj stály spovedník."
- -A ešte druhý vám napadol. -Ale ten neviem, či môžem.
- Ale tak hovorieval, že vidieť v predstavených pána Ježiša.
- A vždycky došla rehoľná sestra, také mala červené oči. "Akože čo?"
- "Ale, že unavený zrak." "A že čo?" "Stále som sa snažila vidieť
- v našej matke predstavenej pána Ježiša."
- -To je vtipné, chápeš?
- -Mne ušiel začiatok. -To je teológia.
- -Ja, ako môžem, si spomínam na jednu takú humornú situáciu.
- Už som bol biskupom, ale žil som v takom zvláštnom období,
- kedy som ešte bol zároveň farárom na Skalke
- a mali sme vo zvyku, keď bolo treba, tak kosiť porasty, ktoré tam boli.
- Tak aj som sa zase dal do montériek,
- na traktor a išli sme kosiť. A prišla tam
- nejakú skupina pútnikov. A taká pani sa pýta takého pána,
- čo mi pomáhal, že: "To je pán biskup Judák?"
- A on hovorí: "Nie, to je náš, skalský."
- -A ako ste na tom teraz, keď máme tie zimné mesiace
- so zimnými športami? Máte nejaké také,
- ktorým sa venujete? Možno teraz už až tak nie, ale...
- -Ako viete?
- Tak ale odhadujete to dobre. Možno mi diváci nebudú veriť,
- ale voľakedy som bol aj športový typ, za mladi.
- Neubehol deň, keby by sme nehrali futbal,
- alebo v zime hokej na ulici. Bol som dobrý napríklad
- v šprinte voľakedy. No ale potom áno,
- venoval som sa aj lyžovaniu. Len už ostatné roky neviem kúpiť
- takú veľkú kombinézu.
- Takže už asi 4, 5 rokov som nelyžoval.
- No ale malo trošku iný dôvod. Uvedomil som si v jednej chvíli,
- že už by som si asi mal dať trošku pozor.
- Bolo to po takom jednom páde, ktorý som zažil,
- ako keby som bol mladý chlapec. Nabehol som
- na nejaký taký kopec snehu, ma to vymrštilo
- a letel som vzduchom asi 3, 4 metre. Padol som, veľký kráter podo mnou.
- A čo sa mi roky nestalo, vyrazilo mi dych.
- Tak vtedy som sa tak... Vtedy som si to tak uvedomil,
- že: "Aha. Ani nie, že máš veľa rokov, ale máš veľa kíl,
- už by si mal byť opatrnejší." -A vladyka Cyril?
- -Tak lyžovať, občas ešte áno, ja už som taký,
- že mám železné zdravie, lebo mám šrubku v jednom kolene,
- takže musím byť opatrnejší v tomto zmysle.
- A keď sú to zimné športy, tak napríklad medzi ne zaraďujem
- aj povedzme šach, to sa hráva v zime, keď človek...
- Tak to prípadne ešte by som z týchto zimných športov ako odporúčal tento.
- A tam nezávisí ani roky, ani kilá, to sa, to sa môže.
- -Ani kombinézu netreba. -No ale vaše srdce horí
- aj pre skauting, to vieme, aj sme mali tú česť viackrát
- vás hostiť v Televízii Lux, kde ste vášnivo
- rozprávali o skautingu. Keď je ten Silvester,
- nenaučili by ste nás nejaký uzol s lanom?
- Úplne najlepšie je, keby ste to učili
- otca biskupa Petra. Prípadne my s Veronikou
- sa o to budeme tiež pokúšať. Nejaký taký...
- -Ja sa priznám, že ja som netypický skaut,
- pretože, teraz to hovorím na svoju hanbu, za celé roky,
- 30 rokov skautingu, som veľmi slabý v morzeovke
- a v lanách. Ale zdôvodňujem to tým,
- že som neskladal skautský sľub, lebo kňazi sme už povedali,
- že máme nejaké vyššie sľuby a ja som tie prvé ročníky preskočil.
- Ale tak jedine, že... Ja neviem, no.
- -Ale buď názorný a pomalý. -Ojoj, ale počkaj,
- to bolo veľmi rýchle. Prípadne bratia by nám do toho
- mohli aj niečo zahrať, ale veľmi pomaly poprosím, vladyka.
- -Kukaj tu, a otec Peter... -Mám to. -Skúška správnosti.
- -Ešte raz. -Áno, mám. Toto tu neviem.
- Kde to tam dať tie prsty?
- -Aha, ale mne sa to... -Naučíme to aj bratov kapucínov.
- -Ó, otec Peter. No.
- Dobre, Veronika, zachráň to.
- Zachráň to nejakou otázkou.
- -Čo tak varenie a pečenie?
- Tak ako ste na tom? Viete variť? Alebo niečo upiecť?
- -Vraj Dalimila, či Dalibora naučila núdza na husliach hrať
- a mňa naučila variť, takže je to spojené
- s biskupskou službou, lebo dokedy som nebol biskupom,
- tak som bol riadnym rehoľníkom, pekne sa stravujúcim
- vo svojej komunite a keď sa človek stane biskupom,
- tak si musí začať variť. A potom sme sa už delili
- aj so spolubratmi, ktorí so mnou bývali.
- Ale vcelku skauting a biskupstvo ma naučili trošku variť,
- aspoň tie talianske základné, jednoduché, rýchle,
- ale chutné a zdravé jedlá. -Otec biskup?
- -Ja som sa tiež niečo naučil variť. Nevaril som dlho rokov,
- alebo mnoho rokov, začal som variť pred pár rokmi,
- keď som dostal kaplána na faru, takže v mojom prípade
- to bolo spojené s farárskou službou. Prvé také varenia
- boli s telefónom na uchu, keď som volal mamu,
- ako čo treba spraviť. Ale naučil som sa
- také tiež základné jedlá, možno dva týždne by sme vydržali,
- obmieňajúc to každý deň. A už potom,
- keď sme chceli niečo pestrejšie, tak sme si dali navariť
- ženičkám vo farnosti, alebo mama prišla a podobne.
- Ale dostal som sa až do štádia, kedy ma to niekedy dokonca
- až bavilo to varenie. -No šak to je odpočinkové,
- to je také relaxačné. -Ale zase odvtedy,
- čo som prišiel do Nitry, rok a pol, tak už som nevaril, žiaľ.
- -Ďakujem vám, otcovia, veľmi za váš čas aj za vaše láskavé srdcia.
- -Mali by ste nejaké prianie do nového roka
- pre našich televíznych divákov? -Kto začne?
- Tak prianie asi veľmi jednoduché.
- Želám vám všetkým, aby sme aj v budúcom roku
- boli predovšetkým ľuďmi nádeje a radosti, pretože vnímam,
- že tieto hodnoty dnes veľmi absentujú v spoločnosti
- a kto tieto hodnoty spoločnosti ponúkneme,
- keď nie my, kresťania. Nádej a radosť.
- -Aj odo mňa? Ja by som to povedal, len v opačnom garde,
- pretože vlastne naozaj si môžeme priať radosť a nádej.
- Ale tá radosť vyplýva vlastne z kresťanskej nádeje
- a kresťan, ktorý prežíva svoj život v nádeji,
- tak je plný tej vnútornej radosti, ktorá nemusí byť vždycky
- nejako prejavovaná navonok, ale ktorá sa prejaví
- aj v tých situáciách, kde by možno človek nevidel dôvod na radosť,
- ale je to stále dôvod, vedomie toho, kým sme a k čomu sme povolaní.
- A toto prajem každému, aby sa v tomto vedel nájsť
- a z tohto tešiť aj vtedy, keď by zdanlivo navonok neboli
- akési špecifické dôvody na radosť.
- -Ďakujeme veľmi pekne otcovi Petrovi Beňovi
- aj vladykovi Cyrilovi Vasiľovi. A pre vás, milí televízni diváci,
- máme ďalší silvestrovský dar v podaní piesne
- Vlastičky Mudríkovej.
- SPEV: Keď tá jasná hviezda
- z neba zasvietila,
- vtedy panenka Maria
- synka porodila.
- Keď ho porodila,
- takto mu spievala:
- Hajaj, búvaj, synáčik môj,
- aj ja by som spala.
- Počkaj len, synáčku,
- počkaj len chvíľočku,
- keď si zájdem do nebíčka
- pre tu perinočku.
- Ach, synáčku, synku,
- čo si to urobil,
- ešte sú len dve hodiny,
- čo si sa narodil.
- Ach, mamička moja,
- vy o tom neviete,
- že som stvoril nebo i zem
- i všetko na svete.
- Že som stvoril nebo i zem
- i všetko na svete.
- -Ďakujem pekne. -Viacerí poznáme, milí priatelia,
- tieto nádherné piesne, také a podobné, ako sme aj teraz počuli
- v podaní Vlastičky Mudríkovej. A ja som rád,
- že ste prijali pozvanie aj v účinkovaní
- v tomto našom programe. Pýtame sa niekedy,
- že ktorá je taká tá najobľúbenejšia pieseň,
- ale ja by som sa možno spýtal, že možno pieseň z celého
- toho vášho repertoáru, že ktorá sa vám spieva tak ťažšie.
- -Tak hneď na úvod, Pochválen buď Ježiš Kristus.
- -Na veky, amen. -A ďakujem veľmi pekne za pozvanie.
- V mojom repertoári sa skutočne nachádzajú mnohé krásne piesne.
- Mám aj veľmi obľúbené piesne, niektoré sú také veľmi náročné
- a niektoré tak menej, ale veľmi rada interpretujem napríklad piesne,
- ktoré sú také trošku aj so žartovnejšou tematikou,
- možno skôr rýchlejšie piesne. Na a mám medzi tými piesňami
- aj také možno, na ktoré treba trošku väčšiu prípravu.
- -No a ja som sa dozvedel, že vlastne vy ste vyštudovali
- operný spev, takže nechcem teraz nejako,
- že by ste nejakú áriu tuná nám šupli,
- ale možno je to aj táto oblasť, že sa jej venujete v speve?
- -Počas školy som sa tak dosť aktívne venovala opernému spevu,
- pretože vyštudovala som operný spev v Žiline na konzervatóriu
- a následne potom som spravila skúšky na Akadémiu umení.
- A vlastne počas vysokej školy som spievala aj v Banskej Bystrici
- v štátnej opere. Ale potom, vlastne po škole,
- som sa musela trošku viac rozhodnúť, že ktorým tým smerom pôjdem,
- ale to moje srdce mi vždy hovorilo, že folklór, láska k heligónke,
- toto bolo vždy pre mňa a moja srdcovka. Takže po škole
- som jednoznačne zvolila túto cestu folklórnu.
- Ale aj popri tom som veľmi šťastná a vďačná aj mojim pedagógom,
- že ma teda naučili krásne technické spievanie a veľmi mi to pomáha
- aj v rôznych mnohých žánroch, ktorým sa ja teda venujem.
- A určite na tú operu som nezanevrela, takže mávame
- aj také multižánrové koncerty, takže tam si sem tam
- zaspievam aj operne. -Sme v období Vianoc
- a vy ste tak spomenuli v jednom rozhovore,
- že takým najväčším darom na Vianoce je pre vás byť s rodinou.
- Takže darí sa vám to? A možno, ako také Vianoce
- vo vašej rodine vyzerajú? -Áno, tak ja som nesmierne šťastná,
- že počas skutočne tých Vianoc a vianočných sviatkov
- môžeme byť všetci pokope a toto je určite
- také moje najväčšie priane, zažiť tie vianočné sviatky
- vždy s tou rodinou. A určite radšej nech sa rozrastáme,
- ako by sme mali v rodine ubúdať, takže každé tie sviatky
- trávim na Kysuciach u mojich rodičov.
- A vlastne prebieha to následne, že s maminkou ráno proste snažíme sa
- popripravovať všetky tie veci, ktoré nakoniec budeme
- aj pri štedrovečernom stole večerať. Ale ešte predtým,
- keď ideme do kostolíka, odpálime betlehemské svetlo
- a zanesieme ho teda tým našim, ktorí už nie sú medzi nami,
- takže aj pri modlitbe si takto zaspomíname.
- No a vlastne tie vianočné sviatky skutočne trávime
- v tom rodinnom kruhu. U nás sa spievajú koledy, je veselo
- a užívame si tento vianočný čas. -Ďakujem vám veľmi pekne.
- No a my si, milí priatelia, vypočujeme ešte jednu koledu
- v podaní Vlastičky Mudríkovej.
- SPEV: Z valašskej chalúpky zasneženej,
- tiahlo ma srdiečko roztúžené,
- cez hory, cez doly, cez lesíčky,
- k tebe, môj Ježiško, pred jasličky.
- Idú tam kráľovia, perly zlaté,
- idú sa, Ježiško, pozrieť na te.
- Idú tam kráľovia so somári,
- tebe, môj Ježiško, nesú dary.
- A čo my, maličkí, tebe dáme
- a keď my ničoho, nič nemáme,
- dáme ti srdce jak poľné kvieťa,
- ó, nepohŕdaj ním, Božské dieťa.
- -Ďakujeme pekne Vlastičke Mudríkovej za hudobný vstup, ale aj za rozhovor
- s otcom Mariánom Bérom. A ja vítam ďalšieho dnešného hosťa,
- ktorým je otec Marián Gavenda. Otec Marián, vitajte.
- -Ďakujem pekne. -V dnešnom silvestrovskom programe
- sa rozprávame na rôzne témy, ale zmyslom je predstaviť kňazov,
- ktorých naši televízni diváci poznajú z televíznych obrazoviek
- trošku z inej strany. O vás je známe, že ste mnohé
- vianočné sviatky, ale aj Silvester strávili aj mimo Slovenska.
- Spájajú sa s týmto obdobím nejaké zaujímavé príhody,
- alebo možno aj vtipné? -Tak medzi Vianocami a Silvestrom
- som bol v Tatrách vlani. A práve to, že či ma poznajú z obrazovky
- a som čakal v potravinách pri kase a sa tá pani tak prihovorila,
- tak som rátal, že asi je diváčka Televízie Lux, takže ja:
- "A vy ma poznáte?" "Jasné, šak robíte u nás, u elektrikárov."
- -Takže niekedy poznajú, niekedy nie. -A teda tie príhody nejaké,
- okrem tejto? -Také nejaké extra humorné
- sa mi nespájajú, skôr pekné. Neviem, aj Silvestra som mával
- takého vážnejšieho a stále sa vynímajú Vianoce,
- ktoré bývali aj také atypické vďaka takému pestrému môjmu
- životnému kurikulu, tak skôr to asi by bolo zaujímavé.
- Tak úplne atypické boli Vianoce v kasárňach,
- klasicky ťažké delostrelectvo, tvrdá atmosféra, samé železo,
- no proste nič vianočné, hluk, hurhaj.
- No a ja som si povedal, spravím tu pekné Vianoce.
- Sme to dôsledne pripravili, zohnali sme pečať od skladu,
- kde nás zvonka zapečatili, keď bola kontrola,
- a tam sme mali vo vysielačkách, ktoré mali ísť na opravu,
- vybrali sme baterky a schované všetko, čo bolo treba,
- ale kompletnú štedrú večeru, oplátky, med, samozrejme sviečku,
- kúsok Evanjelia, všetko ako má byť. Tých najbližších kamarátov
- som pozval, ešte aj miništrant z tej farnosti tak prišiel pod plot,
- som preskočil, doniesol nám Sviatosť Oltárnu, tak to bolo
- samo sebou úžasne jednoduché, ale v tom kontraste tej hrubosti
- a tej nevianočnosti, tak to bola úžasná idylka napríklad.
- -O vás je známe, že ste sa tak pomerne blízko
- poznali aj s dvoma pápežmi, so svätým Jánom Pavlom II.
- a s pápežom Benediktom XVI. Spájajú sa vám aj s nimi
- nejaké také vianočné, alebo silvestrovské príhody?
- -No, aj táto bola medzi Vianocami a Silvestrom
- na slávnostnej svätej omši na teda Božie narodenie
- som išiel do Vatikánu na svätú omšu. A tam je, keď je pápež,
- je dobre buď byť úplne vpredu, alebo úplne vzadu,
- že sa prechádzate v strede to nemá veľkú hodnotu,
- a ja som išiel na bicykli, nemal som blatník
- a strašne ma zašpliechalo to blato z tej ulice a tá voda,
- tak som si tak tú vetrovku tak prehodil dovnútra cez ruku,
- tak elegantne som tam vošiel a som si tak obďaleč sadol
- a sedel som, spokojný. A zrazu prišiel ten ceremoniár vo fraku
- a ma tak posunul dopredu. Fíha, hovorím si, a mi tak napadlo,
- že poslední budú prvými. A prišiel ešte ďalší
- a do úplne prvej rady ma posadil. No pointa bola zas veľmi jednoduchá,
- to bolo vyhradené pre veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici,
- aby boli v prvej rade, no a aby to nebolo trápne,
- lebo mnohí neprišli, tak zobrali, koho videli.
- A videli ma sedieť, tak som sa zrazu s tou špinavou vetrovkou,
- ktorú som tak skrýval druhou rukou, tak som bol presne oproti pápeža,
- takže poslední budú prvými. -Ako by zvyknete tráviť Silvester?
- -Tak teraz viac-menej služobne, pretože už čaká ráno svätá omša,
- tak to bolo skoro celý môj život. Buď keď som bol chlapec,
- som miništroval, takže nejaké veľké oslavovačky neboli
- a chvíľu v kostole, no a potom tak vyjdem na námestie,
- keď som teda v Devíne farár, občas je ohňostroj,
- trošku sa tak s tými ľuďmi poteším a podľa toho, aký je tam program
- byť trošku s nimi a to je aj všetko. V študentských časoch som zvykol
- po večeri doma, obyčajnej, takej rodinnej večeri,
- som si prečítal, a niekedy som začal už poobede,
- denníček z celého roka. Som si tak oživil, čo kedy bolo.
- To bolo aj na také 3, 4 hodiny čítania.
- A potom som išiel, po večeri, tak sám do lesa, hlavne keď bol sneh
- a mesiac, proste idylka, tam som si tak za celý ten rok poďakoval,
- tam som aj počkal polnoc a vrátil sa už do nového roku.
- Tak to boli zase také, možno na moju kožu Silvestre
- veľmi bohaté, pekné, ale atypické. -Niektorí ľudia si zvyknú
- s príchodom nového roka dávať rôzne predsavzatia.
- Vnímate to tak aj vy, že prichádza ten nový začiatok,
- nová šanca začať znovu? -Tak niektorí chcú prestať fajčiť,
- Mark Twain hovorí, že prestať fajčiť je tá najľahšia vec na svete,
- mne sa to podarilo už asi tisíckrát. No ale dobre tým vyjadruje,
- že ono takých príliš tých predsavzatí
- niekedy je aj demotivujúce, keď ich človek nedodrží.
- Lepšie je dať také trošku rámcové, ale zároveň aj konkrétne,
- že budem sa snažiť o to a o to. Dobré je o tom aj niekomu povedať,
- lebo to jednak taká psychologická kontrola,
- najmä niekomu blízkemu, či už v rodine, alebo v zamestnaní,
- alebo už nejakým spôsobom, a je to aj,
- že "ve dvou se to táhne líp", že keď sa dvaja o niečo snažíme,
- tak človeku to akosi lepšie ide. A potom by to malo byť to,
- čo človeka, z tej oblasti, čo človeka najviac spútava.
- Pre niekoho je to mobil, tak si povedať, ja neviem,
- nepôjdem pod priemer týždenný hodinu na mobile,
- čo sa zdá strašne dlhá doba, ale keď sa to tak zoberie, to je,
- raz dva tá hodinka nabehne. Alebo niečo podobné, čo teda ozaj,
- aby to človeka oslobodzovalo od toho, čo mu bráni naplno žiť.
- Vtedy to predsavzatie ozaj má zmysel. No a potom práve
- v tej pestrosti, jeden povie to, druhý to, keď je to podelené,
- tak je o niečo veľmi pekné. -Keď máte možnosť cez obrazovku
- niečo jednoduché popriať našim televíznym divákom,
- čo to bude? -To ma zaskočilo. No tak aby si utrafili
- tie dobré predsavzatia a aby ich tak často
- nemuseli začínať, ako Mark Twain, ktorého som spomínal.
- -Ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste prijali pozvanie
- do dnešného silvestrovského programu a ja vám teda prajem
- požehnaný nový rok, ktorý nás už čoskoro čaká. -Ďakujem pekne.
- -Milí televízni diváci a my pokračujeme
- v našom silvestrovskom programe. Nech sa páči.
- SPEV: Boh mal večne taký sklon
- narodiť sa za mestom,
- za svetlami sídliska,
- bez pasu a bez lístka.
- Vyhnali ho od dverí,
- napriek tomu v nás verí.
- Na zastávke dážď prečká,
- vie, čo sú prázdne vrecká.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Prebudil sa svet zo sna,
- žiari ten, kto ho pozná.
- Celá zem aj obloha
- díva sa v ňom na Boha.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Boh má večne taký sklon.
- -Aký by to bol, milí priatelia, silvestrovský večer bez vtipu
- a anekdoty a preto sme radi, že pozvanie do toho nášho dnešného
- večerného programu prijali aj zostavovatelia tejto knižky
- plnej vtipov, don Jozef Luscoň.
- -Pozdravujem. Dobrý večer.
- -A otec Jozef Kováčik. -Ďakujem pekne.
- -V našom Vydavateľstve TV Lux máme už niekoľko mesiacov
- veľmi úspešný titul knižný, ktorý sa volá "Vie Pán Boh o tom,
- že existuje?", a autormi sú Jožko a Jožko, teda vy dvaja.
- Tak ako táto knižka vlastne vznikala?
- -Ja som zvedavý na tvoju verziu. -Tak moja verzia je,
- že z dlhej chvíle, lebo my s Jožkom sme čo to pocestovali spolu
- a vždy ja som mal na starosti najskôr taký ten odborný výklad
- a Jožko do toho vždy vložil nejaký ten vtip. Potom, keď výklad skončil,
- tak aj ja som začal s vtipmi a už sme si tak kontrovali navzájom
- a tak sme si v určitom okamihu povedali: "Prečo to nedať do knihy?
- Prečo neurobiť z toho niečo, čo by potešilo ľudí v takej kocke?"
- -Takže toto je moja verzia, Jožko, ideš. -Teraz tá druhá.
- -Veľmi dobrá, súhlasím. Lebo zrazu Jožko je taký vykladač
- tej trasy, alebo toho výletu, tých destinácií, kadiaľ chodíme,
- že on všetko vie. A ja, reku, čo ja budem robiť tam popri ňom?
- -Tak modlil som sa ten ruženec, tak... -Môžeme prezradiť,
- že to bolo v Mexiku. Tam sú veľké vzdialenosti,
- veľa času, takže v Mexiku vznikla tá myšlienka, že bolo by dobré
- vydať knihu. -Mňa by zaujímalo, že či si tie vtipy pamätáte,
- alebo si ich niekam zapisujete, alebo kde vlastne?
- Predtým, než boli v knižke, kde ste ich mali odložené?
- -No, už po päťdesiatke je to tá demencia tých starších ľudí,
- že nepamätáš si, čo bolo včera, ale pamätáš si, čo bolo v mladosti,
- takže veľa vtipov je z mladosti, takže to tak automaticky príde.
- -Každý má nejaký dar, no a niektoré vtipy sa,
- alebo huncútstva, len tak lepia na človeka,
- že chce sa ich aj zbaviť, ale ide to s ním.
- -Ono je ešte jedna verzia, ale tá nie je publikovateľná.
- -Áno. -Tak viacerí ľudia aj spomínajú na to na tých púťach,
- že ako tie vtipy ste im rozprávali a vtipy si zapamätali,
- ale možno teraz taká otázka, že humor vo vašom živote?
- -Ja by som bez neho nevedel žiť, pretože to je taký určitý ventil,
- ktorý človeka uvoľní, ako sa vraví, že na ten svoj hrob
- sa dá buď doplakať, alebo dotancovať.
- Tak lepšie je to dotancovať, dosmiať sa,
- lebo tak či tak zomrieme, takže logika veci je taká.
- -My sa poznáme už nejaký ten rôčik a pracovali sme aj určitý čas
- pre verejnoprávne médiá a tam bolo dôležité načítať
- taký ten stand up, ten vstup a priznám sa, že keď Jožko začal
- v jednom okamihu teda, že prvýkrát sa nepodarilo,
- druhýkrát sa nepodarilo, už pri desiatom sme sa zasmiali,
- ale keď to bolo 30-krát, už sme plakali. Takže Jožko drží
- v redakcii takýto rekord, ale je to skôr na úsmev už dneska.
- To sú tie naše začiatky, takže... A dnes už s úsmevom na to spomíname.
- -Ja som totiž prišiel, ja som z Oravy rodák,
- ale bol som 18 rokov na východe a tam sa ti tie dĺžne popletú.
- A keď som na Miletičovej svätú omšu, tak prišli zo štyri tety, prvýkrát:
- "Joj, vy ste náš, vy ste z východu." Tak potom som musel s tými dĺžňami
- tak akosi narábať a mäkčene takisto.
- My sme z východu poslali do Trnavy poslali celý vagón mäkčeňov,
- rozobrali to behom dňa a zas tvŕdza, takže...
- -A vkladáte nejaké vtipy aj do kázní?
- -Ja rád zakončím niekedy, aj keď... Keď vidím to publikum,
- aké je a či to treba nadľahčiť, alebo nie.
- -Alebo to jeden pán farár tiež tak už tak horlivo kázal
- a prišiel potom do sakristie a pýta sa pani kostolníčky, že:
- "Pani kostolníčka, a myslíte si, že mám dať viacej ohňa
- do tej kázne?" A ona: "Viete čo? Skúste radšej viacej kázní do ohňa."
- -Takže niekedy je to zase tak. -No a tá druhá farníčka zas vravela,
- vo Vajnoroch vraj, že: "Ten náš pán farár tak dlho hovoril,
- až na niečo pekné prišiel."
- -Ale zas je pravda, že na Orave stále chodí ešte do kostola
- aj veľa detí a prišla tam mamička s takým malým dieťaťom,
- rovno pod kazateľnicu si sadla, pán farár tiež tak horlivo káže,
- káže a zrazu ten malý sa zobudil a začal plakať, tak mamička išla
- s ním von a ten pán farár chcel byť taký empatický a hovorí:
- "Ale veď mne neprekáža." Tá mamička sa otočila:
- "Ale vy jemu áno."
- -No ale Jožko teda, keď bol vo Vajnoroch,
- tak zrazu tiež tam prišli ľudia
- a potom, že vraj, lebo Jožko je tam pán farár,
- počítali peniaze, počítali a zrazu, že hovoria takto, že...
- Jeden chlapček hovorí: "A náš pán farár je krajčír?"
- A že: "Prečo tak hovoríš?" "Keď mu náš ocko hodí do zvončeka
- vždy gombík."
- Ale to sa nestalo. Vajnorskí farníci sú vynikajúci, takže...
- -Áno, áno, to musím zas potvrdiť. -To musíme stiahnuť.
- -Lebo keď prídeš zastupovať... -Joj, joj.
- -Ani do sakristie ťa nepustia. -Tak aby sme neprezradili niečo,
- čo nechceme, myslím, že teraz by bol taký skvelý čas
- na malú prestávku hudobnú. A bratia kapucíni,
- teda kapela Kapucíni, nám niečo pekné zaspievajú, zahrajú.
- -No, zahráme vám pieseň "V náručí", ktorú väčšinou uvádzame
- na koncertoch tiež jedným vtipom.
- A proste veriaci si sťažovali u pána biskupa,
- že ich pán farár je výborný, dobrý človek, ale tak nudne káže,
- že oni musia dávať špáratká do očí, aby ho neurazili,
- že zaspali počas kázne, že: "Pán biskup, urobte s tým niečo."
- No tak biskup si ho zavolal a hovorí: "No tak počúvaj,
- šak ja viem, že vieš kázať, šak som ťa počul, ale vieš,
- musíš tých ľudí najprv niečím zaujať."
- "No áno, ale ako, pán biskup?" "No ja som takto minule bol
- v jednej farnosti a začal som kázeň takto:
- Drahí bratia a sestry, ja som sa vám zamiloval
- do vydatej ženy, čo má syna.
- No a potom som im vysvetlil, že tá vydatá žena je Panna Mária
- a ten Syn je Pán Ježiš a oni už potom počúvali."
- "Dobrý nápad, pán biskup." Nasledujúce nedeľu začne kázať,
- začne svoju kázeň slovami: "Drahí bratia a sestry,
- náš pán biskup sa vám zamiloval."
- Otvorené oči, ústa.
- "Do vydatej ženy, čo má syna.
- No ale jak sa volali si veru nespomeniem."
- SPEV: Keď vo tme hľadáš stratený svet sa borí
- a svetlo iba v diaľke slabo mihotá.
- Pomaly kráčaš neistým krokom chodíš,
- zdá sa ti, že v živote všetko troskotá.
- Túžiš a nevieš, ktorou cestou máš ísť,
- nárazy vĺn ťa hádžu späť.
- Spomeň na chvíle, láska sa dáva cítiť,
- nuž ten hlas nechaj v sebe znieť.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorej verím, ver, bez nej budeš vždy sám.
- Láska bolí, ale mi dáva
- poznávať krásu nežných slov.
- Ten, kto v ňu verí, nájde v nej,
- čo vždy hľadá, pradávnu túžbu svojich snov.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorá učí: Ver, lásku dať a nie len brať.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorá učí: Ver, lásku dať a nie len brať.
- -No a teraz, keď sa tak presunieme ďalej trošku
- v tých vtipoch, existuje aj také niečo, že vtipy,
- povedzme, poučné, z ktorých sa sám niečo poučiť?
- -No veľa. -Ja myslím, že z každého vtipu sa dá poučiť,
- ak je človek troška otvorený. -Presne tak. -Keďže ja som
- diecézny kňaz a Jožko je rehoľník, tak poďme do toho
- rehoľného prostredia. Novic sa má učiť pokore,
- tak predstavený pred neho položí jedno krásne jabĺčko
- a jedno také maličké, také polozhnité a hovorí:
- "Tak, vyberte si." No a ten novic hneď siahne
- po tom krásnom veľkom, zahryzne sa. Hovorí, že: "Ajajajajaj."
- A ten novic hovorí, že: "Čo? Zle som si vybral?
- No a vy by ste si ktoré vybrali, keby teda ste si mohli?"
- "No ja rozhodne to malé hnilé." "Šak vám zostalo."
- -To sa stalo zase diecéznemu, a neviem, či náhodou nie
- v tých v Vajnoroch zase, že pán farár tam prišiel,
- prežehnal sa a povedal: "Pán s vami." Ale sa mu zdalo,
- že mikrofón nejde, tak potľapkal po mikrofóne a povedal:
- "Niečo s tým mikrofónom je." A veriaci: "I s duchom Tvojím."
- -A my vždycky ako kňazi vieme tak aj rozlíšiť tie rôzne omšové vína,
- vieš, ktoré teda, jedno je z toho východu,
- jedno je z Orešian, ďalšie, a predstav si,
- že neviem, či vieš, aké je to záhorácke omšové.
- -To je také, že večer vypiješ a ráno za teba slúžia. -Hej?
- -Minule sme tak sobášili a tiež jeden kňaz mi hovorí:
- "No tak minule tiež tak sobášim, sobášim a po sobáši príde ženích,
- že čom som dlžný. Hovorím: "Tak, tak podľa krásy nevesty."
- Vytiahol 5 eur a on mu 4 eurá vrátil.
- Tak určite poznáš, ako teda Mojžiš vyviedol ľud z Egypta.
- -Áno. -A teraz teda už prejdú cez Červené more
- a Mojžiš sa pýta ľudí: "Tak čo, ostaneme tu?" A oni že:
- "Nie, nejak to tu smrdí, poďme ďalej." Tak niekoľko rokov
- idú, idú, idú a za chvíľku zase Mojžiš zastaví
- a hovorí: "Tak čo, zostaneme tu?" Hovoria: "Nie, nejak to tu smrdí,
- poďme ďalej." Tak idú, idú, idú a na 40. rok teda už sa dostávajú
- do tej zasľúbenej zeme a hovorí: "Tak čo, zostaneme tu?"
- "Áno, tu je krása, zeleň, všade ovocie, tu zostaneme."
- No a odvtedy Židia majú krásnu prírodu a Arabi ropu.
- -No a to ten kňaz káže a káže a zdá sa mu,
- že tam jeden spí farník. A hovorí, že: "Prosím vás,
- zobuďte tam toho vedľa seba." A ten chlap hovorí: "Ho, ho, hó,
- vy ste si ho uspal, zobuďte si ho."
- -Alebo ten jeden taký organista teda nevedel veľmi až tak,
- ale strašne chcel teda, veľmi chcel hrať na organ
- a ten pán farár vraví: "Tak dobre, vyskúšam si ťa.
- Tak Zoslanie Ducha Svätého." A pán farár zaintonuje:
- (spevavo) Duchu Svätý, príď že k nám.
- A zhora sa ozve: "Ja ti za klobúčik pierko dám."
- -Ten istý organista potom vraj vyšiel pred kostol
- a zrazu tetka plače a plače a on bol taký hrdý, jak to tam ťahal
- a vraví, že: "Pani, to, keď som spieval,
- to som vás tak dojal?" A pani vraví: "Ej, veru, veru, keď ste zatiahol
- tak som si uvedomila, že nám v lete zdochol vôl."
- -My vám veľmi pekne ďakujeme za tieto vtipy.
- Ale ja som tak poza vás sledovala aj bratov kapucínov
- a som si istá, že aj oni by nám nejaký vtip vedeli povedať.
- Brat Ondrej, skúsite?
- -Pán farár učil deti, čo to znamená hriech.
- No a tak na druhý raz ich tak skúšal a pýta sa:
- "Deti, kto z vás mi vie povedať, čo to je hriech."
- Tak všetci sa hlásili, len jeden nič. On tam chýbal,
- hovoria: "Ty nevieš, čo je hriech?" "Nie, ja som chýbal."
- A on hovorí, že: "Tak dobre, ale ideme na to,
- zistiť takým spôsobom, že ti budem tak klásť otázky
- a že či budeš v tom vidieť hriech." A on hovorí:
- "Nikdy si neťahal dievčatá za copy?
- A s chalanmi si sa nikdy nebil, alebo si im nedával podnožky?"
- Ako mu ukázať hriech? "Máte doma pokladničku, prasiatko?"
- "Máme." "A šporíte tam celá rodina?" "Áno, šporíme."
- "No a nikdy ťa nenapadlo zobrať pinzetu
- a vybrať 2 eurá na zmrzlinu?" "Ee, ale je to dobrý nápad."
- -Tiež taký kostolnícky, že pýta sa kostolník
- duchovného otca, že: "Duchovný otče, idete slúžiť svätú omšu,
- alebo sláviť:" Kňaz sa zamyslí
- a hovorí: "Sláviť." "Tak vám pridám vína."
- -A to ešte z toho lietadla, keď sme tak cestovali,
- tak tiež už, zvláštna situácia, lietadlo začne padať,
- tak teraz v tej panike čo? Tak sa ozve:
- "Je tu nejaká duchovná osoba, môže urobiť nejaký duchovný úkon?"
- A postaví sa kostolník a začne vyberať do zvončeka.
- -Keď sme prešli do tej rehoľnej tematiky, tak vraj sa zišli
- rehoľníci a veľmi rozmýšľali: "Pane Ježišu, ktorá pre teba rehoľa
- je najdrahšia?" No a tak veľká hádka, veľká hádka
- a zrazu ktosi tam prehovoril: "Nech prehovorí nebo."
- A zrazu letí lístoček z neba.
- Zdvihol ho jezuita a číta:
- "Všetci ste mi veľmi drahí. Váš Ježiš, salezián."
- -Tak ďakujeme vám veľmi pekne za tieto milé vtipy, anekdoty,
- ktoré nás... Či ešte chceš, Jožko? -Nie, po polnoci potom pokračujeme
- v tej druhej časti, tej nezverejnenej. -Aha, dobre.
- Tak teraz možno zase môžme si vypýtať
- od bratov kapucínov pieseň.
- SPEV: Z chudobnej maštaľky spravil si chrám
- zaliaty svetlom veľkých katedrál.
- Lahodná hudba a anjelov chór
- radostne spieva, napĺňa dom.
- Z maštaľky srdca to isté robíš,
- ihneď sa mení, keď prebývaš v ňom.
- Zákute tieňov láskou vyzdobíš,
- človeku zdá sa nádherným snom.
- SPEV SPOLU: Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďme sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- -Z maštaľky srdca to isté robíš,
- ihneď sa mení, keď prebývaš v ňom.
- Zákute tieňov láskou vyzdobíš,
- človeku zdá sa nádherným snom.
- SPEV SPOLU: Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďte sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďte sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- Spievajme Pánovi Gloria.
- Spievajme Pánovi Gloria.
- -Veronika, otec Marián, počkajte ešte sme tu aj my.
- My by sme chceli divákom predstaviť kňazov, ktorých poznajú
- z televíznych obrazoviek, ale zároveň sú aj zamestnancami
- Televízie Lux. Otec Juraj, ako ty tráviš vianočné sviatky?
- -V robote. -A Štedrý deň?
- -To už je dlhoročná tradícia. Štedrý deň pozostáva
- z niekoľkých blokov. Ten prvý blok je ráno,
- kedy pomaličky odchádzam z bytíku, v ktorom bývam
- a zastavujem sa potom v Opoji u našej bývalej kolegynky
- Janky Nunvářovej, jej rodinky, to je jeden z mála dní,
- kedy ich vidím aj jej dcérky, ako rastú, aj s manželom,
- vždycky nachystajú kapustnicu, takže na to sa vždycky teším.
- No a odtiaľ sa potom presúvam do Modrovej na faru,
- pretože tam je farárom môj brat. No a my sme taká trošku
- netypická rodinka, ako sa hovorí, len jeden z nás je normálny,
- len sestra je vydatá, a všetci ostatní sme rôzne.
- Teda ja s bratom sme kňazi, tretí brat je teda učiteľ dejepisu,
- ale slobodný, ďalšia sestra je takisto slobodná, takže my,
- čo nemáme rodinu, sa zvykneme u brata Jozefa
- na fare v Modrovej stretávať. A tam už to potom ide postupne.
- Proste niekto obaľuje kapra, niekto chystá stôl
- tam, kde sa prestiera, niekto potom toho kapra vysmaží,
- šalát sa urobí, všetko, čo treba. A celá rodina sa potom schádza,
- teda my štyria súrodenci, trošku skôr ako väčšina.
- Väčšina ľudí okolo piatej, šiestej, myslím, my trošičku skorej,
- aby sme potom si zhasli všetko svetlo, zapálili sviečky,
- prečítali z Evanjelia príbeh narodenia.
- Dávam ako najstarší požehnanie, pretože už rodičov nemáme.
- Po tom požehnaní bobáľky klasické, kapustnica, šalát, kapor,
- no a potom najmladší ako vždy musí darčeky spod stromčeka vyberať.
- Najmladší už tiež má svoje roky, ale teda ešte stále najmladší,
- stále vyberá. Potom si ľahneme. Pretože blíži sa polnočná
- a pred polnočnou sa treba trošičku posilniť,
- preberieme sa po nejakej hodinke, dve spánku a záleží do toho,
- kde ma brat pošle, či na filiálku, alebo do farského kostola,
- čiže my dvaja sa rozídeme do kostolov,
- máme takzvané polnočné, ale to sú sväté omše v noci.
- No a ja potom sadám do auta a vraciam sa do Bratislavy,
- aby som dvadsiateho piateho každý rok zase mohol
- fungovať v robote. Takže taký býva môj Štedrý deň.
- -Ďakujeme otcovi Jurajovi. Ja mám po svojej pravici
- nášho programového riaditeľa, otca Ondreja Chrvalu.
- Tak, Ondrej, ja mám pre seba takú záludnú otázku,
- ako je to s darčekmi a kňazmi? Komu ty dávaš darčeky?
- Alebo od koho ty dostaneš darčeky? Neviem, od pani kostolníčky
- alebo organistu? -No, ja tiež Štedrý večer
- trávim v rodine. Mám brata, u ktorého sa schádzame,
- aj všetci ostatní, rodičov už nemám a brat má 4 deti,
- takže sú to také krásne, radostné, detské Vianoce.
- Čo sa darčekov týka, tak u mňa je to náročné,
- lebo sa hovorí, že je 5 jazykov lásky,
- jeden z nich je aj dar a ja ho mám úplne, že nulový.
- Čiže netuším, komu čo dať, ale čo je horšie,
- ľudia netušia, čo mne dať. Lebo mám všetko, čo potrebujem,
- som absolútne spokojný, tak vždy sa vytrápia, že či voľačo.
- Takže je to pre mňa oveľa viac o vzťahoch
- a byť s ľuďmi ako o niečom materiálnom.
- -Otec Cyril, aké boli tvoje vianočné sviatky v detstve,
- ako si ich prežíval a čo si si priniesol
- z tých zvykov do súčasnosti, do súčasného prežívania
- vianočných sviatkov? -No ja si na moje Vianoce
- ako v detstve spomínam skutočne ako na malebný, krásny čas,
- predovšetkým to očakávanie, že príde Ježiško a čo mi donesie.
- Samozrejme, ako dieťa som to veľmi intenzívne prežíval.
- Teraz sa to snažím sprostredkovať mojim deťom,
- pretože ja som gréckokatolícky ženatý kňaz
- a mám 3 deti, rodinku, takže tak sme nejako aj tie zvyky
- trošku skombinovali, keďže moja manželka
- pochádza z Bratislavy, ja som z východu,
- takže ako to býva v manželstvách, predovšetkým pokiaľ teda
- sú z rôznych regiónov, takže sme to tak nejak skombinovali,
- aj tú večeru, aj tie zvyky. Takže vznikol z toho taký krásny,
- také krásne naše Vianoce.
- -Drahí diváci, spolu s kalendárnym rokom
- sa pomaly končí aj tento náš silvestrovský program.
- -O malú chvíľočku sa začne Nový rok. -Prajeme vám silu a chuť do života
- a otvorené oči na všetky Božie dotyky.
- -Nech vás celý nastávajúci rok sprevádza Božie požehnanie.
- SPOLU: Požehnaný Nový rok!
- SPEV: Tichá noc,
- svätá noc.
- Všetko spí,
- všetko sní.
- Sám len svätý bdie
- dôverný pár,
- stráži dieťatko,
- nebeský dar.
- Sladký Ježiško
- spí, sní,
- nebesky tíško
- spí, sní.
- -Tichá noc,
- svätá noc.
- Anjeli
- zleteli,
- najprv pastierom
- podali zvesť,
- ktorá svetom dnes
- dáva sa niesť:
- Kristus, Spasiteľ je tu,
- Tešiteľ sveta je tu.
- -Tichá noc,
- svätá noc.
- Nežná tvár,
- lásky žiar
- božsky rozsieva,
- v jasličkách tam
- bije záchranná
- hodina nám
- v Tvojom zrodení,
- Boh Syn,
- Ježiško, Láska, Boh Syn.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service (c)TV LUX 2022
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (92) V RYTME ŽIVOTA
moderuje Lukáš Latinák, hosť Marián Slovák
22.10.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (90) AKO NÁS MENÍ HUDBA
24.09.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (94) HUDBA AKO VESMÍR
moderuje Lukáš Latinák, hosť Daniel Špiner
19.11.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (107) NOVINÁR SO SYMPATICKOU SKEPSOU
Juraj Valach, Daniel Hevier, Martin Chrobák, Viktor Hidvéghy.
03.06.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






