- 17. júla 2026
- Meniny: Bohuslav
- Svätých Andreja-Svorada a Beňadika, pust...
Podporte nás
Archív
Naživo
SILVESTER S TV LUX
silvestrovský program TV LUXÚčinkujú biskupi a kňazi známi z obrazoviek TV LUX: Mons. Peter Beňo, vladyka Cyril Vasiľ, o. Marián Bér, o. Juraj Drobný, o. Ondrej Chrvala, o. Cyril Jančišin, o. Marián Gavenda, o. Jozef Kováčik, o. Jozef Luscoň, o. Andrej Kalamen a o. Silvester Poliak.
Hudobní hostia: Kapucíni, For you acapella, Monika Kandráčová a Vlasta Mudríková.
Moderujú: Pali Danko, Marián Bér, Veronika Strelková a Jana Trávníčková.
Prepis videa
.
-Milí priatelia, televízni diváci,
vitajte v dnešný silvestrovský večer
- .
- -Milí priatelia, televízni diváci, vitajte v dnešný silvestrovský večer
- pri našom slávnostnom televíznom vysielaní.
- -Sme radi, že ste s nami aj dnes a môžeme tak spoločne prežívať
- záver roka a zároveň sa priblížiť k tomu novému.
- -Dnes večer vás špeciálne pozývame nahliadnuť do života
- biskupov a kňazov známych z obrazoviek Televízie Lux,
- ktorých spoznáte tak, ako ich ešte nepoznáte.
- -Veríme, že spolu s Televíziou Lux prežijete krásny
- silvestrovský večer. Nech sa páči, poďte s nami.
- HUDBA
- SPEV: Stúpa dym mojej piesne dnes,
- nesie sa jej vôňa do nebies.
- Vykúpil si ma, Pane môj.
- SPEV SPOLU: Preto Ťa prosím, stále pri mne stoj.
- Smútok len z diaľky prázdny smiech,
- v srdci mi veľká radosť je,
- že Boh ma má dnes a stále rád,
- ako dieťa nemusím sa ničoho báť. Jé!
- Našiels ma tak, nie som stratený,
- iba Ty zlo v dobro premeníš.
- Tebe pevný bod a život mám,
- len Ty si pravý Boh, priateľ a Pán.
- S Tebou je fajn, s Tebou chcem stále ísť,
- Ty poznáš všetko v nás.
- Neodsúdiš, ale uzdravíš,
- vždy ma vedie k dobru ten Tvoj láskavý hlas. Jé!
- -Ďakujeme.
- -Milí diváci, vítam medzi nami kapelu Kapucíni.
- Kapucíni preto, že sú to rehoľní bratia kapucíni,
- teda traja zo štyroch a okrem toho, že sú rehoľní bratia,
- tak dvaja z nich sú aj rodní bratia. A to konkrétne brat Ondrej
- a brat Felix. Vitajte v našom silvestrovskom programe.
- No ale, samozrejme, vítame aj ostatných dvoch členov kapely,
- aby to nevyznelo tak, že len vy dvaja ste vítaní.
- Samozrejme, veľmi srdečne ste vítaní všetci štyria.
- Tešíme sa, že ste dnes večer s nami.
- Vy ste teda rodní bratia. Ako vyzeralo prežívanie vianočných
- a silvestrovských sviatkov u vás doma v rodine?
- -Vianočné sviatky sa teda pripravovali celý deň
- v podstate na večer, na Štedrý večer.
- A viem, že otec bol umelec, tak sme ozdobovali najprv
- taký stromček živý v kochlíku,
- kdesi nie z našich krajín.
- A šúpolím a všelijakými takými drobnými ozdôbkami,
- jabĺčkom, orieškami. Potom raz nám to skoro zhorelo
- a potom sme mali mladších bratov, tak sme pre nich pripravovali taký,
- jak táto hviezda tu, zavesený stromček už umelý
- a okolo toho plno sviečok. Takže vlastne na vypínač
- sme ho zapínali, pod ním boli darčeky a tak ďalej.
- No a večera bola normálna, tak ako na Slovensku.
- Čiže sme sa celý deň postili, lebo otec bol východniar,
- takže to bolo trošku ináč, jak na západe, že by sme mali rezne,
- alebo nejakú kačicu. Takže sme mali normálne,
- že polievka bola taká čisto len hríby
- a šťava z kapustnice, z kapusty,
- a bobáľky, mačanka,
- čisto východniarske jedlo a plus bola potom normálne.
- Alebo ryba, čiže kapor vyprážaný v brezľach,
- alebo bol pstruh niekedy, to sa podarilo občas,
- tak to bolo fantastické. No a spievali sme pod stromčekom
- potom po večeri aj koledy. No a večer sme peši potom
- asi kilometer a pol do kostola do Karlovej Vsi
- a zase potom z tej polnočnej omše hore domov,
- zase hore kopcom na Kútiky.
- Takže bol to taký nádherný čas a keď sme boli my už dvaja starší,
- lebo máme oveľa dvoch mladších bratov,
- odo mňa o 10 rokov a o 17, tak vlastne sme tie Vianoce
- už potom pripravovali pre nich. -A to, že ste výborní
- hudobníci Kapucíni sme sa už presvedčili,
- ale vieme aj o tom, že jeden z vás, a je to brat Noro,
- je aj talentovaný nielen hudobník, ale aj iný talent v sebe skrýva.
- Takže mohol by nám o tom porozprávať.
- -Tu sa mieri na hokej. -Áno, správne. -Či to je nejaký
- extra veľký pre mňa talent, neviem. To by moji spoluhráči
- vedeli povedať. Každopádne moje detstvo
- a tínedžerské roky sa krútili okolo hokeja.
- Je to jeden nádherný šport, ktorý presahuje ľad a mantinely.
- Že tam sa omnoho viac toho deje ešte vedľa v tých vzťahoch
- a kamarátstvach. A keď sme pri tých Vianociach,
- tak mojím dodnes, zvykne byť taká otázka,
- najkrajší vianočný darček. Tak ja si dodnes pamätám,
- na to prvé miesto vždy dávam, som dostal kanady.
- To sú tie korčule hokejové. Tú vôňu tej koženky
- a to, ako som to nosil po byte. Mama mi zakazovala:
- "Nechoď s tým po koberci, pokrájaš nám ho."
- Ale v posteli som ich mal akože dosť, dosť dlho.
- Takže kanady naj darček pre mňa. Vždy ma táto emócia
- strašne tak rozveselí a aj dojme.
- Takže hokej milujem a hrám ho, vďaka Bohu, dodnes.
- -Pre mňa bol najkrajším darčekom za celé to obdobie,
- keď sme dostali fujaru. A to som sa...
- Pre mňa to bolo niečo nádherné a sme sa hneď
- aj prvú koledu potom naučili. Spolu sme si zaspievali také.
- -Milí bratia, vy radšej spievate asi, ako rozprávate,
- ale nedá mi neopýtať sa už, keď my sme teda
- moderátori tak z fachu, je nejaká otázka,
- na ktorú nechcete odpovedať? (spevavo) -Prosím, nepýtaj sa ma.
- -A to je, priatelia, názov piesne, ktorou nás teraz
- bratia kapucíni poctia.
- SPEV: Pane, môj Pane, ako Ťa milujem.
- Pane, môj Pane, a predsa Ťa zradiť viem.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Pane, môj Pane, ako Ťa milujem.
- Pane, môj Pane, a predsa Ťa zradiť viem.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- Prosím, nepýtaj sa ma,
- veď dobre vieš, že Ťa mám rád,
- veď Ty to vieš.
- -Ľudia na celom svete dnes večer oslavujú koniec kalendárneho roka.
- Ale my kresťania máme aj liturgický kalendár
- a v ňom práve dnes máme spomienku svätého Silvestra.
- A kto to vlastne je, teda bol, nám porozpráva, samozrejme,
- nikto iný ako františkán brat Silvester Poliak.
- -Požehnaný večer. -Požehnaný večer,
- tento silvestrovský, už za chvíľku novoročný.
- -Tak to meno Silvester, priznám sa, myslím si, že je dosť nezvyčajné.
- Aj rehoľníkov nepoznám ja osobne iných, tak prečo práve
- toto meno ste si vybrali? -Tak v rámci našej
- františkánskej formácie hneď na začiatku prebieha
- také uvažovanie, že ako by sme sa chceli volať ako rehoľníci.
- A tak ja som uvažoval nad rôznymi menami
- a práve svätý Silvester ma napadol z toho dôvodu,
- že bol inšpiratívny ako jeden z ohlasovateľov slobody.
- Lebo za jeho pontifikátu bol práve Milánsky edikt
- a zároveň potom neskôr, keď už bol síce starý,
- bol Nicejsko-carihradský koncil, kde bolo to rozšírené
- vyznanie viery, takže som tak v sebe uvažoval nad tým,
- ako sa budem volať a práve svätý Silvester
- z jedných zo svätcov ma tak oslovil. A zároveň je to aj posledný svätec
- kalendárneho roka, nie cirkevného, kalendárneho, a je to aj deň,
- kedy môj ocko má narodeniny, takže sa to nejak tak skĺbilo.
- -To je krásne. A vlastne máme tu aj relikviu, áno?
- Ste priniesli. Takže odkiaľ ju máte, alebo odkiaľ ste ju získali?
- -Tak v našej provincii máme spolubrata Tomáša Beketa,
- ktorý pôsobí Prešove. A on je taký známy,
- keby som to tak povedal, že zberateľ relikvií.
- Má ich už vyše 450, ak sa nemýlim. A tak mi raz napadla
- taká myšlienka ho osloviť, že či by mal tú možnosť,
- nejak možnosť zohnať mi relikviu tohto môjho patróna. Som si myslel,
- že to bude taká náročná úloha, lebo je to vlastne svätec
- zo začiatku 4. storočia a jeden mesiac na to ma prekvapil,
- že mi poslal práve relikviu svätého Silvestra, ktorý je zároveň
- obohatený aj o jedného dominikána, blahoslaveného Andreja Franchi,
- takže je to taký poklad pre mňa v mojej izbe v klauzúre,
- kde sa tak svätý Silvester na mňa pozerá,
- či verne plním Evanjelium a nasledujem Krista tak, ako aj on.
- -Vy ste teda brat Silvester, tak vás už v Televízii Lux
- poznajú naši diváci, ale aké je vaše rodné meno?
- -Rodné meno je jeden z archanjelov, to je svätý archanjel Michal.
- -A keď sa môžem spýtať, neviem, ako dlho
- ste už vlastne františkánom, že už máte toto rehoľné meno?
- -Približne 14 rokov tomu bude už teraz. -To už je dlhší čas.
- Ste teraz Michal, alebo Silvester? Ktoré meno je to správne?
- -Tak už aj civilne som aj Silvester, lebo som si ho
- kvôli administratíve pridal do občianskeho preukazu,
- ale v tom rehoľnom spoločenstve, aj na miestach,
- kde sa tak nachádzam, tak ma, samozrejme, oslovujú iba Silvester,
- lebo ma podľa toho mena poznajú. Ale keď sa vrátim domov,
- k svojim rodičom alebo príbuzným, tak samozrejme, tam je Miško.
- -Takže tam Silvester neplatí. -Ale netere ma už volajú,
- že strýko Silvík, takže už... -To je krásne.
- U nás sa meno brat Silvester v televízii spája najmä
- s tou službou pre nepočujúcich. Ja vás už trošku poznám dlhšie
- a viem, že tej služby máte naozaj veľa
- a nielen pre nepočujúcich, ale naozaj, že máte také rozmanité,
- čo všetko viete a v čom rád pomáhate.
- Ale teda tých nepočujúcich hlavne v Televízii Lux
- poznáme už aj vďaka vám, že vlastne slúžite sväté omše
- v posunkovom jazyku. Tak keď už máme ten Silvester dnes večer,
- tak ako je to s nimi a s humorom? Zažijete si s nimi aj trošku zábavy?
- -Alebo oni s vami? -Tak oni... Je to asi vzájomné,
- ale ten humor u nepočujúcich je taký špecifický.
- Že keby sme to tak dali do toho písaného textu,
- alebo povedali slovne, tak my počujúci by sme sa možno
- tak neusmiali nad tým, možno ako ten anglický humor,
- niečo na ten štýl. Ale majú taký svoj osobný humor,
- ktorý je pre nich takým krásnym momentom.
- A jeden z tých takých humorných vecí,
- alebo vtipov o nepočujúcich, ktorý my ako počujúci tak evidujeme,
- tak je možno taký známy, že keď sa nepočujúci hádajú,
- že ako ich umlčíme? Vypneme svetlo.
- -Keď teda dnes máme Silvester a verím, že aj nejaký nepočujúci
- nás teraz pozerajú aj vďaka vám, tak ako je to s potleskom?
- -Ako nepočujúci tlieskajú? -Tak je asi taký známy,
- to gesto potlesku, a to je zatrasenie rúk.
- Čiže normálne, ako keby sme takto si triasli ruky.
- Aj keď oni používajú aj ten náš bežný spôsob tlieskania
- ako počujúci. Ale pre nich je asi tým
- najväčším prejavom vďaky bežný úsmev.
- Že majú tú emóciu prežívať vnútorne možnosť,
- takže oni sú radi aj za ten bežný úsmev. Samozrejme,
- potlesk je pridaná hodnota. -A keďže teda máme
- za chvíľku koniec roka, tak mohli by sme sa možno naučiť
- nejaký jednoduchý pozdrav, také vianočné prianie,
- alebo teda novoročné, tak by ste nás mohli naučiť.
- -Tak rád by som vás naučil aspoň tak v krátkosti,
- čiže slovo požehnanie sa spája s krížom,
- takže naznačíme pravou rukou kríž, čiže normálne ako v mene Otca,
- i Syna, i Ducha Svätého, ako kňaz požehnáva, požehnaný.
- Dnes máme dosť taký problém vo svete, a to je nedostatok pokoja,
- tak by sme k tomu pridali ešte pokoj. Pokoj, pokojný.
- Nový, vystrieme ľavú ruku a pravou spravíme
- taký pohyb dohora, nový. A rok je tak.
- -Čiže keby sme to tak spoločne spojili. -A môžme skúsiť
- teda aj našim divákom popriať. SPOLU: Požehnaný
- a pokojný nový rok.
- SPEV: Počujte radosť utešenú,
- na zemi v ten čas oznámenú,
- skrz anjela
- Božieho,
- posla najvernejšieho,
- v tej chvíli,
- v tej chvíli!
- V tej chvíli.
- Novina to je neslýchaná,
- že Syna porodila Panna,
- v nevinnosti
- anjelskej
- a v čistote
- panenskej
- v Betleme,
- v Betleme.
- V Betleme.
- SPEV V ŠARIŠSKOM NÁREČÍ: Ježiš še narodzil, Ježiš mali,
- z laski še narodzil, nam je dani,
- pastire, valasi še klaňaju,
- chvala mu, slava mu, tak špivaju.
- Vitaj medzi nami, sinku mali,
- pribitek sme ci už prichistaľi,
- v maštaľke, v jašľičkoch uloženi,
- ľeži Ježiš mali narodzeni.
- Zahrajce na harfe, na citare,
- na truboch, na bubnoch, na fujare,
- chvala mu, slava mu zašpivajme,
- že še nam narodzil radosť majme.
- Chvala mu, slava mu zašpivajme,
- že še nam narodzil radosť majme.
- -Kto z nás by, milí priatelia, nepoznal pani Moniku Kandráčovú.
- Pani Monika, vitajte v našom silvestrovskom programe.
- -Ďakujem pekne.
- -Počúvali sme pieseň, o ktorej vieme,
- že jej autorom je váš manžel.
- A bola tá pieseň napísaná pri nejakej príležitosti,
- alebo čo by ste nám možno o nej vedeli prezradiť?
- -Tak autorom tejto piesne je naozaj môj manžel, už nebohý,
- Milan Kandráč. A bola to iba tak spontánne napísaná.
- Takže najprv sme si ju spievali iba my doma ako rodina
- a časom táto pieseň zľudovela, takže si ju spievajú
- na celom Slovensku. -Je naozaj veľmi krásna
- a taká melodická a hlavne potom, keď začne taká tá veselšia časť,
- takže naozaj ďakujeme za túto pieseň.
- A my sme sa tu stretli ale v takej trojici,
- takže mohli by ste nám možno predstaviť aj vášho akordeonistu.
- -Áno, mojím korepetítorom je magister Patrik Bača,
- ktorý ma sprevádza už 16 rokov.
- POTLESK
- -Tešíme sa, že ste prišli. A možno, keď tak sa vrátime zase
- možno do minulosti. Mohli by ste nám povedať,
- pani Monika, že kde ste vyrastali, kde ste sa narodili,
- aký to bol kraj, región? -Narodila som sa v dedinke
- v Ďačove pri Lipanoch.
- A podobne ako v iných kútoch Slovenska,
- aj u nás na východnom Slovensku na Šariši Vianoce vždy boli bohaté
- na svoje piesne, tradície a najmä náboženské obrady.
- Narodila som sa v rodine gréckokatolíckym rodičom.
- Mám štyroch bratov, jednu sestru.
- Takže doma sme žili v nábožnosti a v harmónii.
- Môj dedko, Andrej Kaňuščák, v našej dedinke,
- v našej cerkvi v chráme bol predspevákom a modlitbárom.
- A ja som ako dievčatko stále chodila s ním
- a tak som sa naučila množstvo krásnych,
- nádherných duchovných piesní. -No to je výborné.
- A zrejme v tomto nádhernom kraji, z ktorého teda pochádzate,
- keďže prežívame teraz čas vianočný, ste zrejme mali aj nejaké zvyky,
- vianočné tradície. Tak možno by som sa k tomu vrátil
- a možno taká podotázka, že či ešte aj teraz tie zvyky zachovávate?
- -Na Štedrý deň na vigíliu sme skoro ráno
- vstávali vinšovať susedom, známym, krstným
- a medzitým mamka už miesili cesto na bobaľky
- a kysnuté zákusky, koláče.
- Keď sme sa vrátili z vinšovačky, chlapci, naši chlapci, moji bratia
- už pomáhali oteckovi pri príprave pokrmu pre dobytok
- a ja som so sestrou Ančou zase mame v kuchyni.
- Varili sme bobaľky s makom.
- Bobaľky ako opekance s makom, s mliekom.
- Potom bobaľky s medom, maslom a s makom.
- A kyslú kapustovú polievku bez mäsa, volali sme ju jucha.
- A už tak neskôr bola ryba, zemiakový šalát,
- ku tomu boli aj sušené slivky, alebo fazuľa tak na sladko.
- Keď sme už na stromček mali pripravený,
- blížila sa štedrá večera, keď na kostolnej veži
- zaznel večerný zvon, otecko zo stodoly
- doniesli snopek žitnej slamy.
- Položili ho v kuchyni pod stôl a najmladší člen rodiny
- zase išiel do potoka po vodu.
- Spolu sme sa pomodlili, otecko zapálili voskové sviečky,
- sme povečerali a po večeri sme spievali krásne koľadky.
- A keď už nás tak dounol spánok,
- my sme ako deti si poľehali na tú slamu pod stôl
- a v takom domnení, že ten Ježiško sa môže narodiť aj u nás,
- pod stolom na slame, tak sme mu ako keby
- robili miesto, detičky. Že čo keď príde tej noci Ježiško k nám?
- A keď sme už aj trošku predriemli, rodičia nás budili
- a išli sme nie na polnončú, ale na povečerie,
- lebo u gréckokatolíkov je povečerie. A sme boli veľmi radi,
- keď nám pod nohami vŕzgal sneh.
- To vtedy rodičia vraveli: "Toto sú pravé Vianoce."
- -Vy nám, pokiaľ viem teda, zaspievate ešte jednu pieseň.
- -Táto pieseň je Viflejemi novina, Ďiva Syna zrodila.
- -Ďakujeme veľmi pekne.
- SPEV PO RUSÍNSKY: Viflejemi novina,
- Ďiva Syna zrodila.
- Porodila v blahodati
- neporočna Ďiva Mati
- Marija.
- Porodila v blahodati
- neporočna Ďiva Mati
- Marija.
- Položila na siňi,
- v Viflejemskoj jaskyňi,
- Josif Ďivu potišaje,
- povivati pomahaje
- Mariji.
- Josif Ďivu potišaje,
- povivati pomahaje
- Mariji.
- Slava Boža
- i chvala
- u vertepi nastala,
- z neba anhely zľitajut,
- z Synom Božim proslavľajut
- Mariju.
- Z neba anhely zľitajut,
- z Synom Božim proslavľajut
- Mariju.
- A ja vám vinšujem na tie krásne hody,
- že by sce buľi vše dobrej pohody.
- A nie len pohody, ale i viry.
- Že by vam i na teraz rok zakvitli šľivy.
- A ne len šľivy, ale i orechy,
- že by sce buľi zdravé, vešele a žili na veky.
- To vám dobrotivý Pán Boh daj. Christos raždajetsja!
- -Ďakujeme veľmi pekne pani Monike Kandráčovej
- a my pokračujeme v našom silvestrovskom programe,
- kedy sa rozprávame najmä o kňazoch a o ich živote a ja tu mám teraz
- dvoch hostí, aj keď teda, otec Marián, ty si aj ako moderátor,
- ale teraz ako hosť. -Teším ma. -A vedľa teba, teda medzi nami
- je v podstate aj náš spoločný dobrý priateľ otec Andrej Kalamen,
- ktorý je aj tvojím spolužiakom a poznáte sa už naozaj dlhé roky.
- -Joj, to už my sa poznáme ešte.
- -Už to aj ťažko datovať, že odkedy. -A čím to je?
- Odkedy sa teda poznáte? Aspoň nám povedzte nejaké obdobie života,
- že odkedy sa poznáte, otec Andrej? -Od gymnázia. Ale nie,
- spolu sme chodili na gymnázium a potom sme plynule
- prešli na teológiu. -No a my sa práve na toto obdobie,
- ktoré ste teda zhrnuli iba krátkymi vetami,
- na to obdobie práve gymnázia, v Šaštíne to bolo, áno?
- To bolo chlapčenské gymnázium v tom období ešte, však?
- Čiže iba chlapci tam mohli chodiť. Vy ste teda tam už boli spolužiaci.
- A boli ste už aj tam takí nejakí bližší kamaráti, alebo ako to bolo?
- -My sme boli pomerne veľká trieda, bolo nás 33 a vždycky sme...
- Nesedeli sme nikdy tak blízko pri sebe, aspoň sa mi teda nezdá.
- -Tak, keďže sme boli každý v inom spektre,
- Marián väčšinou v prvej lavici a ja v poslednej.
- -No ale mňa tam posadil don Nádaský, to treba povedať,
- že som nebol nejaká vtierka, ale teda, že don Nádaský
- ma tam posadil, aby som nevyrušoval. -A ja, keďže som nevyrušoval,
- som sedel vždy v poslednej lavici. My sme to mali tak rozdelené,
- že Marián na gymnáziu dostával pochvaly a ja pokarhania.
- -Tak ale zase je povzbudivé, že aj napriek tomu,
- že si dostával pokarhania, tak sa z teba stal kňaz.
- A to teda asi nebolo vďaka tým pokarhaniam, ale asi sa niečo v tebe
- predsa len potom zmenilo. -Neviem, či sa niečo zmenilo,
- to je také náročné, aj vôbec ten moment, keď človek dáva
- tú prihlášku na vysokú školu. Teda aj pre mňa to bol šok,
- aj pre tých okolo mňa to bol šok. Triedny profesor,
- keď teda to uvidel, tú prihlášku, ten sa skoro zosypal pri katedre.
- Niektorí z toho boli takí veľmi zničení.
- Ale zas na druhej strane ja hovorím, že mne to vždy prináša takú pokoru,
- lebo aj napríklad, keď chodím učiť náboženstvo, tak sa vždy modlím,
- aby tam nebol taký žiak ako ja, ktorý dostane učiteľa náboženstva
- za 10 minút z hodiny. -A vy ste o sebe navzájom vedeli,
- že idete do seminára? Že ste sa možno o tom už predtým rozprávali,
- alebo to bol aj pre vás navzájom taký moment prekvapenia?
- -No tak postupne sme sa to dozvedeli,
- dalo by sa tak povedať, ale samozrejme, že to bol
- aj taký moment prekvapenia. Ale ja by som ešte k tomu povedal,
- že my sme neišli jediní teda z našej triedy na duchovné smery.
- Nás išlo vtedy asi 9 z tých tridsiatich troch.
- Samozrejme, že tam boli, aj do rehôľ išli spolužiaci,
- takže to bolo také... -Do seminára sme išli iba my dvaja.
- -Do seminára my dvaja. -Ostatní šli do rehôľ. -Áno.
- -A vy ste boli taká známa dvojica v seminári,
- ale o tom by sme sa asi porozprávali o chvíľočku,
- pretože teraz si pustíme pesničku. Teda zaspieva nám kapela For You.
- SPEV MELÓDIE
- -Otec Marián, otec Andrej, tak vy počas vašich vysokoškolských čias,
- kedy ste teda boli bohoslovcami, ste sa stali takou známou dvojicou.
- A práve to by ste práve dnes mohli trošku spomenúť.
- -Tak prezraďte nám, čo to bolo. -No jasné, tak lebo my
- sme sa zrazu ocitli v seminári spolu z toho gymnázia.
- Mali sme duchovné cvičenia hneď prvý týždeň
- a teda sme boli všetci v tichosti. Iba my dvaja sme sa vlastne poznali,
- všetci okolo, nikoho sme nepoznali. Jožko Novák,
- čo je teraz pán farár v Čebovciach, ten v takom dlhom bielom svetri
- tam chodil, to si pamätám, a pozerali sme tak po sebe,
- ale nikoho sme nepoznali. A iba my dvaja sme sa poznali.
- A tak sme vlastne vytvorili takú dvojicu, že nás hneď
- aj napomenuli ten prvý týždeň. -Ale treba povedať, že od tej doby,
- my sme boli prvý pokusný ročník, že pri nástupe
- dali duchovné cvičenia. Odvtedy už tú chybu nikdy nespravili.
- -Že sa potrebujete vlastne zoznámiť hneď na začiatok.
- -No tak bolo to náročné, lebo nikoho sme nepoznali.
- Pozeral som takto, kto je kto. Iba my dvaja sme sa poznali.
- -Takže už ste sa predsa len trošku inak zblížili,
- keď ste boli v seminári, keď ste vlastne každý deň
- mali spoločný program, spoločné prednášky. Ale ja som ešte
- chcela trošku sa dotknúť toho... -Jedna podstatná zmena nastala.
- Od tej doby sme spolu sedeli obidvaja v poslednej lavici.
- -Vy ste ale hrávali aj rôzne scénky, divadielka. Tým ste sa stali známi,
- pretože viem, že v seminári bývali dni otvorených dverí,
- možno aj rôzne iné podujatia. Tak, čo ste tam vymýšľali?
- -Tak to bolo napríklad na Mikuláša, na Vianoce.
- Ešte to vtedy tak v seminári žilo, že vždycky sa nejaké také
- divadelné predstavenie prichystalo a keď boli ochotní ľudia,
- seminaristi, a ich teda bolo, nás vtedy ešte koľko? -Cez stovku.
- -Takže sa to dalo nacvičiť. No a keď boli ochotní, ako napríklad
- aj tuná Andrej, tak vtedy sme vždy niečo nacvičili. A to už o tej
- ochote by on vedel porozprávať. Aj o tých rôznych úlohách, ktoré...
- -Ale ja predpokladám, že to neboli nejaké také vážne scénky,
- ale práve naopak, skôr niečo také humorné asi väčšinou, však? Či?
- -Aj, aj. -Tak bolo to humorné, ale vždy tam bola nejaká myšlienka.
- Obyčajne to boli vždy prerobené buď nejaké rozprávky, alebo tým,
- že sme mohli raz za mesiac chodiť na nejaké divadelné predstavenie,
- tak sa prerobilo nejaké divadelné predstavenie.
- A väčšinou to bolo tak, že Marián bol ten,
- kto napísal nejaké divadlo a potom sa hralo. A keďže...
- Keďže v seminári teda prirodzene boli samí chlapci a v divadle potom
- bol deficit dievčat, takže keďže sme boli takí dobrí kamaráti,
- tak ja som vždy získal ženskú úlohu.
- -A ako si bol spokojný s týmto výberom?
- -Bola vždy tak dobre napísaná zrovna na mňa, pretože či som hral
- matku židovskej rodiny, alebo som hral dievča z Petržalky,
- to bola veľmi úspešná úloha, keď som hral Tháliu.
- Tá bola naozaj veľmi krásne napísaná pre mňa,
- pretože som na pódiu mohol zjesť celé pečené kura.
- -Naživo počas toho predstavenia? -Naživo, áno. Naživo som jedol
- to kura počas predstavenia a potom som vlastne robil
- domvedúcu zbojníckej skupine. -Vtedy aj sestričky
- nám vyšli v ústrety a to kura nám upiekli vlastne.
- -A potom sme im to večer museli ešte raz zahrať.
- Ale vtedy som bol presvedčený, že to bol úspešný herecký výkon,
- pretože keď som z tej auly vyšiel do jedálne konečne
- po tom mojom výkone, vtedy som si dal dolu
- parochňu z hlavy, tak tí ľudia, ktorí tam boli na tom DOD
- ostali pozerať a hovorili: "Šak to je chlap."
- -Tak to hovorí o tvojich hereckých kvalitách.
- A teraz vlastne ale už, keď ste v tej praxi,
- v tej pastorácii každý, alebo tam, kde máte svoje pôsobenie,
- tak ako využívate možno aj tieto skúsenosti z tých scénok
- a divadielok, ktoré ste vymýšľali? -Tak ono, myslím, že v človeku to je
- a sa to nezaprie aj v tej prirodzenosti,
- že niekedy človek tak musí aj niečo zahrať,
- alebo teda nejakým spôsobom vyťažiť z tých skúseností, ktoré možno
- sme nadobudli v seminári, že trebárs nezostresujeme,
- alebo možno nezostrémujeme tak, ako možno by sa očakávalo.
- -A teda dá sa to takto využiť. -Možno na otca Andreja
- ešte prezradíme vlastne, že počas korony,
- keď sa nemohlo chodiť do kostola, tak vlastne ty si využil internet
- a vytvoril si si YouTube kanál. Tak aspoň v skratke nám povedz,
- že ako si tam využíval tieto svoje herecké skúsenosti.
- -No YouTube kanál vznikol z toho, že keď, myslím, že to bolo
- ten hneď prvý rok pred Vianocami a keď sme spovedali, tak rodičia
- väčšinou chodili na spoveď a boli zničení z toho,
- že deti nechcú pri svätej omši sedieť pri televízii,
- tak ja som stále: "Prosím vás, nenúťte ich pozerať
- svätú omšu v televízore. Ja by som to tiež nevydržal", hej?
- Tak som rozmýšľal, že čo spraviť, tak som si vymyslel, že každý týždeň
- budeme chystať nejaké videá na zamyslenie na Evanjelium nedeľné
- pre deti. No a keďže sme chceli, aby to, alebo som chcel,
- aby to bolo také živé, tak som si tam vymyslel takú postavu
- malého chlapca, ktorú som pomenoval po svojom synovcovi,
- ktorý sa volá Matiáš, my mu hovoríme Mati,
- a tento sa teda volal Hati. Takže to bolo zase také,
- že som si pomohol s Mariánom,
- lebo som od neho dostal také veľké klbko tričko,
- tak Hati nosil veľké klbko tričko. A no, bolo to také úspešné trošku,
- také zaujímavé, lebo aj teraz, keď prídem do školy,
- tak deti ma nezdravia pán farár, ale Fara taxi.
- -No a teraz sme práve už prezradili aj názov toho YouTube kanálu,
- ale tak naši diváci môžu teraz využiť sviatočné dni a pozrieť si,
- ako si zvládol herecky tieto svoje videá. Ja vám veľmi pekne ďakujem.
- -Otec Marián, s tebou pokračujem v silvestrovskom večeri. -Vážne?
- -Áno. -Dobre. -A otec Andrej, tebe prajeme
- v tvojom kňazskom pôsobení ešte veľa dobrých nápadov.
- Aby si naozaj nebol taký obyčajný kňaz, ale vždy mal
- takú tú iskru, ktorú máš. Ďakujeme. -Ďakujem pekne.
- SPEV PO ANGLICKY
- -Milí televízni diváci, sme tu opäť všetci štyria spolu.
- V dnešnom silvestrovskom programe máte možnosť nahliadnuť do života
- kňazov z úplne iného uhla. Ja si pamätám, ako mladý chlapec
- videl som reportáž o kňazovi, ktorý s miništrantami hral hokej
- a veľmi silno sa ma to dotklo. Neviem, či aj vy máte niečo podobné.
- -Ja som sa narodila v čase komunizmu, ale mali sme šťastie,
- že sme vo farnosti mali pána dekana, ktorý bol veľmi milý a zároveň
- to bol úplne normálny človek, čiže vyrastala som s tým,
- že kňazi sú úplne normálni ľudia. -Mňa tiež veľmi povzbudil kňaz,
- ktorý prišiel do našej farnosti, ešte keď som bol dieťa,
- za totality tiež. Rozprúdil stretká s miništrantami,
- spevokol, no bolo skrátka úžasné. -A ja si veľmi dobre pamätám
- jeden moment, kde bol otec biskup na jednom stretnutí s mladými
- a vlastne sme mali možnosť sa s ním rozprávať len tak zoči voči
- a bol to veľký zážitok pre mňa. -Tak také niečo si môžeš zopakovať.
- -Teraz? -No jasné. Veronika, ja ťa pozývam,
- pretože nás už čakajú ďalší hostia. Milí televízni diváci,
- predstavíme vám dvoch otcov biskupov. Máš stres?
- -Mám dosť stres, ale teším sa na to. -To zvládneme.
- No veď pozri, sú tu aj ľudia.
- -Aj biskupi.
- -Ďakujeme veľmi pekne skvelému publiku. Je nám veľkou cťou,
- že do nášho silvestrovského programu prijali pozvanie aj otcovia biskupi.
- Tak ja srdečne medzi nami vítam otca arcibiskupa
- vladyku Cyrila Vasiľa. -Ďakujem pekne.
- -A sme veľmi radi, že naše pozvanie prijal aj pomocný biskup
- Nitrianskej diecézy otec Peter Beňo. Vitajte.
- -Ďakujem pekne.
- -My dnes ponúkame divákom možnosť nahliadnuť do života
- kňazov a biskupov z takého iného uhla.
- Tak aké to je, byť na javisku? Lebo väčšinou ste asi,
- čo sa týka toho pohľadu pred ľuďmi na iných miestach.
- -Tak sme na javisku, ale tak už si ty, Pavol, povedal,
- že budeme divadlom svetu, anjelom, Bohu aj ľuďom, takže v podstate
- sme na svojom mieste, takže to je v poriadku.
- -Ako sa vstáva biskupovi? Alebo s čím sa zobúdza taký biskup?
- -Podľa veku.
- Ja už posledné roky trošku zaseknutú ako chrbticu,
- ale ináč to je ten taký prvý pocit,
- potom môžu už prísť tie ďalšie. -A ako vlastne vyzerá taký bežný deň
- otca biskupa, alebo arcibiskupa? Nech si to vieme predstaviť,
- lebo teda ja naozaj netuším. -Tak po tom, ako sa nám podarí
- úspešne vstať, zvyčajne ten ranný čas
- trošku tak venujeme sebe a Pánu Bohu,
- alebo naopak, Pánu Bohu a sebe tým, že sa teda modlíme, rozjímame,
- trošku sa pripravujeme na to, čo nás v ten deň čaká.
- Potom tie dni sú rôzne. Podľa toho, či máme nejaké
- povinnosti v diecéze, alebo či zostávame doma
- na biskupskom úrade. Takže doobeda zvyčajne
- sa vybavuje korešpondencia, nejaké záležitosti
- ohľadne rôznych dišpenzov, ohľadne žiadostí.
- Potom poobede, samozrejme, že je nejaký čas aj na to,
- aby sme boli, aby sme sa venovali trošku svojim veciam,
- či už nejaké čítanie, alebo príprava na slávenia,
- ktoré nás čakajú. Večer dosť často
- napríklad v mojom prípade idem sláviť sväté omše,
- aj keď nie na nejakú oficiálnu návštevu
- do niektorej farnosti, tak už častokrát
- do nejakých rehoľných komunít a podobne. -Ak sa môžem spýtať,
- dnes ste tak formálne oblečený, ale ste niekedy aj v civile?
- Spoznávajú vás ľudia, alebo možno len pozerajú, že odniekadiaľ
- ste im známy a nevedia odkiaľ? -Tak chodíme aj v civile,
- samozrejme. No a mňa častokrát nespoznávajú,
- lebo ešte stále sa stáva, že si ma mýlia s mojím šéfom
- s otcom biskupom Viliamom.
- Takže stále aj po tom rok a pol mojej služby
- ešte stále nemôžem byť sám sebou. Ešte stále som niekým iným.
- Už keď ma niekto stretne a podozrivo sa na mňa usmieva,
- tak hneď poviem: "Ja som ten druhý."
- -Nebol ten výber cielený? Nebolo to preto, aby bolo jasné,
- že Nitra má takéhoto biskupa? -Ja mám tiež také podozrenie,
- že to asi aj bolo z ekonomického hľadiska,
- aby diecéza ušetrila na nových portrétoch.
- Obidvaja to vybavíme pri portréte otca biskupa Viliama.
- -Vladyka Cyril, vy ste dlhé roky pôsobili v zahraničí.
- Bonzli mi na vás, že napriek tomu, že vyše 30 rokov
- ste boli v Taliansku, tak nepijete až tak často kávu.
- Ale čo sa zmenilo po príchode na Slovensko?
- -No, teraz si už tú kávu niekedy dám.
- Teda to sa zmenilo, zmenilo sa všetko.
- Zmenil sa v mnohom môj život. Zmenila sa moja činnosť.
- Konečne teda začínam robiť biskupskú službu,
- takú tú bezprostrednú v kontakte každodennom
- s Božím ľudom a s problémami, ktoré rieši každý biskup
- na svojej diecéze, či eparchii.
- A zmenilo sa to, že môžem hovoriť konečne slovensky
- každý deň a aj v práci teda,
- nie len v nejakom súkromnom živote a ešte mnoho iných vecí.
- Ale v podstate sa nezmenilo asi to hlavné,
- že by som mal byť tým, čím by som mal byť
- a že sa o to viac či menej snažím. -A keď ste cestovali veľa teda
- naozaj po svete, určite aj Slovensko už máte scestované, tak máte nejaké
- obľúbené miesto aj vo svete, alebo aj na Slovensku,
- kam sa rád vrátite? -Vlastnými nohami mám schodené
- najmä stredné Taliansko a časť, povedzme, Abruzza.
- Potom, keby som mal hovoriť o krásnych miestach vo svete,
- tak ich je veľmi veľa. Teraz ma tak napadlo jedno
- také krásne miesto, ktoré má aj taký pekný symbolický význam
- je Mont Saint Michele, ktorý vlastne je takým
- západným výbežkom Francúzska s Chrámom svätého Michala archanjela
- s prílivom a odlivom, takže to je, keby som chcel hovoriť
- o romantických nejakých miestach. Krásne sú Košice, takže som rád,
- že som v nich. -A otec Peter? Vaše obľúbené miesta na Slovensku,
- alebo možno aj vo svete? -Jedno asi z najkrajších miest,
- ktoré som ja mal možnosť navštíviť, je La Salette.
- -Tam som nebol. -No vidíš.
- Mariánske pútnické miesto v juhovýchodnom Francúzsku.
- To je nádherné miesto. Samozrejme, veľa pekných miest
- je aj u nás na Slovensku. Podobne ako vladyka hovoril,
- Tatry krásne. Ja som viac chodil v Slovenskom raji.
- No a potom aj Skalka je pekné miesto.
- -No už som sa bál, že to nespomeniete.
- -Pred pár rokmi, ak môžem povedať, vladyka Cyril bol ako hlavný hosť
- na skautskej púti a tiež vyjadril teda...
- -Tiež som povedal, že je to pekné miesto. -...súhlas.
- -No ale vy ste pôsobili aj vo farnostiach.
- Ja som sa dopočul, že niekde ste v kostole
- aj s dámami v zrelšom veku spievali mládežnícke piesne,
- že ste ich učili aj také rytmickejšie.
- Nechýba vám teraz, lebo neviem, či na to biskupskom úrade
- máte s kým spievať takéto piesne.
- -No spievame takéto piesne sem tam
- s našimi sestričkami, s komunitou, ktorú máme na hrade,
- ale vždy som veľmi rád, keď idem kdesi
- na slávenie sviatosti birmovania, keď mladí aj prejavia
- ten mladícky elán a keď zaznejú aj mládežnícke piesne.
- -A máte nejakú obľúbenú pesničku? Nech sa dozvieme aj takéto niečo.
- Ktorú vám majú hrávať, keď budete chodiť na vizitácie?
- -S tým som už opatrný.
- Lebo neprozreteľnostne som pri tej svojej biskupskej vysviacke
- spomenul tie klobásky a potom všade, kde som prišiel,
- mi nosili klobásky. -Aj my máme.
- -Ale mám, napríklad, "Naplň ma duchom svätým".
- To je taká z tých obľúbenejších mojich.
- -Tak zatiaľ vám veľmi pekne ďakujeme a my teraz odovzdávame slovo
- našej Janke, ktorá je v druhej časti tohoto krásneho priestoru
- a má tiež veľmi vzácnych hostí.
- -Ďakujem veľmi pekne, Verka a Paľko. Milí televízni diváci, počas tohto
- silvestrovského programu ste už mali možnosť vidieť spievať
- túto nádhernú kapelu acapellu For You a teraz si ich
- trošku bližšie predstavíme. Vitajte, veľmi sa teším, že ste prijali
- pozvanie do dnešnej relácie, do silvestrovského programu.
- -Aj my ďakujeme. -Veľmi krásne to znie,
- keď spievate všetci dohromady. Až sa človeku nechce veriť,
- že nepoužívate hudobné nástroje. To znamená to slovo acapella,
- že ste bez hudobných nástrojov. Ako je to možné? -Tak my to máme
- rozdelené medzi sebou. Niekto spieva sólo, niekto vokály,
- niekto spieva bas a niekto bicie a dohromady to vytvára presne to,
- čo mohli diváci počuť. -Ak je to možné, možno by bolo fajn
- našim televíznym divákom ukázať, ako to znie, keď nespievate
- všetci spolu, ale keď každý z vás akoby len svoju časť spieva,
- aby videli, že... -Ja myslím, že môžme dať
- takú krátku ukážku pre divákov. HUDBA Z MOBILU
- SPIEVA PO ANGLICKY
- -Toto je Katalin, ktorá spieva soprán. Pavlínka, ty.
- -Alt. SPEV PO ANGLICKY
- -Takže takto znie alt. Lucko spieva tenor.
- SPEV PO ANGLICKY
- -No a Andrej spieva bas. Ako znie bas?
- SPIEVA MELÓDIU
- -Tak toto bol bas a ešte ja robím bicie,
- ktoré sa volajú beatbox a to znie takto.
- SPIEVA MELÓDIU
- A keď to spojíme dohromady, tak z toho môže byť niečo takého.
- Raz, dva, tri! SPEV PO ANGLICKY
- -Ďakujem vám veľmi pekne, znie to naozaj krásne.
- Čo treba robiť preto, aby to takto znelo?
- -No, za všetkým je tvrdá práca, čiže v prvom rade, samozrejme,
- potrebuje každý z nás talent, no okrem toho treba na tom pracovať,
- aby každý sám vedel svoj part, ale keď tento stupeň zvládneme,
- tak potom musíme veľa cvičiť spolu, aby vždy sme dali priestor tomu,
- kto práve spieva sólo, aby divák počul to, čo je práve dôležité
- a čo mu chceme tou piesňou povedať. -Máte vy nejakú takú srdcovú pieseň,
- ktorú radi spievate? -Môžem povedať, že v podstate
- skoro každá pieseň je naša srdcová, lebo my si nevyberieme nič,
- čo sa nám nepáči. -To je skvelé. Ja myslím, že to bolo počuť
- už aj v rámci toho, čo sme teda mali možnosť počuť.
- A teda vy ste zaspievali kúsok z tej piesne, ktorá bude nasledovať.
- Ja vám veľmi pekne ešte raz ďakujem za to, že ste prijali pozvanie
- do dnešného silvestrovského programu. A, milí televízni diváci,
- ešte raz acapella For You. SPIEVAJÚ MELÓDIU
- SPEV PO ANGLICKY
- -Silvester a silvestrovský večer sa vždy nesie v znamení
- humoru a vtipu, ako je to u vás s humorom a vtipom?
- -Priznám sa, že vtipy moc neviem rozprávať.
- Asi by som sa sám rozplakal nad vlastným vtipom,
- ale čo sa mi veľmi páči, tak to sú vtipy,
- ktoré vytvára sám život a tých nie je málo.
- -Ja len poviem, že mne hovoria, aby som bol niekedy vážnejší
- a hovoril menej vtipov, lebo nemusia prísť vždycky vhod,
- alebo nevhod. A tak to mám už z teologických štúdií totiž.
- Ja stále hovorím, že som chodieval na prednášky
- z východnej špirituality od nášho pátra Špidlíka.
- On mal 50 percent veľmi vážnej teológie
- a 50 percent vtipov. Ja si pamätám len tú druhú časť tých prednášok.
- -A náhodu nejaký vtip si nepamätáte? -No to je jeho, napríklad, keď...
- -Dokonca mi napadli hneď dva teraz, ale... -No, kľudne.
- -Jeden, keď zvonil kdesi pri kláštore na Sicílii nejaký pán
- a hovorí, že chcel by sa rozprávať s pátrom Pantelemonom.
- Že: "Taký tu nie je." "Ale páter Pantelemon,
- šak ako ten s bradou." "Jaj, šak on zomrel pre štyrmi rokmi."
- Že: "Fakt? Viete, on bol môj stály spovedník."
- -A ešte druhý vám napadol. -Ale ten neviem, či môžem.
- Ale tak hovorieval, že vidieť v predstavených pána Ježiša.
- A vždycky došla rehoľná sestra, také mala červené oči. "Akože čo?"
- "Ale, že unavený zrak." "A že čo?" "Stále som sa snažila vidieť
- v našej matke predstavenej pána Ježiša."
- -To je vtipné, chápeš?
- -Mne ušiel začiatok. -To je teológia.
- -Ja, ako môžem, si spomínam na jednu takú humornú situáciu.
- Už som bol biskupom, ale žil som v takom zvláštnom období,
- kedy som ešte bol zároveň farárom na Skalke
- a mali sme vo zvyku, keď bolo treba, tak kosiť porasty, ktoré tam boli.
- Tak aj som sa zase dal do montériek,
- na traktor a išli sme kosiť. A prišla tam
- nejakú skupina pútnikov. A taká pani sa pýta takého pána,
- čo mi pomáhal, že: "To je pán biskup Judák?"
- A on hovorí: "Nie, to je náš, skalský."
- -A ako ste na tom teraz, keď máme tie zimné mesiace
- so zimnými športami? Máte nejaké také,
- ktorým sa venujete? Možno teraz už až tak nie, ale...
- -Ako viete?
- Tak ale odhadujete to dobre. Možno mi diváci nebudú veriť,
- ale voľakedy som bol aj športový typ, za mladi.
- Neubehol deň, keby by sme nehrali futbal,
- alebo v zime hokej na ulici. Bol som dobrý napríklad
- v šprinte voľakedy. No ale potom áno,
- venoval som sa aj lyžovaniu. Len už ostatné roky neviem kúpiť
- takú veľkú kombinézu.
- Takže už asi 4, 5 rokov som nelyžoval.
- No ale malo trošku iný dôvod. Uvedomil som si v jednej chvíli,
- že už by som si asi mal dať trošku pozor.
- Bolo to po takom jednom páde, ktorý som zažil,
- ako keby som bol mladý chlapec. Nabehol som
- na nejaký taký kopec snehu, ma to vymrštilo
- a letel som vzduchom asi 3, 4 metre. Padol som, veľký kráter podo mnou.
- A čo sa mi roky nestalo, vyrazilo mi dych.
- Tak vtedy som sa tak... Vtedy som si to tak uvedomil,
- že: "Aha. Ani nie, že máš veľa rokov, ale máš veľa kíl,
- už by si mal byť opatrnejší." -A vladyka Cyril?
- -Tak lyžovať, občas ešte áno, ja už som taký,
- že mám železné zdravie, lebo mám šrubku v jednom kolene,
- takže musím byť opatrnejší v tomto zmysle.
- A keď sú to zimné športy, tak napríklad medzi ne zaraďujem
- aj povedzme šach, to sa hráva v zime, keď človek...
- Tak to prípadne ešte by som z týchto zimných športov ako odporúčal tento.
- A tam nezávisí ani roky, ani kilá, to sa, to sa môže.
- -Ani kombinézu netreba. -No ale vaše srdce horí
- aj pre skauting, to vieme, aj sme mali tú česť viackrát
- vás hostiť v Televízii Lux, kde ste vášnivo
- rozprávali o skautingu. Keď je ten Silvester,
- nenaučili by ste nás nejaký uzol s lanom?
- Úplne najlepšie je, keby ste to učili
- otca biskupa Petra. Prípadne my s Veronikou
- sa o to budeme tiež pokúšať. Nejaký taký...
- -Ja sa priznám, že ja som netypický skaut,
- pretože, teraz to hovorím na svoju hanbu, za celé roky,
- 30 rokov skautingu, som veľmi slabý v morzeovke
- a v lanách. Ale zdôvodňujem to tým,
- že som neskladal skautský sľub, lebo kňazi sme už povedali,
- že máme nejaké vyššie sľuby a ja som tie prvé ročníky preskočil.
- Ale tak jedine, že... Ja neviem, no.
- -Ale buď názorný a pomalý. -Ojoj, ale počkaj,
- to bolo veľmi rýchle. Prípadne bratia by nám do toho
- mohli aj niečo zahrať, ale veľmi pomaly poprosím, vladyka.
- -Kukaj tu, a otec Peter... -Mám to. -Skúška správnosti.
- -Ešte raz. -Áno, mám. Toto tu neviem.
- Kde to tam dať tie prsty?
- -Aha, ale mne sa to... -Naučíme to aj bratov kapucínov.
- -Ó, otec Peter. No.
- Dobre, Veronika, zachráň to.
- Zachráň to nejakou otázkou.
- -Čo tak varenie a pečenie?
- Tak ako ste na tom? Viete variť? Alebo niečo upiecť?
- -Vraj Dalimila, či Dalibora naučila núdza na husliach hrať
- a mňa naučila variť, takže je to spojené
- s biskupskou službou, lebo dokedy som nebol biskupom,
- tak som bol riadnym rehoľníkom, pekne sa stravujúcim
- vo svojej komunite a keď sa človek stane biskupom,
- tak si musí začať variť. A potom sme sa už delili
- aj so spolubratmi, ktorí so mnou bývali.
- Ale vcelku skauting a biskupstvo ma naučili trošku variť,
- aspoň tie talianske základné, jednoduché, rýchle,
- ale chutné a zdravé jedlá. -Otec biskup?
- -Ja som sa tiež niečo naučil variť. Nevaril som dlho rokov,
- alebo mnoho rokov, začal som variť pred pár rokmi,
- keď som dostal kaplána na faru, takže v mojom prípade
- to bolo spojené s farárskou službou. Prvé také varenia
- boli s telefónom na uchu, keď som volal mamu,
- ako čo treba spraviť. Ale naučil som sa
- také tiež základné jedlá, možno dva týždne by sme vydržali,
- obmieňajúc to každý deň. A už potom,
- keď sme chceli niečo pestrejšie, tak sme si dali navariť
- ženičkám vo farnosti, alebo mama prišla a podobne.
- Ale dostal som sa až do štádia, kedy ma to niekedy dokonca
- až bavilo to varenie. -No šak to je odpočinkové,
- to je také relaxačné. -Ale zase odvtedy,
- čo som prišiel do Nitry, rok a pol, tak už som nevaril, žiaľ.
- -Ďakujem vám, otcovia, veľmi za váš čas aj za vaše láskavé srdcia.
- -Mali by ste nejaké prianie do nového roka
- pre našich televíznych divákov? -Kto začne?
- Tak prianie asi veľmi jednoduché.
- Želám vám všetkým, aby sme aj v budúcom roku
- boli predovšetkým ľuďmi nádeje a radosti, pretože vnímam,
- že tieto hodnoty dnes veľmi absentujú v spoločnosti
- a kto tieto hodnoty spoločnosti ponúkneme,
- keď nie my, kresťania. Nádej a radosť.
- -Aj odo mňa? Ja by som to povedal, len v opačnom garde,
- pretože vlastne naozaj si môžeme priať radosť a nádej.
- Ale tá radosť vyplýva vlastne z kresťanskej nádeje
- a kresťan, ktorý prežíva svoj život v nádeji,
- tak je plný tej vnútornej radosti, ktorá nemusí byť vždycky
- nejako prejavovaná navonok, ale ktorá sa prejaví
- aj v tých situáciách, kde by možno človek nevidel dôvod na radosť,
- ale je to stále dôvod, vedomie toho, kým sme a k čomu sme povolaní.
- A toto prajem každému, aby sa v tomto vedel nájsť
- a z tohto tešiť aj vtedy, keď by zdanlivo navonok neboli
- akési špecifické dôvody na radosť.
- -Ďakujeme veľmi pekne otcovi Petrovi Beňovi
- aj vladykovi Cyrilovi Vasiľovi. A pre vás, milí televízni diváci,
- máme ďalší silvestrovský dar v podaní piesne
- Vlastičky Mudríkovej.
- SPEV: Keď tá jasná hviezda
- z neba zasvietila,
- vtedy panenka Maria
- synka porodila.
- Keď ho porodila,
- takto mu spievala:
- Hajaj, búvaj, synáčik môj,
- aj ja by som spala.
- Počkaj len, synáčku,
- počkaj len chvíľočku,
- keď si zájdem do nebíčka
- pre tu perinočku.
- Ach, synáčku, synku,
- čo si to urobil,
- ešte sú len dve hodiny,
- čo si sa narodil.
- Ach, mamička moja,
- vy o tom neviete,
- že som stvoril nebo i zem
- i všetko na svete.
- Že som stvoril nebo i zem
- i všetko na svete.
- -Ďakujem pekne. -Viacerí poznáme, milí priatelia,
- tieto nádherné piesne, také a podobné, ako sme aj teraz počuli
- v podaní Vlastičky Mudríkovej. A ja som rád,
- že ste prijali pozvanie aj v účinkovaní
- v tomto našom programe. Pýtame sa niekedy,
- že ktorá je taká tá najobľúbenejšia pieseň,
- ale ja by som sa možno spýtal, že možno pieseň z celého
- toho vášho repertoáru, že ktorá sa vám spieva tak ťažšie.
- -Tak hneď na úvod, Pochválen buď Ježiš Kristus.
- -Na veky, amen. -A ďakujem veľmi pekne za pozvanie.
- V mojom repertoári sa skutočne nachádzajú mnohé krásne piesne.
- Mám aj veľmi obľúbené piesne, niektoré sú také veľmi náročné
- a niektoré tak menej, ale veľmi rada interpretujem napríklad piesne,
- ktoré sú také trošku aj so žartovnejšou tematikou,
- možno skôr rýchlejšie piesne. Na a mám medzi tými piesňami
- aj také možno, na ktoré treba trošku väčšiu prípravu.
- -No a ja som sa dozvedel, že vlastne vy ste vyštudovali
- operný spev, takže nechcem teraz nejako,
- že by ste nejakú áriu tuná nám šupli,
- ale možno je to aj táto oblasť, že sa jej venujete v speve?
- -Počas školy som sa tak dosť aktívne venovala opernému spevu,
- pretože vyštudovala som operný spev v Žiline na konzervatóriu
- a následne potom som spravila skúšky na Akadémiu umení.
- A vlastne počas vysokej školy som spievala aj v Banskej Bystrici
- v štátnej opere. Ale potom, vlastne po škole,
- som sa musela trošku viac rozhodnúť, že ktorým tým smerom pôjdem,
- ale to moje srdce mi vždy hovorilo, že folklór, láska k heligónke,
- toto bolo vždy pre mňa a moja srdcovka. Takže po škole
- som jednoznačne zvolila túto cestu folklórnu.
- Ale aj popri tom som veľmi šťastná a vďačná aj mojim pedagógom,
- že ma teda naučili krásne technické spievanie a veľmi mi to pomáha
- aj v rôznych mnohých žánroch, ktorým sa ja teda venujem.
- A určite na tú operu som nezanevrela, takže mávame
- aj také multižánrové koncerty, takže tam si sem tam
- zaspievam aj operne. -Sme v období Vianoc
- a vy ste tak spomenuli v jednom rozhovore,
- že takým najväčším darom na Vianoce je pre vás byť s rodinou.
- Takže darí sa vám to? A možno, ako také Vianoce
- vo vašej rodine vyzerajú? -Áno, tak ja som nesmierne šťastná,
- že počas skutočne tých Vianoc a vianočných sviatkov
- môžeme byť všetci pokope a toto je určite
- také moje najväčšie priane, zažiť tie vianočné sviatky
- vždy s tou rodinou. A určite radšej nech sa rozrastáme,
- ako by sme mali v rodine ubúdať, takže každé tie sviatky
- trávim na Kysuciach u mojich rodičov.
- A vlastne prebieha to následne, že s maminkou ráno proste snažíme sa
- popripravovať všetky tie veci, ktoré nakoniec budeme
- aj pri štedrovečernom stole večerať. Ale ešte predtým,
- keď ideme do kostolíka, odpálime betlehemské svetlo
- a zanesieme ho teda tým našim, ktorí už nie sú medzi nami,
- takže aj pri modlitbe si takto zaspomíname.
- No a vlastne tie vianočné sviatky skutočne trávime
- v tom rodinnom kruhu. U nás sa spievajú koledy, je veselo
- a užívame si tento vianočný čas. -Ďakujem vám veľmi pekne.
- No a my si, milí priatelia, vypočujeme ešte jednu koledu
- v podaní Vlastičky Mudríkovej.
- SPEV: Z valašskej chalúpky zasneženej,
- tiahlo ma srdiečko roztúžené,
- cez hory, cez doly, cez lesíčky,
- k tebe, môj Ježiško, pred jasličky.
- Idú tam kráľovia, perly zlaté,
- idú sa, Ježiško, pozrieť na te.
- Idú tam kráľovia so somári,
- tebe, môj Ježiško, nesú dary.
- A čo my, maličkí, tebe dáme
- a keď my ničoho, nič nemáme,
- dáme ti srdce jak poľné kvieťa,
- ó, nepohŕdaj ním, Božské dieťa.
- -Ďakujeme pekne Vlastičke Mudríkovej za hudobný vstup, ale aj za rozhovor
- s otcom Mariánom Bérom. A ja vítam ďalšieho dnešného hosťa,
- ktorým je otec Marián Gavenda. Otec Marián, vitajte.
- -Ďakujem pekne. -V dnešnom silvestrovskom programe
- sa rozprávame na rôzne témy, ale zmyslom je predstaviť kňazov,
- ktorých naši televízni diváci poznajú z televíznych obrazoviek
- trošku z inej strany. O vás je známe, že ste mnohé
- vianočné sviatky, ale aj Silvester strávili aj mimo Slovenska.
- Spájajú sa s týmto obdobím nejaké zaujímavé príhody,
- alebo možno aj vtipné? -Tak medzi Vianocami a Silvestrom
- som bol v Tatrách vlani. A práve to, že či ma poznajú z obrazovky
- a som čakal v potravinách pri kase a sa tá pani tak prihovorila,
- tak som rátal, že asi je diváčka Televízie Lux, takže ja:
- "A vy ma poznáte?" "Jasné, šak robíte u nás, u elektrikárov."
- -Takže niekedy poznajú, niekedy nie. -A teda tie príhody nejaké,
- okrem tejto? -Také nejaké extra humorné
- sa mi nespájajú, skôr pekné. Neviem, aj Silvestra som mával
- takého vážnejšieho a stále sa vynímajú Vianoce,
- ktoré bývali aj také atypické vďaka takému pestrému môjmu
- životnému kurikulu, tak skôr to asi by bolo zaujímavé.
- Tak úplne atypické boli Vianoce v kasárňach,
- klasicky ťažké delostrelectvo, tvrdá atmosféra, samé železo,
- no proste nič vianočné, hluk, hurhaj.
- No a ja som si povedal, spravím tu pekné Vianoce.
- Sme to dôsledne pripravili, zohnali sme pečať od skladu,
- kde nás zvonka zapečatili, keď bola kontrola,
- a tam sme mali vo vysielačkách, ktoré mali ísť na opravu,
- vybrali sme baterky a schované všetko, čo bolo treba,
- ale kompletnú štedrú večeru, oplátky, med, samozrejme sviečku,
- kúsok Evanjelia, všetko ako má byť. Tých najbližších kamarátov
- som pozval, ešte aj miništrant z tej farnosti tak prišiel pod plot,
- som preskočil, doniesol nám Sviatosť Oltárnu, tak to bolo
- samo sebou úžasne jednoduché, ale v tom kontraste tej hrubosti
- a tej nevianočnosti, tak to bola úžasná idylka napríklad.
- -O vás je známe, že ste sa tak pomerne blízko
- poznali aj s dvoma pápežmi, so svätým Jánom Pavlom II.
- a s pápežom Benediktom XVI. Spájajú sa vám aj s nimi
- nejaké také vianočné, alebo silvestrovské príhody?
- -No, aj táto bola medzi Vianocami a Silvestrom
- na slávnostnej svätej omši na teda Božie narodenie
- som išiel do Vatikánu na svätú omšu. A tam je, keď je pápež,
- je dobre buď byť úplne vpredu, alebo úplne vzadu,
- že sa prechádzate v strede to nemá veľkú hodnotu,
- a ja som išiel na bicykli, nemal som blatník
- a strašne ma zašpliechalo to blato z tej ulice a tá voda,
- tak som si tak tú vetrovku tak prehodil dovnútra cez ruku,
- tak elegantne som tam vošiel a som si tak obďaleč sadol
- a sedel som, spokojný. A zrazu prišiel ten ceremoniár vo fraku
- a ma tak posunul dopredu. Fíha, hovorím si, a mi tak napadlo,
- že poslední budú prvými. A prišiel ešte ďalší
- a do úplne prvej rady ma posadil. No pointa bola zas veľmi jednoduchá,
- to bolo vyhradené pre veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici,
- aby boli v prvej rade, no a aby to nebolo trápne,
- lebo mnohí neprišli, tak zobrali, koho videli.
- A videli ma sedieť, tak som sa zrazu s tou špinavou vetrovkou,
- ktorú som tak skrýval druhou rukou, tak som bol presne oproti pápeža,
- takže poslední budú prvými. -Ako by zvyknete tráviť Silvester?
- -Tak teraz viac-menej služobne, pretože už čaká ráno svätá omša,
- tak to bolo skoro celý môj život. Buď keď som bol chlapec,
- som miništroval, takže nejaké veľké oslavovačky neboli
- a chvíľu v kostole, no a potom tak vyjdem na námestie,
- keď som teda v Devíne farár, občas je ohňostroj,
- trošku sa tak s tými ľuďmi poteším a podľa toho, aký je tam program
- byť trošku s nimi a to je aj všetko. V študentských časoch som zvykol
- po večeri doma, obyčajnej, takej rodinnej večeri,
- som si prečítal, a niekedy som začal už poobede,
- denníček z celého roka. Som si tak oživil, čo kedy bolo.
- To bolo aj na také 3, 4 hodiny čítania.
- A potom som išiel, po večeri, tak sám do lesa, hlavne keď bol sneh
- a mesiac, proste idylka, tam som si tak za celý ten rok poďakoval,
- tam som aj počkal polnoc a vrátil sa už do nového roku.
- Tak to boli zase také, možno na moju kožu Silvestre
- veľmi bohaté, pekné, ale atypické. -Niektorí ľudia si zvyknú
- s príchodom nového roka dávať rôzne predsavzatia.
- Vnímate to tak aj vy, že prichádza ten nový začiatok,
- nová šanca začať znovu? -Tak niektorí chcú prestať fajčiť,
- Mark Twain hovorí, že prestať fajčiť je tá najľahšia vec na svete,
- mne sa to podarilo už asi tisíckrát. No ale dobre tým vyjadruje,
- že ono takých príliš tých predsavzatí
- niekedy je aj demotivujúce, keď ich človek nedodrží.
- Lepšie je dať také trošku rámcové, ale zároveň aj konkrétne,
- že budem sa snažiť o to a o to. Dobré je o tom aj niekomu povedať,
- lebo to jednak taká psychologická kontrola,
- najmä niekomu blízkemu, či už v rodine, alebo v zamestnaní,
- alebo už nejakým spôsobom, a je to aj,
- že "ve dvou se to táhne líp", že keď sa dvaja o niečo snažíme,
- tak človeku to akosi lepšie ide. A potom by to malo byť to,
- čo človeka, z tej oblasti, čo človeka najviac spútava.
- Pre niekoho je to mobil, tak si povedať, ja neviem,
- nepôjdem pod priemer týždenný hodinu na mobile,
- čo sa zdá strašne dlhá doba, ale keď sa to tak zoberie, to je,
- raz dva tá hodinka nabehne. Alebo niečo podobné, čo teda ozaj,
- aby to človeka oslobodzovalo od toho, čo mu bráni naplno žiť.
- Vtedy to predsavzatie ozaj má zmysel. No a potom práve
- v tej pestrosti, jeden povie to, druhý to, keď je to podelené,
- tak je o niečo veľmi pekné. -Keď máte možnosť cez obrazovku
- niečo jednoduché popriať našim televíznym divákom,
- čo to bude? -To ma zaskočilo. No tak aby si utrafili
- tie dobré predsavzatia a aby ich tak často
- nemuseli začínať, ako Mark Twain, ktorého som spomínal.
- -Ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste prijali pozvanie
- do dnešného silvestrovského programu a ja vám teda prajem
- požehnaný nový rok, ktorý nás už čoskoro čaká. -Ďakujem pekne.
- -Milí televízni diváci a my pokračujeme
- v našom silvestrovskom programe. Nech sa páči.
- SPEV: Boh mal večne taký sklon
- narodiť sa za mestom,
- za svetlami sídliska,
- bez pasu a bez lístka.
- Vyhnali ho od dverí,
- napriek tomu v nás verí.
- Na zastávke dážď prečká,
- vie, čo sú prázdne vrecká.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Prebudil sa svet zo sna,
- žiari ten, kto ho pozná.
- Celá zem aj obloha
- díva sa v ňom na Boha.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- svieť Betlehem.
- Po chrbte mráz, je jedným z nás,
- nebom mu je zem.
- Boh má večne taký sklon.
- -Aký by to bol, milí priatelia, silvestrovský večer bez vtipu
- a anekdoty a preto sme radi, že pozvanie do toho nášho dnešného
- večerného programu prijali aj zostavovatelia tejto knižky
- plnej vtipov, don Jozef Luscoň.
- -Pozdravujem. Dobrý večer.
- -A otec Jozef Kováčik. -Ďakujem pekne.
- -V našom Vydavateľstve TV Lux máme už niekoľko mesiacov
- veľmi úspešný titul knižný, ktorý sa volá "Vie Pán Boh o tom,
- že existuje?", a autormi sú Jožko a Jožko, teda vy dvaja.
- Tak ako táto knižka vlastne vznikala?
- -Ja som zvedavý na tvoju verziu. -Tak moja verzia je,
- že z dlhej chvíle, lebo my s Jožkom sme čo to pocestovali spolu
- a vždy ja som mal na starosti najskôr taký ten odborný výklad
- a Jožko do toho vždy vložil nejaký ten vtip. Potom, keď výklad skončil,
- tak aj ja som začal s vtipmi a už sme si tak kontrovali navzájom
- a tak sme si v určitom okamihu povedali: "Prečo to nedať do knihy?
- Prečo neurobiť z toho niečo, čo by potešilo ľudí v takej kocke?"
- -Takže toto je moja verzia, Jožko, ideš. -Teraz tá druhá.
- -Veľmi dobrá, súhlasím. Lebo zrazu Jožko je taký vykladač
- tej trasy, alebo toho výletu, tých destinácií, kadiaľ chodíme,
- že on všetko vie. A ja, reku, čo ja budem robiť tam popri ňom?
- -Tak modlil som sa ten ruženec, tak... -Môžeme prezradiť,
- že to bolo v Mexiku. Tam sú veľké vzdialenosti,
- veľa času, takže v Mexiku vznikla tá myšlienka, že bolo by dobré
- vydať knihu. -Mňa by zaujímalo, že či si tie vtipy pamätáte,
- alebo si ich niekam zapisujete, alebo kde vlastne?
- Predtým, než boli v knižke, kde ste ich mali odložené?
- -No, už po päťdesiatke je to tá demencia tých starších ľudí,
- že nepamätáš si, čo bolo včera, ale pamätáš si, čo bolo v mladosti,
- takže veľa vtipov je z mladosti, takže to tak automaticky príde.
- -Každý má nejaký dar, no a niektoré vtipy sa,
- alebo huncútstva, len tak lepia na človeka,
- že chce sa ich aj zbaviť, ale ide to s ním.
- -Ono je ešte jedna verzia, ale tá nie je publikovateľná.
- -Áno. -Tak viacerí ľudia aj spomínajú na to na tých púťach,
- že ako tie vtipy ste im rozprávali a vtipy si zapamätali,
- ale možno teraz taká otázka, že humor vo vašom živote?
- -Ja by som bez neho nevedel žiť, pretože to je taký určitý ventil,
- ktorý človeka uvoľní, ako sa vraví, že na ten svoj hrob
- sa dá buď doplakať, alebo dotancovať.
- Tak lepšie je to dotancovať, dosmiať sa,
- lebo tak či tak zomrieme, takže logika veci je taká.
- -My sa poznáme už nejaký ten rôčik a pracovali sme aj určitý čas
- pre verejnoprávne médiá a tam bolo dôležité načítať
- taký ten stand up, ten vstup a priznám sa, že keď Jožko začal
- v jednom okamihu teda, že prvýkrát sa nepodarilo,
- druhýkrát sa nepodarilo, už pri desiatom sme sa zasmiali,
- ale keď to bolo 30-krát, už sme plakali. Takže Jožko drží
- v redakcii takýto rekord, ale je to skôr na úsmev už dneska.
- To sú tie naše začiatky, takže... A dnes už s úsmevom na to spomíname.
- -Ja som totiž prišiel, ja som z Oravy rodák,
- ale bol som 18 rokov na východe a tam sa ti tie dĺžne popletú.
- A keď som na Miletičovej svätú omšu, tak prišli zo štyri tety, prvýkrát:
- "Joj, vy ste náš, vy ste z východu." Tak potom som musel s tými dĺžňami
- tak akosi narábať a mäkčene takisto.
- My sme z východu poslali do Trnavy poslali celý vagón mäkčeňov,
- rozobrali to behom dňa a zas tvŕdza, takže...
- -A vkladáte nejaké vtipy aj do kázní?
- -Ja rád zakončím niekedy, aj keď... Keď vidím to publikum,
- aké je a či to treba nadľahčiť, alebo nie.
- -Alebo to jeden pán farár tiež tak už tak horlivo kázal
- a prišiel potom do sakristie a pýta sa pani kostolníčky, že:
- "Pani kostolníčka, a myslíte si, že mám dať viacej ohňa
- do tej kázne?" A ona: "Viete čo? Skúste radšej viacej kázní do ohňa."
- -Takže niekedy je to zase tak. -No a tá druhá farníčka zas vravela,
- vo Vajnoroch vraj, že: "Ten náš pán farár tak dlho hovoril,
- až na niečo pekné prišiel."
- -Ale zas je pravda, že na Orave stále chodí ešte do kostola
- aj veľa detí a prišla tam mamička s takým malým dieťaťom,
- rovno pod kazateľnicu si sadla, pán farár tiež tak horlivo káže,
- káže a zrazu ten malý sa zobudil a začal plakať, tak mamička išla
- s ním von a ten pán farár chcel byť taký empatický a hovorí:
- "Ale veď mne neprekáža." Tá mamička sa otočila:
- "Ale vy jemu áno."
- -No ale Jožko teda, keď bol vo Vajnoroch,
- tak zrazu tiež tam prišli ľudia
- a potom, že vraj, lebo Jožko je tam pán farár,
- počítali peniaze, počítali a zrazu, že hovoria takto, že...
- Jeden chlapček hovorí: "A náš pán farár je krajčír?"
- A že: "Prečo tak hovoríš?" "Keď mu náš ocko hodí do zvončeka
- vždy gombík."
- Ale to sa nestalo. Vajnorskí farníci sú vynikajúci, takže...
- -Áno, áno, to musím zas potvrdiť. -To musíme stiahnuť.
- -Lebo keď prídeš zastupovať... -Joj, joj.
- -Ani do sakristie ťa nepustia. -Tak aby sme neprezradili niečo,
- čo nechceme, myslím, že teraz by bol taký skvelý čas
- na malú prestávku hudobnú. A bratia kapucíni,
- teda kapela Kapucíni, nám niečo pekné zaspievajú, zahrajú.
- -No, zahráme vám pieseň "V náručí", ktorú väčšinou uvádzame
- na koncertoch tiež jedným vtipom.
- A proste veriaci si sťažovali u pána biskupa,
- že ich pán farár je výborný, dobrý človek, ale tak nudne káže,
- že oni musia dávať špáratká do očí, aby ho neurazili,
- že zaspali počas kázne, že: "Pán biskup, urobte s tým niečo."
- No tak biskup si ho zavolal a hovorí: "No tak počúvaj,
- šak ja viem, že vieš kázať, šak som ťa počul, ale vieš,
- musíš tých ľudí najprv niečím zaujať."
- "No áno, ale ako, pán biskup?" "No ja som takto minule bol
- v jednej farnosti a začal som kázeň takto:
- Drahí bratia a sestry, ja som sa vám zamiloval
- do vydatej ženy, čo má syna.
- No a potom som im vysvetlil, že tá vydatá žena je Panna Mária
- a ten Syn je Pán Ježiš a oni už potom počúvali."
- "Dobrý nápad, pán biskup." Nasledujúce nedeľu začne kázať,
- začne svoju kázeň slovami: "Drahí bratia a sestry,
- náš pán biskup sa vám zamiloval."
- Otvorené oči, ústa.
- "Do vydatej ženy, čo má syna.
- No ale jak sa volali si veru nespomeniem."
- SPEV: Keď vo tme hľadáš stratený svet sa borí
- a svetlo iba v diaľke slabo mihotá.
- Pomaly kráčaš neistým krokom chodíš,
- zdá sa ti, že v živote všetko troskotá.
- Túžiš a nevieš, ktorou cestou máš ísť,
- nárazy vĺn ťa hádžu späť.
- Spomeň na chvíle, láska sa dáva cítiť,
- nuž ten hlas nechaj v sebe znieť.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorej verím, ver, bez nej budeš vždy sám.
- Láska bolí, ale mi dáva
- poznávať krásu nežných slov.
- Ten, kto v ňu verí, nájde v nej,
- čo vždy hľadá, pradávnu túžbu svojich snov.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorá učí: Ver, lásku dať a nie len brať.
- Svetlo dáva ti zrazu plno síl,
- motívy nebáť sa pádu, živých rán,
- je to len chcieť a dať sa do rúk láske,
- ktorá učí: Ver, lásku dať a nie len brať.
- -No a teraz, keď sa tak presunieme ďalej trošku
- v tých vtipoch, existuje aj také niečo, že vtipy,
- povedzme, poučné, z ktorých sa sám niečo poučiť?
- -No veľa. -Ja myslím, že z každého vtipu sa dá poučiť,
- ak je človek troška otvorený. -Presne tak. -Keďže ja som
- diecézny kňaz a Jožko je rehoľník, tak poďme do toho
- rehoľného prostredia. Novic sa má učiť pokore,
- tak predstavený pred neho položí jedno krásne jabĺčko
- a jedno také maličké, také polozhnité a hovorí:
- "Tak, vyberte si." No a ten novic hneď siahne
- po tom krásnom veľkom, zahryzne sa. Hovorí, že: "Ajajajajaj."
- A ten novic hovorí, že: "Čo? Zle som si vybral?
- No a vy by ste si ktoré vybrali, keby teda ste si mohli?"
- "No ja rozhodne to malé hnilé." "Šak vám zostalo."
- -To sa stalo zase diecéznemu, a neviem, či náhodou nie
- v tých v Vajnoroch zase, že pán farár tam prišiel,
- prežehnal sa a povedal: "Pán s vami." Ale sa mu zdalo,
- že mikrofón nejde, tak potľapkal po mikrofóne a povedal:
- "Niečo s tým mikrofónom je." A veriaci: "I s duchom Tvojím."
- -A my vždycky ako kňazi vieme tak aj rozlíšiť tie rôzne omšové vína,
- vieš, ktoré teda, jedno je z toho východu,
- jedno je z Orešian, ďalšie, a predstav si,
- že neviem, či vieš, aké je to záhorácke omšové.
- -To je také, že večer vypiješ a ráno za teba slúžia. -Hej?
- -Minule sme tak sobášili a tiež jeden kňaz mi hovorí:
- "No tak minule tiež tak sobášim, sobášim a po sobáši príde ženích,
- že čom som dlžný. Hovorím: "Tak, tak podľa krásy nevesty."
- Vytiahol 5 eur a on mu 4 eurá vrátil.
- Tak určite poznáš, ako teda Mojžiš vyviedol ľud z Egypta.
- -Áno. -A teraz teda už prejdú cez Červené more
- a Mojžiš sa pýta ľudí: "Tak čo, ostaneme tu?" A oni že:
- "Nie, nejak to tu smrdí, poďme ďalej." Tak niekoľko rokov
- idú, idú, idú a za chvíľku zase Mojžiš zastaví
- a hovorí: "Tak čo, zostaneme tu?" Hovoria: "Nie, nejak to tu smrdí,
- poďme ďalej." Tak idú, idú, idú a na 40. rok teda už sa dostávajú
- do tej zasľúbenej zeme a hovorí: "Tak čo, zostaneme tu?"
- "Áno, tu je krása, zeleň, všade ovocie, tu zostaneme."
- No a odvtedy Židia majú krásnu prírodu a Arabi ropu.
- -No a to ten kňaz káže a káže a zdá sa mu,
- že tam jeden spí farník. A hovorí, že: "Prosím vás,
- zobuďte tam toho vedľa seba." A ten chlap hovorí: "Ho, ho, hó,
- vy ste si ho uspal, zobuďte si ho."
- -Alebo ten jeden taký organista teda nevedel veľmi až tak,
- ale strašne chcel teda, veľmi chcel hrať na organ
- a ten pán farár vraví: "Tak dobre, vyskúšam si ťa.
- Tak Zoslanie Ducha Svätého." A pán farár zaintonuje:
- (spevavo) Duchu Svätý, príď že k nám.
- A zhora sa ozve: "Ja ti za klobúčik pierko dám."
- -Ten istý organista potom vraj vyšiel pred kostol
- a zrazu tetka plače a plače a on bol taký hrdý, jak to tam ťahal
- a vraví, že: "Pani, to, keď som spieval,
- to som vás tak dojal?" A pani vraví: "Ej, veru, veru, keď ste zatiahol
- tak som si uvedomila, že nám v lete zdochol vôl."
- -My vám veľmi pekne ďakujeme za tieto vtipy.
- Ale ja som tak poza vás sledovala aj bratov kapucínov
- a som si istá, že aj oni by nám nejaký vtip vedeli povedať.
- Brat Ondrej, skúsite?
- -Pán farár učil deti, čo to znamená hriech.
- No a tak na druhý raz ich tak skúšal a pýta sa:
- "Deti, kto z vás mi vie povedať, čo to je hriech."
- Tak všetci sa hlásili, len jeden nič. On tam chýbal,
- hovoria: "Ty nevieš, čo je hriech?" "Nie, ja som chýbal."
- A on hovorí, že: "Tak dobre, ale ideme na to,
- zistiť takým spôsobom, že ti budem tak klásť otázky
- a že či budeš v tom vidieť hriech." A on hovorí:
- "Nikdy si neťahal dievčatá za copy?
- A s chalanmi si sa nikdy nebil, alebo si im nedával podnožky?"
- Ako mu ukázať hriech? "Máte doma pokladničku, prasiatko?"
- "Máme." "A šporíte tam celá rodina?" "Áno, šporíme."
- "No a nikdy ťa nenapadlo zobrať pinzetu
- a vybrať 2 eurá na zmrzlinu?" "Ee, ale je to dobrý nápad."
- -Tiež taký kostolnícky, že pýta sa kostolník
- duchovného otca, že: "Duchovný otče, idete slúžiť svätú omšu,
- alebo sláviť:" Kňaz sa zamyslí
- a hovorí: "Sláviť." "Tak vám pridám vína."
- -A to ešte z toho lietadla, keď sme tak cestovali,
- tak tiež už, zvláštna situácia, lietadlo začne padať,
- tak teraz v tej panike čo? Tak sa ozve:
- "Je tu nejaká duchovná osoba, môže urobiť nejaký duchovný úkon?"
- A postaví sa kostolník a začne vyberať do zvončeka.
- -Keď sme prešli do tej rehoľnej tematiky, tak vraj sa zišli
- rehoľníci a veľmi rozmýšľali: "Pane Ježišu, ktorá pre teba rehoľa
- je najdrahšia?" No a tak veľká hádka, veľká hádka
- a zrazu ktosi tam prehovoril: "Nech prehovorí nebo."
- A zrazu letí lístoček z neba.
- Zdvihol ho jezuita a číta:
- "Všetci ste mi veľmi drahí. Váš Ježiš, salezián."
- -Tak ďakujeme vám veľmi pekne za tieto milé vtipy, anekdoty,
- ktoré nás... Či ešte chceš, Jožko? -Nie, po polnoci potom pokračujeme
- v tej druhej časti, tej nezverejnenej. -Aha, dobre.
- Tak teraz možno zase môžme si vypýtať
- od bratov kapucínov pieseň.
- SPEV: Z chudobnej maštaľky spravil si chrám
- zaliaty svetlom veľkých katedrál.
- Lahodná hudba a anjelov chór
- radostne spieva, napĺňa dom.
- Z maštaľky srdca to isté robíš,
- ihneď sa mení, keď prebývaš v ňom.
- Zákute tieňov láskou vyzdobíš,
- človeku zdá sa nádherným snom.
- SPEV SPOLU: Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďme sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- -Z maštaľky srdca to isté robíš,
- ihneď sa mení, keď prebývaš v ňom.
- Zákute tieňov láskou vyzdobíš,
- človeku zdá sa nádherným snom.
- SPEV SPOLU: Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďte sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- Vetvička suchá zrazu rozkvitá,
- žiarivá hviezda k chvále pozýva.
- Poďte sa pozrieť všetci ľudkovia,
- spievajme Pánovi Gloria.
- Spievajme Pánovi Gloria.
- Spievajme Pánovi Gloria.
- -Veronika, otec Marián, počkajte ešte sme tu aj my.
- My by sme chceli divákom predstaviť kňazov, ktorých poznajú
- z televíznych obrazoviek, ale zároveň sú aj zamestnancami
- Televízie Lux. Otec Juraj, ako ty tráviš vianočné sviatky?
- -V robote. -A Štedrý deň?
- -To už je dlhoročná tradícia. Štedrý deň pozostáva
- z niekoľkých blokov. Ten prvý blok je ráno,
- kedy pomaličky odchádzam z bytíku, v ktorom bývam
- a zastavujem sa potom v Opoji u našej bývalej kolegynky
- Janky Nunvářovej, jej rodinky, to je jeden z mála dní,
- kedy ich vidím aj jej dcérky, ako rastú, aj s manželom,
- vždycky nachystajú kapustnicu, takže na to sa vždycky teším.
- No a odtiaľ sa potom presúvam do Modrovej na faru,
- pretože tam je farárom môj brat. No a my sme taká trošku
- netypická rodinka, ako sa hovorí, len jeden z nás je normálny,
- len sestra je vydatá, a všetci ostatní sme rôzne.
- Teda ja s bratom sme kňazi, tretí brat je teda učiteľ dejepisu,
- ale slobodný, ďalšia sestra je takisto slobodná, takže my,
- čo nemáme rodinu, sa zvykneme u brata Jozefa
- na fare v Modrovej stretávať. A tam už to potom ide postupne.
- Proste niekto obaľuje kapra, niekto chystá stôl
- tam, kde sa prestiera, niekto potom toho kapra vysmaží,
- šalát sa urobí, všetko, čo treba. A celá rodina sa potom schádza,
- teda my štyria súrodenci, trošku skôr ako väčšina.
- Väčšina ľudí okolo piatej, šiestej, myslím, my trošičku skorej,
- aby sme potom si zhasli všetko svetlo, zapálili sviečky,
- prečítali z Evanjelia príbeh narodenia.
- Dávam ako najstarší požehnanie, pretože už rodičov nemáme.
- Po tom požehnaní bobáľky klasické, kapustnica, šalát, kapor,
- no a potom najmladší ako vždy musí darčeky spod stromčeka vyberať.
- Najmladší už tiež má svoje roky, ale teda ešte stále najmladší,
- stále vyberá. Potom si ľahneme. Pretože blíži sa polnočná
- a pred polnočnou sa treba trošičku posilniť,
- preberieme sa po nejakej hodinke, dve spánku a záleží do toho,
- kde ma brat pošle, či na filiálku, alebo do farského kostola,
- čiže my dvaja sa rozídeme do kostolov,
- máme takzvané polnočné, ale to sú sväté omše v noci.
- No a ja potom sadám do auta a vraciam sa do Bratislavy,
- aby som dvadsiateho piateho každý rok zase mohol
- fungovať v robote. Takže taký býva môj Štedrý deň.
- -Ďakujeme otcovi Jurajovi. Ja mám po svojej pravici
- nášho programového riaditeľa, otca Ondreja Chrvalu.
- Tak, Ondrej, ja mám pre seba takú záludnú otázku,
- ako je to s darčekmi a kňazmi? Komu ty dávaš darčeky?
- Alebo od koho ty dostaneš darčeky? Neviem, od pani kostolníčky
- alebo organistu? -No, ja tiež Štedrý večer
- trávim v rodine. Mám brata, u ktorého sa schádzame,
- aj všetci ostatní, rodičov už nemám a brat má 4 deti,
- takže sú to také krásne, radostné, detské Vianoce.
- Čo sa darčekov týka, tak u mňa je to náročné,
- lebo sa hovorí, že je 5 jazykov lásky,
- jeden z nich je aj dar a ja ho mám úplne, že nulový.
- Čiže netuším, komu čo dať, ale čo je horšie,
- ľudia netušia, čo mne dať. Lebo mám všetko, čo potrebujem,
- som absolútne spokojný, tak vždy sa vytrápia, že či voľačo.
- Takže je to pre mňa oveľa viac o vzťahoch
- a byť s ľuďmi ako o niečom materiálnom.
- -Otec Cyril, aké boli tvoje vianočné sviatky v detstve,
- ako si ich prežíval a čo si si priniesol
- z tých zvykov do súčasnosti, do súčasného prežívania
- vianočných sviatkov? -No ja si na moje Vianoce
- ako v detstve spomínam skutočne ako na malebný, krásny čas,
- predovšetkým to očakávanie, že príde Ježiško a čo mi donesie.
- Samozrejme, ako dieťa som to veľmi intenzívne prežíval.
- Teraz sa to snažím sprostredkovať mojim deťom,
- pretože ja som gréckokatolícky ženatý kňaz
- a mám 3 deti, rodinku, takže tak sme nejako aj tie zvyky
- trošku skombinovali, keďže moja manželka
- pochádza z Bratislavy, ja som z východu,
- takže ako to býva v manželstvách, predovšetkým pokiaľ teda
- sú z rôznych regiónov, takže sme to tak nejak skombinovali,
- aj tú večeru, aj tie zvyky. Takže vznikol z toho taký krásny,
- také krásne naše Vianoce.
- -Drahí diváci, spolu s kalendárnym rokom
- sa pomaly končí aj tento náš silvestrovský program.
- -O malú chvíľočku sa začne Nový rok. -Prajeme vám silu a chuť do života
- a otvorené oči na všetky Božie dotyky.
- -Nech vás celý nastávajúci rok sprevádza Božie požehnanie.
- SPOLU: Požehnaný Nový rok!
- SPEV: Tichá noc,
- svätá noc.
- Všetko spí,
- všetko sní.
- Sám len svätý bdie
- dôverný pár,
- stráži dieťatko,
- nebeský dar.
- Sladký Ježiško
- spí, sní,
- nebesky tíško
- spí, sní.
- -Tichá noc,
- svätá noc.
- Anjeli
- zleteli,
- najprv pastierom
- podali zvesť,
- ktorá svetom dnes
- dáva sa niesť:
- Kristus, Spasiteľ je tu,
- Tešiteľ sveta je tu.
- -Tichá noc,
- svätá noc.
- Nežná tvár,
- lásky žiar
- božsky rozsieva,
- v jasličkách tam
- bije záchranná
- hodina nám
- v Tvojom zrodení,
- Boh Syn,
- Ježiško, Láska, Boh Syn.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service (c)TV LUX 2022
Mohlo by vás zaujímať:
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (94) HUDBA AKO VESMÍR
moderuje Lukáš Latinák, hosť Daniel Špiner
19.11.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (90) AKO NÁS MENÍ HUDBA
24.09.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (92) V RYTME ŽIVOTA
moderuje Lukáš Latinák, hosť Marián Slovák
22.10.2025
POD JAVISKOM
POD JAVISKOM (107) NOVINÁR SO SYMPATICKOU SKEPSOU
Juraj Valach, Daniel Hevier, Martin Chrobák, Viktor Hidvéghy.
03.06.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
