SLOVO V OBRAZE (16) KRISTUS VEĽKŇAZ

V Biblii, poézii a obraze

List Hebrejom 4,14-16

Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

Komentár:

„Všetky tróny, ktoré si dokážeme v živote predstaviť v histórii, sú tróny veľmi parádne, pohodlné, ukazujúce honosnosť, moc silu svojho panovníka. Trón, na ktorom sedí Kristus Veľkňaz, je oltár. Čaša, z ktorej kráľ pije, je kalich, pri ktorom v Getsemanskej záhrade povedal: „Ak je možné, Bože, odním ho odo mňa. Ale nie moja ale tvoja vôľa nech sa stane.“ Povedal to preto, že vedel, že pitie kalicha pre panovníka je vypiť trpkosť ľudí, ktorí tvoria jeho kráľovstvo v celej svojej hriešnosti. Jeho moc a jeho kráľovstvo je kráľovstvo pre hriešnych ľudí. Ježiš je naozaj kráľom, ktorý v plnom zmysle slova cíti s každým hriešnikom, pretože v kalichu, ktorý vypil do dna, vypil horkosť našej ľudskej hriešnosti. A tú zmiešava so svojou krvou. Preto z jeho boku – tak ako nám to hovorí aj obraz božieho Milosrdenstva - nielen obraz ale vlastnosť Boha je, že to, čo nám ponúka, je tá milosť. Premenená obetou smrti a zmŕtvychvstania v svojom tele na milosť. Tak ako on pije horkosť krvi našich hriechov, my pijeme sladkosť jeho milosrdenstva. Nie odsúdenia, nie zatratenia ale nádeje na večný život. Toho je Kristus Kráľ kňazom.“ (o. Jozef, OSB)

Pred Kristom Veľkňazom...

Oltár či trón...?

Veľkňaz či obeta...?

Prítomnosť či večnosť..?

...mystérium spásy,

ktorého sa smiem

dotknúť dušou,

keď hľadám útočište

v rozžiarenom srdci Boha!

...nič ťa neprekvapí!

Všetko môžem priniesť,

ponoriť do obety