01.03.2017
Zobrazené 2086x

SLOVO V OBRAZE (5) KRVAVÝ ŽENÍCH

Podobenstvo o 10 pannách

Evanjelium podľa Matúša 25, 1- 8

 „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

Komentár:

V našom obraze dnes môžeme vidieť postoj desiatich panien. Päť z nich nevidíme, pretože na nich nemáme čo vidieť. Sú to ľudia bez svetla, bez iskry, bez možnosti naozaj odpovedať na paniku alebo na správu, že sa blíži nejaký príchod. Vidíme tu päť múdrych panien, ktoré to svetlo majú. Z toho obrazu Krvavého Ženícha sa dozvedáme, že tie múdre panny svoj plameň naozaj majú v prítomnosti a v rovnakej intenzite ako Ježiš Kristus. Sú to teda ľudia, ktorí majú stále v sebe iskru nie preto, že sa cítia nadaní, preto, že sa im život darí, ale preto, že ich túžba je jednoducho stále po tom, aby v nich Kristus bol. Aby tú jednotu s Ním mali napriek tomu, že ho nevidia a naňho ešte len čakajú. Vieme, že to evanjelium a ten príbeh nám hovorí o oleji. Tým olejom je samozrejme to, o čo sa človek stále stará. Znova je to – o splnení svojich predstáv ? ...o vyprosení si nejakých potrieb? ...alebo je to jednoduché bytie so svojím Ženíchom! Ako s Ním byť? Tak o tom hovorí olej, ktorý dáva plameň, plameň, ktorý symbolizuje modlitbu. Nie dlhú – sústavnú, nie veľmi hlbokú – ale trpezlivú. Nie celkom naplnenú – ale predsa túžiacu.

Keď sa pozeráme na obraz, ktorý má v sebe temno, nevyhneme sa pocitu, že môže byť a pôsobiť nepríjemne – temno, až tak strašidelne. Ale práve o tom je noc vyčkávania človeka na Boha ako na toho, ktorý príde nie vtedy, keď to chcem ja – bude tam svetlo, bude tam hudba, bude to pekné ako na svadbe – ale tu prichádza Ježiš, ktorý je krvavý, prichádza v noci ako odpoveď na každý ľudský strach. Ježiš prichádza naozaj nielen ako Slnko a splnenie predstáv, ale prichádza aj v tom zvláštnom  temnom nenaplnení. Pretože každý okamih ľudského života – aj s pocitom, že tu nie je – je vo viere situáciou, že On tu stále je. (o. Jozef, OSB)

 

Krvavý Ženích...

 

„Ženích prichádza!“

-       volanie do tmy

vytrhlo z driemot

čakaním zmorené...

 

Nesnívalo sa im

to, čo uvideli...

Som jedenásta

hlúpa či múdra...?

 

Môj plameň sfúkol strach

zoči-voči utrpeniu Boha

v zajatí getsemanských kropají

v rúchu rán nelásky...

 

Až ťažko uveriť, že

...netreba „čakať iného“

a vyjsť v ústrety láske

Prichádzajúceho...

 

Stojím pri bráne

obkľúčená temnotou

s prosbou o múdrosť kríža

vzdávam sa snov...

 

Príď, zranený láskou!

Príď, očisť ma krvou!

Príď a zažni vo mne...!

Príď, Pokora sama...!

 

„Prídem, neboj sa ma!“

                                    (Lucia, OSsR)

 

Texty básní a komentárov sú chránené autorským právom a nesmú sa v nijakej forme používať bez súhlasu autorov. V prípade záujmu o akékoľvek využitie textov kontaktujte benediktínov na Sampore: jozef@benediktini.sk

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
SlovoKatolicke novinyradiovaticanavyveska bodka skMelinaACNtkkbsLumen