Podporte nás
Archív
Naživo
SV. KATARÍNA SIENSKÁ A SV. STANISLAV KOSTKA
Z cyklu Eucharistické zázraky s Jozefom Kováčikom
Aktuálne sa venujeme vzťahu rôznych svätcov a mystikov k Eucharistii. Dnes vám ponúknem príbehy sv. Kataríny Sienskej a sv. Stanislava Kostku.
Prepis videa
Aj dnes vás, milí televízni diváci,
vítam, pri sledovaní nášho seriálu
o eucharistických zázrakoch.
- Aj dnes vás, milí televízni diváci, vítam, pri sledovaní nášho seriálu
- o eucharistických zázrakoch.
- Aktuálne sa venujeme vzťahu rôznych svätcov a mystikov k eucharistii.
- Dnes vám ponúknem príbehy svätej Kataríny Sienskej
- a svätého Stanislava Kostku.
- Ježiš sa zjavil svätej Kataríne, aby jej odhalil,
- že tak ako veľký oheň sa neumenšuje a neničí,
- ak sa od neho zapaľuje veľa sviec, taký veľký je aj oheň Eucharistie,
- ktorá netrpí tým, že zapaľuje veriacich,
- ktorí k nej pristupujú s veľkou či malou vierou.
- Väčšia či menšia láska každého z nich
- je symbolizovaná veľkosťou sviece.
- Ježiš sa zdôveril svätej Kataríne nasledujúcimi slovami o Eucharistii:
- „V tej presladkej Sviatosti, pod spôsobom belosti chleba,
- prijímate celú Božiu podstatu.
- A tak, ako sa ani slnko nemôže rozdeliť,
- tak sa ani celý Boh a celý človek nemôže rozdeliť
- v tejto belosti hostie.
- Predstavme si, že sa hostia rozdelí:
- Aj keby sme z nej mohli urobiť tisíce častí,
- v každej z nich je Kristus celý Boh a celý človek.
- Ako sa rozbije zrkadlo, ale nerozbije sa obraz v ňom,
- tak aj pri rozdelení hostie sa nerozdelí ani Boh,
- ani človek, ale v každej časti je celý.
- A neumenšuje sa, ako je to aj v prípade ohňa,
- ako v nasledujúcom príklade: ak by si mal lampu
- a ak by prišli z celého sveta ľudia, aby si odpálili svoje lampy,
- svetlo by sa preto nezmenšilo a v každom svetle by bolo svetlo celé.
- Je však pravda, že niekto má menšiu, alebo väčšiu účasť na tomto svetle,
- pretože každý prijíma toľko svetla, akú matériu si priniesol.
- A aby si to lepšie chápala, ukážem ti to na príklade.
- Ak by si mnohí priniesli sviece a ak by mal niekto len uncu vosku,
- iný dve alebo šesť, iný libru a niekto viac
- a šli by všetci k plameňu zažať si svoje sviece, je pravda,
- že v každej zažatej svieci, či už by bola malá alebo veľká,
- bol by celý oheň, teda teplotou, farbou a plameňom.
- No mohla by si si všimnúť a povedať, že má menej svetla ten,
- kto má sviecu iba z jednej unce oproti tomu, kto má libru vosku.
- Tak sa deje aj pri prijímaní tejto Sviatosti.
- Človek prináša svoju sviecu, ktorá je svätým úmyslom,
- s ktorým prijíma túto Sviatosť. Táto svieca je sama osebe zhasnutá
- a zapaľuje sa pri prijímaní Eucharistie.
- Hoci máte všetci rovnakú matériu, pretože ste všetci stvorení
- na môj obraz a podobu a ako kresťania máte oheň plameňa
- svätého krstu, každý môže rásť v láske a čnosti,
- ak chcete, prostredníctvom mojej milosti.
- Vy nemeníte nadprirodzený život, ktorý som vám dal,
- ale môžete rásť a rozvíjať sa v láske k čnostiam,
- používajúc slobodné rozhodovanie, prostredníctvom čnosti lásky,
- dokiaľ na to máte čas.
- Lebo keď čas pominie, už to nebudete môcť robiť“.
- Keď mal Stanislav Kostka sedemnásť rokov, ťažko ochorel.
- Javilo sa, že onedlho zomrie.
- V tom čase žil u protestantského šľachtica,
- ktorý mu nechcel dovoliť ani to, aby ho navštívil kňaz.
- Stanislav sa nenechal odradiť a v noci aj za prítomnosti svojho tútora
- prijal sväté prijímanie zázračným spôsobom.
- O niekoľko dní neskôr sa uzdravil a rozhodol sa vstúpiť k jezuitom.
- Stanislav Kostka sa narodil v roku 1550 v Rostkowe,
- niekoľko kilometrov od Varšavy. V roku 1564, keď mal štrnásť rokov,
- poslali ho do Viedne spolu s jeho starším bratom,
- aby si tam doplnili u jezuitov vzdelanie.
- Veľmi sa mu páčilo štúdium i život v kolégiu.
- Premýšľal nad rehoľným životom.
- Žiaľ, jezuiti museli kolégium zatvoriť a Stanislav,
- jeho brat a ich tútor boli prinútení z neho odísť.
- Prijali pohostinnosť u jedného šľachtica, ktorý bol luteránom.
- Stanislav si zachoval správanie rehoľníka a to i napriek tlaku
- brata, tútora i hostiteľa, ktorí mu to vyčítali.
- Stanislav to všetko znášal trpezlivo a pokorne a po nociach
- sa za nich modlil.
- Keď mal Stanislav sedemnásť rokov, ťažko ochorel.
- Treba upresniť, že mladík vtedy patril do Bratstva svätej Barbory,
- ktorého členovia sa utiekajú k svojej patrónke,
- aby nezomreli bez svätého prijímania.
- Stanislav mal teda hlbokú dôveru, že sa tak stane.
- Jednej noci zobudil tútora, ktorý na neho dával pozor
- a povedal mu: „Pozri, svätá Barbora! Vidím ju aj s dvomi anjelmi!
- Prináša mi Najsvätejšiu sviatosť!“.
- A tak naozaj aj bolo.
- Anjeli sa nad neho sklonili a dali mu sväté prijímanie.
- Chlapec plný pokoja si ľahol späť do postele.
- O niekoľko dní neskôr, na prekvapenie všetkých,
- sa Stanislav postavil úplne zdravý a povedal,
- že chce ísť osobne poďakovať Pánovi a povedal,
- že sa chce stať rehoľníkom.
- Regionálny predstavený jezuitov ho odmietol, pretože bol príliš mladý
- a nemal povolenie svojho otca.
- Stanislav sa však nenechal odradiť a rozhodol sa,
- že to skúsi v Nemecku, alebo dokonca v Taliansku.
- Zobliekol si svoje krásne oblečenie a obliekol si jednoduché,
- ako nosia sedliaci.
- Vybral sa do Augusty, kde sídlil veľký svätý Peter Kanízius,
- provinciál jezuitov v Nemecku.
- Keď si brat všimol, že Stanislav zmizol,
- začal ho hľadať naplnený ľútosťou
- pre svoje nepriateľské postoje voči nemu.
- Svätý Peter Kanízius zatiaľ zhodnotil pozorne mládencovo
- povolanie a rozhodol o jeho vyslaní do seminára v Ríme.
- V odporúčacom liste napísal: „Stanislav, vznešený Poliak,
- priamy mladík a plný zápalu bol skúšaný určitý čas
- v kolégiu chovancov v Dilingene a ukázal sa ako verný svojim
- povinnostiam a pevný v povolaní... očakávame od neho veľké veci“.
- © TV LUX 2019
Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
