Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
09.03.2023
11:23 min.
Titulky od AI
Zobrazené 635x

VŠÍMAME SI CHUDOBNÝCH OKOLO SEBA?

káže dp. Jozef Pajerský

Štvrtok po 2. pôstnej nedeli

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1403 slov

(piano intro)
Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti
a chvála Ježišu Kriste. Blahoslavení


  • (piano intro)
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti
  • a chvála Ježišu Kriste. Blahoslavení
  • sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a
  • srdci a s vytrvalosťou prinášajú
  • úrodu. Sláva ti a chvála
  • Ježišu Kriste.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
  • Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
  • Pane. Ježiš povedal
  • farizejom: "Bol istý bohatý človek.
  • Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo
  • hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák
  • menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z
  • toho, čo padalo z boháčovho stola.
  • A len psy prichádzali a lízali mu vredy.
  • Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona.
  • Zomrel aj boháč a pochovali ho.
  • A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, z ďaleka
  • videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
  • I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou
  • a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode
  • zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto
  • plameni." No Abrahám povedal:
  • "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho
  • života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu
  • teší a ty sa trápiš.
  • A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť,
  • takže nik, čo ako by chcel, nemôže prejsť odtiaľto k
  • vám ani odtiaľ prekročiť k nám."
  • Tu povedal: "Prosím ta, otče, pošli do domu
  • môjho—pošli ho do domu môjho otca.
  • Mám totiž piatich bratov, nech ich zaprisahá, aby sa
  • nedostali aj oni na toto miesto múk." Abrahám mu
  • povedal: "Majú Mojžiša a prorokov, nech
  • ich počúvajú." Ale on vravel: "Nie, otec
  • Abrahám, ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť
  • pokánie." Odpovedal mu: "Ak nepočúvajú
  • Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto z
  • mŕtvych vstal."
  • Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí b ratia a sestry, to dnešné evanjelium
  • mi pripomenulo jeden taký obraz z detstva, ktorý si
  • pamätám. To bolo v deväťdesiatych rokoch a
  • v tej štvrti, kde som vyrastal, tak býval tam aj
  • jeden-- bývala tam nejaká bohatá rodina, ani sme ich
  • poriadne nepoznali, lebo mali celkom dobre oplotený ten
  • pozemok. A tak si pamätám, že si
  • stavali veľmi krásny dom. Aspoň vtedy sa nám to zdalo niečo také
  • neslýchané, že tam je bazén a také veci, ktoré-- no dnes už
  • takých domov je veľa. Už si ich aj aj viacerí môžu
  • dovoliť, ale vtedy to bolo niečo také výnimočné a
  • sme ich volali, že to sú tí bohatí. A ten dom
  • pomerne rýchlo vyrástol a išli,
  • išli Vianoce
  • a zrejme sa akurát všetko skolaudovalo a zrejme táto rodina
  • chcela už Vianoce stráviť v tomto dome.
  • A čo nás tak deti tak veľmi udivilo, že, že
  • zrazu, pár dní pred Vianocami, pred tým domom pristál
  • kamión a v ňom boli obrovské stromy a teda
  • žeriav tie stromy povykladal a, a zasadil
  • ich. A tak behom jedného dňa to bol krásny dom,
  • s krásnou záhradou a so všetkými stromami.
  • A možno aj ja som trochu tomu aj závidel, keď som porovnal tie stromy a
  • tie veľké krásne tuje, ako tam sa zeleneli a pozeral som u
  • nás doma tie maličké tújky, k-ktoré každý rok iba pomaličky
  • rástli a tak som si predstavoval, kedy oni vyrastú do
  • takej, do takej výšky ako u neho to bolo za,
  • za pár, za deň. Ale potom prišla jar, prišli
  • tieto dni, ako ich máme teraz a zrazu sa to úplne
  • Mnohé z tých tují, ktoré, ktoré teda na Vianoce boli krásne,
  • mnohé z nich vyschli, lebo tam boli iba nasadené a nejako sa to
  • zeme. Vyschli a tá naša tújka bola predsalen
  • nakoniec krajšia ako tie vyschnuté veľké
  • tuje. Prečo mi to napadol tento, tento
  • obraz z detstva? Kvôli
  • tomu, lebo dnes sme si vypočuli v evanjeliu ten
  • známy príbeh o boháčovi a Lazárovi.
  • Myslím, že ho všetci dobre poznáme.
  • Je to taký, hej, taký dosť—taký príbeh, ktorý sa
  • ľahko zapíše do pamäte. A
  • istotne, zmyslom tohto príbehu je nejakým spôsobom
  • tak položiť otázku každému človeku, či si dokážeme
  • všímať chudobných okolo seba
  • a možná kto sú tí bedári, tí lazárovia pri
  • našich dverách a či nie sme—či sme si už tak nezvykli
  • zatvoriť oči pred nimi a možno nejakými aj výhovorkami
  • sa tak ohradiť a proste im nepomáhame
  • Predsa si však myslím, že keby sme, kebyže sme výzvu
  • z tohto dnešného evanjelia chceli naplniť iba tým, že dneska hodíme
  • mincu nejakému z tých žobrákov, ktorých, ktorých poznáme
  • na našich uliciach, aspoň tu v Bratislave
  • ich je pomerne dosťŽe keby sme si mysleli, že
  • iba k tomuto nás pozvalo dnešné Božie slovo a teda tento
  • príbeh, zdá sa mi, že by to bolo také povrchné vnímanie tohto
  • evanjelia
  • a zvlášť, keď si všimneme súvis medzi evanjeliom a
  • prvým čítaním aj Žalmom.
  • Keď spojíme hej, všetky tieto úryvky zo Svätého
  • Písma, tak vidíme, že-že zrazu to Božie
  • slovo mieri nie iba do našich peňaženiek, ale
  • mieri do nášho srdca a tak hlbšie nám
  • vysvetľuje, čo to vlastne znamená, že-že niekto je ten
  • boháč, v čom spočíva to bohatstvo, ktoré
  • vedie do pekla? Čo je to vlastne to
  • bohatstvo? A dnes teda Božie
  • slovo nám chce ukázať, že-že to toxické
  • bohatstvo, hej, to, ktoré vedie do smrti,
  • eh, to nespočíva alebo nedá sa zmerať, nie je tam
  • nejaká hranica, že od takého počtu
  • peňazí už si ten boháč. To
  • bohatstvo, ktoré, ktoré škodí životu,
  • ktoré, ako hovorí ten obraz dnešného podobenstva,
  • vedie do pekla, to bohatstvo je stav
  • srdca. A v dnešnom prvom
  • čítaní aj v Žalme sa nám predstavujú vždy akoby
  • dve skupiny ľudí. Hej, v prvom čítaní z-- o proroka
  • Jeremiáša.
  • Požehnaný človek, čo dúfa v Pána. Pán bude jeho
  • oporou. A pred tým sa hovorí zlorečený človek,
  • spolieha na človeka. Telo urobil svojou
  • oporou, jeho srdce sa vzďaľuje od
  • pána. Telo sa v Biblii chápe hlavne
  • ako život, ktorý žijeme na tejto
  • zemi, a teda človek, ktorý sa
  • spolieha iba na to, čo žije na tejto zemi.
  • A v Žalme, to je prvý Žalm, takzvaná aj brána do
  • žaltára, tiež sa hovorí o tých, ktorí
  • sú blažení, lebo-lebo sa spoliehajú na
  • Pána. Tí sú ako ten strom zasadený pri vode
  • a potom o tých, ktorí-- ktorí sa spoliehajú iba na seba a sú be--
  • bezbožní, a preto sú ako plevy, ktoré vietor ženie pred
  • sebou. Takže v čom
  • spočíva to-to bohatstvo, ktoré-ktore nakoniec
  • zničí náš život? Spočíva v tom, že človek sa
  • akoby uzavrie v tom svojom svete a chce sa
  • spoľahnúť iba na seba. Nejakým spôsobom chce
  • ukontrolovať celý ten svoj život.
  • Nemá korene mimo seba, má korene iba-iba v sebe
  • samom, zo seba samého chce žiť svoj
  • život. Tak mi to pripadá ako ten strom, ktorý-ktorý
  • proste má ten hej, nejaký balík zeme, ale-ale tak umelo sa
  • niekde nasadí a nepúšťa korene ďalej A preto
  • dnes sa nám kladie taká otázka, kam siahajú korene
  • môjho srdca? Z čoho ja chcem čerpať?
  • V čom cítim, že je prameň môjho života?
  • Chcem si iba ja sám vystačiť? A tu nejde iba o nejaké
  • materiálne zabezpečenie, ale celkovo aj v čom vidím,
  • alebo v čom chcem naplniť svoj život?
  • Vo svojich vlastných predstavách a projektoch alebo v tom, že sa
  • zverím Bohu?
  • Myslím, že dnes nám Božie slovo akoby tak ukazuje
  • súvis medzi dvoma schopnosťami človeka, ku
  • ktorých-- ku ktorým nás pozýva dnes Boh a
  • ktoré naozaj spolu hlboko súvisia.
  • Obidva-- obidve začínajú na "D" a to je dôvera a
  • delenie. Človek, ktorý-- iba ten človek sa vie
  • deliť, skutočne deliť, ktorý dokáže dôverovať.
  • Pretože ak nedôverujeme, ak sa spoliehame iba na seba, tak
  • každé delenie bude pre nás určitým ohrozením, bude pre nás
  • ochudobnením, lebo niečo z toho svojho zrazu strácame.
  • Delenie bude stratou. Ale ak sme napojení na ten vyšší
  • princíp, po kresťansky povieme, ak sa spoliehame na
  • Boha, ak tá kotva nášho života je v Bohu, ak naše
  • korene idú až k Bohu a sme napojení na ten Boží
  • prameň a Boží Duch do nás vchádza, tak
  • delenie nebude pre nás nejakým ohrozením Ba
  • naopak, to delenie bude nás ešte o-- delenie v zmysle
  • zdieľania, podelenia sa, bude nás ešte obohacovať,
  • (kasľúchanie) lebo to prúdenie bude ešte rozširovať naše srdce.
  • Takže aj pri tejto svätej omši chcem tak prijať aj pre seba,
  • ale pozývam aj všetkých nás, aby sme prijali pozvanie
  • k tomu, aby sme bol hlbšie dôverovali Bohu,
  • aby sme naše korene hlbšie zapustili do Boha
  • a takýmto spôsobom, aby sme objavili aj krásu toho,
  • že keď sa delíme, tak sa neochudob--
  • neochudobňujeme, ale naopak rastieme a obohacujeme
  • sa. Amen
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO