Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
12.09.2023
8:14 min.
Titulky od AI
Zobrazené 253x

VYSTÚPME NA VRCH A MODLIME SA - AKO JEŽIŠ

káže dp. Ján Buc

Najsvätejšieho mena Panny Márie

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1136 slov

(Hravý intro)
Aleluja, aleluja Aleluja,
aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste


  • (Hravý intro)
  • Aleluja, aleluja Aleluja,
  • aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste
  • išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie
  • zostalo. Hovorí Pán. Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami I s duchom tvojim. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva
  • Tebe, Pane.
  • V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a
  • strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
  • Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a
  • vyvol-vyvolil si z nich dvanástich, ktorých nazval
  • apoštolmi. Šimona, ktorému dal meno Peter a jeho
  • brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa,
  • Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba
  • Alfejevho, Šimona, ktorého volali
  • Horlivec, Júdu, Jakubovho a Judáša
  • Iškariotského, ktorý sa stal
  • zradcom. Zostúpil s nimi dolu
  • a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a
  • veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema
  • aj z tyrského a sidonského pobrežia.
  • Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich
  • neduhov.
  • A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí
  • duchovia. A každý zo zástupu sa
  • usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho
  • sila a uzdravovala všetkých.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • (hrnko)
  • Zaujímavé, že, že Ježiš zobral tých svojich teda
  • na-na vrch, ale on asi od nich odišiel ešte ďalej,
  • modlil. A potom sa vrátil k nim, vybral si dvanástich a potom
  • zišli na rovinu, že on mal potrebu byť s Otcom
  • práve preto, aby možno viac porozumel, aby sa posilnil, aby
  • jednoducho bol tam, kde, kde mal byť v tom čase.
  • A bolo to veľmi správne. A dnes slávime
  • spomienku na, aa, meno Panny Márie.
  • A vlastne ona vznikla vtedy, keď, aa, Turci obliehali Viedeň
  • a dva mesiace obliehali to mesto a nemohli sa nijak vymaniť.
  • Ti Turci boli silnejší. A kráľ z Poľska Ján tretí
  • Sobieski zobral tridsaattisíc vojakov.
  • Potom sa k nemu pripojilo ďalšie vojsko, tridsáti tisíc vojakov, potom ešte
  • päťtisíc, takže šesťdesiatpäťtisíc vojakov prišlo na
  • pomoc Viedenčanom a možno aj tej Európe.
  • Ale to, čo ten, čo ten poľský kráľ najprv urobil,
  • tú cestu do boja, tak bolo, že bol v Čenstochovej a v tom, keď som si
  • to čítal, tak bolo napísané, že veľmi dlho sa tam modlil,
  • potreboval výjsť na vrchol, kdesi byť, naplniť
  • sa, možno prijať to také požehnanie, pomazanie,
  • posilu, ktorú potreboval. A potom prišli a bolo zaujímavé,
  • vyhrali a ako keby zastavili to ťaženie Turkov celkovo v Európe,
  • tak prvé, čo bolo, keď vošli do Viedne, tak vošiel do Chrámu svätého Štefana,
  • akokeby znova mal potrebu prísť pred pána Boha a povedať, že, že
  • áno, viem, že tuto je dôležité. Panna Mária, keď bola tá,
  • ktorá stretla anjela Gabriela, tak to bol taký naozaj
  • stretnutie neba so zemou pre jej život aj pre naše životy skrze
  • ňu. A potom, čo sa stalo cez deň, tak ona hneď išla k Alžbete,
  • akokeby znova vstúpila kdesi do svojho poslania a išla slúžiť.
  • A teraz pre mňa je, viete, taká otázka, že, že kedy sme my boli na
  • nejakom vrchole? Kedy? A ja viem, že, verím teda, že sme
  • sa ráno modlili, dnes. Že každý jeden z nás mal to stretnutie,
  • viete, že môže to byť taká, že modlitba, že to odfajknem, poviem, že
  • som sa odmodlil. Alebo môže to byť také naozaj to
  • kedy viem, že prežívam hlbokú prítomnosť Boha pri
  • mne a viem, že som akokeby obklopený ním a ja som v
  • Že to je naozaj niečo také, čo nás penetruje navzájom.
  • A toto, toto je pre mňa otázka, že či my akokeby
  • neprichádzame o také požehnanie, ktoré Pán Boh nám chce dať práve
  • tam, kde my môžeme vstúpiť, kde on nás očakáva, kde akokeby si
  • vyčleníme ten časopriestor, kde možno vypneme telefóny, kde možno
  • odídeme od vecí, ktoré nás rušia a jednoducho si povieme
  • toto je to moje stretnutie, ktoré teraz potrebujem a sme tam,
  • kde je ten, ktorý, ktorý nás miluje a my milujeme jeho.
  • A vtedy to pretvára naše srdce a podľa mňa toto sú kľúčové momenty práve
  • na to, že keď zídeme z toho vrchu, z toho stretnutia s Bohom na
  • rovinu, tak zrazu my vieme, čo máme robiť a nejdeme vo vlastnej
  • sile, ale ideme v takom požehnaní a v posile
  • posiela. A myslím si, že toto sa dnes tak akokeby kĺbi v tých
  • čítaniach, aj v tej spomienke dnes.
  • A to pozvanie pre mňa je jasné, že zamyslieť sa nad tým,
  • že či ten môj vrch stretnutia s Bohom je naozaj
  • navštevovaným miestom, či to nie je nejaké niečo sem-tam a
  • výnimočné A potom idem vo vlastnej sile.
  • Potom sám padám, lebo som slabý. Potom neviem urobiť veci tak, ako by
  • som mal a možno potom nie som Bohu milý.
  • V úvodzovkách, ja som pre neho vždy milý, ale ja sám pre seba nie som milý, hej,
  • ale jednoducho idem akokeby len z vlastnej sily.
  • Takže skúsme možno sa nad tým zamyslieť a keď tam pôjdeme, tak nájdeme
  • akokeby naozaj taký nový pohľad. Svätý otec František hovorí
  • o takej modlitbe, naozaj, ktorá je kontemplatívna, že,
  • akokeby stretneme toho Boha a čer-čerpáme z neho.
  • Tak on hovorí, že, že kontemplatívnosť, kontemplátiv- byť
  • kontemplatívny nezávisí od očí, ale od srdca.
  • A tu vstupuje do hry modlitba ako akt viery a lásky,
  • ako dych nášho vzťahu s Bohom. Že ja keď som s ním, tak zrazu je to
  • dych, hej, že-že-že je to niečo, čo je prepojené úplne a môže to
  • byť niečo veľmi hlboké v našom vnútri.
  • A on ešte pokračuje a hovorí, že modlitba očišťuje srdce a tým
  • rozjasňuje aj pohľad, pretože umožňuje uchopiť realitu z
  • iného uhla pohľaduŽe ja, Ježiš, keď zišiel z toho
  • vrchu, tak vybral si tých dvanástich. Mal v tom jasno.
  • On neškrabal, nerozmýšľal a teraz jak by to mohlo byť?
  • A ktorý je ten, čo ma zradí a kto jak sa budú správať za
  • okolností, ale jednoducho šiel. A teraz koľkokrát my tápeme?
  • A ja si myslím, že to je práve preto, že nám chýba ten pohľad zvrchu, že byť
  • tam, nasať ten jeho dych, nasať ten jeho pohľad a potom
  • to uvoľniť na túto zem. Takže chcem vás dnes pozvať, že, že poďme
  • na tie vrchy naše, že neostávajme vždy na nížine,
  • neostávajme na rovine. My z času na čas potrebujeme naozaj takú
  • dobrú dávku toho stretnutia s Bohom.
  • Takú hlbokú, osobnú, intímnu, silnú.
  • On nás čaká vždy. On je vždy pripravený.
  • A každý jeden z nás si musíme my dať odpoveď, či ja som pripravený a že či
  • naozaj túžim po
  • tom.
  • Pane, ďakujem, že ty nás čakáš každého jedného
  • presne takých, akí sme a chceš mať s nami naozaj taký
  • kvalitný čas. Ďakujem ti za to, že si taký osobný k nám
  • a že nás miluješ. A prosím, nech náš vnútorný
  • hlad nás vedie na vrchy, aby sme ťa
  • mohli stretávať, aby sme mohli byť blízko tebe a vieme,
  • pomôže a vieme, že nás to bude viesť v našom živote a
  • posilňovať. Tak prosím daj, aby sme to dokázali.
  • Amen
  • (piano)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO