SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
03.05.2017
16:21 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1454x

Z PRAMEŇA (03.05.2017)

Svätých Filipa a Jakuba, apoštolov, káže dp. Daniel Dian.

Svätých Filipa a Jakuba, apoštolov, káže dp. Daniel Dian.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1774 slov

Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Korinťanom.
Bratia,


  • Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
  • Bratia,
  • pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste
  • ho prijali. Zotrvávate v ňom a pros- a prostredníctvom
  • neho dosahujete spásu. Ak sa ho držíte tak, ako
  • som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili.
  • Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal,
  • že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písëm, že bol
  • pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písëm,
  • že sa zjavil Kephasovi a potom dvanástim.
  • Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz.
  • Väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli.
  • Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a
  • poslednému zo všetkých ako nedochvóčaťu
  • zjavil sa aj mne.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.
  • Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.
  • Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha
  • hlása dielo jeho rúk. Deň
  • dňu o tom podáva správu a noc noci
  • to dáva na známosť.
  • Po celej zemi rozlieha sa ich
  • hlas.
  • Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa
  • nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
  • a ich slová až po končiny sveta.
  • Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán.
  • Filip, kto vidí mňa, vidí Otca.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal Tomášovi: „Ja som cesta, pravda a
  • život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa.
  • Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca.
  • Už teraz ho poznáte a videli ste ho." Filip sa
  • ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí."
  • Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami
  • a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca.
  • Ako môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som
  • v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím,
  • nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo
  • mne, koná svoje skutky.
  • Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne.
  • Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte.
  • Veru, veru, hovorím vám, aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky,
  • aké ja konám. Ba bude konať ešte väčšie, lebo ja
  • idem k Otcovi.
  • A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene,
  • aby bol Otec oslávený v Synovi.
  • Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to
  • urobím."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Najmilší.
  • Láska a vďačnosť majú byť prvky,
  • ktoré sú podstatou života veriaceho človeka,
  • ale nielen veriaceho, ktoréhokoľvek.
  • No tak láska a vďačnosť dnes vedie aj
  • nás veriacich na Slovensku, aby sme si v modlitbe spomenuli na
  • biskupov.
  • Jeden v roku 2003 a druhý v roku
  • 2012 v dnešný deň odovzdal svoju nesmrteľnú
  • dušu Bohu.
  • Ten prvý to bol banskobystrický emeritný diecézny biskup
  • monsignor Jozef Feranec a ten druhý to bol
  • emeritný spišský diecézny biskup monsignor František
  • Tondra.
  • A práve v súvislosti s ním mi prichádzajú na um
  • mnohé spomienky, ktoré sa však silne viažu práve k
  • dnešnému sviatku svätých apoštolov Filipa a
  • Jakuba.
  • Veľmi často a najmä vtedy, keď bolo treba
  • pripraviť návštevu
  • svätého Jána Pavla II. na Slovensku alebo
  • tretí celoslovenský Eucharistický kongres, ktorý sa konal v roku
  • 2005,
  • sme s otcom biskupom Františkom Tondrom navštevovali
  • predstaviteľov verejnoprávnych médií, aby
  • sa dohodli vysielacie časy týchto významných
  • udalostí.
  • A spomínam si, ako
  • po odchode zo Slovenského rozhlasu otec biskup
  • František hovorí: „Vieš, musíme si uvedomiť, že naša
  • úloha v súčasnom svete je úloha
  • apoštola Filipa.
  • Privádzať k Ježišovi, privádzať k Ježišovi ľudí, ktorí sú
  • veľmi často pochybujúci,
  • často osamelí." Lebo evanjelium spomína,
  • že Filip privádza k Ježišovi Natanaela,
  • ktorý sa stáva apoštolom, hoci
  • predtým pochybuje o Ježišovi
  • S tou vetou hovorí: „Môže z Nazareta pochádzať niečo dobré?
  • Poď a uvidíš.“ A Natanael
  • šiel a prijíma pozvanie od Ježiša.
  • Prijíma pozvanie od Ježiša,
  • aby schodil s ním a aby on sám potom
  • ohlasoval blaho zvesť evanjelia, radostnú zvesť
  • všetkým, ku ktorým pôjde.
  • „Apoštol Filip je pre nás výzvou“, hovorí pán biskup Tondra,
  • „v tom, aby sme dokázali byť plní
  • entuziazmu a zanietenia aj vtedy, keď sa to niekedy zdá
  • také zbytočné alebo možno s poznaním
  • blízkej budúcnosti možno priam ubíjajúce.
  • Poďme a zomrime s ním,
  • keď Ježiš chce ísť do
  • Jeruzalema.“ Naozaj je to
  • úžasné, ako my máme si uvedomiť
  • naše poslanie. A biskup po tom rozhovore pokračoval
  • ďalej a hovorí: „To si musíme uvedomiť, že médiá
  • nám dal do rúk Boh, aby sme prostredníctvom nich
  • evanjelizovali.
  • Ale hovorí nie je to až také jednoduché, lebo pred
  • televíznou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom vieme
  • niečo dobre si pripraviť.
  • Celkom iste si niečo dobre naskúšame, svoj prejav,
  • svoje gestá,
  • ale naša úloha pred kamerami či pred
  • mikrofónom nekončí vypnutím týchto
  • prístrojov, ktoré sprostredkovali našu prítomnosť v
  • rodinách alebo v celej spoločnosti.
  • My musíme ísť ďalej a držať sa slov toho apoštola
  • Jakuba, ktorý nám píše: „Viera bez skutkov je
  • mŕtva.“ A preto potrebujeme uživotniť to, čo
  • ohlasujeme, to, čo zvestujeme. Vedieť
  • ukazovať vždy a všade príklad a stať sa
  • evanjelizátormi podľa príkazu, ktorý nám
  • dal sám Ježiš. Idte a učte všetky národy.
  • Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám
  • prikázal.„ A máme byť zbavení strachu,
  • lebo Ježiš jasne hovorí:
  • „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ A
  • toto je taká moja najkrajšia spomienka na
  • biskupa Františka Tondru, ktorý dlhé roky bol predsedom
  • Konferencie biskupov Slovenska.
  • Dlhé roky sa veľmi silne angažoval v
  • otázke v oblasti bioetiky, ktorá dnes
  • rezonuje vo svete.
  • Naozaj si potrebujeme s láskou a vďakou spomínať
  • na tohto človeka, na tohto muža, ktorého cirkvi dal Boh na
  • prelome
  • tých čias, ktoré my nazývame koniec
  • komunistickej diktatúry a začiatok demokracie.
  • Biskupom sa stal práve v roku 1989.
  • Bola to prvá obrovská udalosť nielen pre spísku
  • diecézu,
  • ale pre celé Slovensko.
  • V nej akoby taký závan nových
  • smerovaní, nového pôsobenia cirkvi.
  • A právom sa ale pýtam, kde zostal ten entuziazmus
  • ohlasovania evanjelia z toho pamätného septembra,
  • keď bol biskup Tondra vysvätený?
  • Kde sa stratilo to nadšenie? Lebo my to dnes cítime,
  • akoby sme sa báli ohlasovať a zjavovať Krista, akoby sme sa
  • báli privádzať ku Kristovi. A akoby sme
  • veľmi rýchlo zabudli, keď odídeme z chrámu, že naše
  • poslanie spočíva v slovách, ktoré tu napísal v
  • svojom liste apoštol Jakub. „Viera bez
  • skutkov je mŕtva.“ Kde sú tie
  • obrovské percentá kresťanov,
  • katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a iných
  • denominácií, ktorí žijú v tejto spoločnosti?
  • A je to oficiálne štatisticky zaznamenané, koľko je to
  • percent obyvateľstva. Kde cítiť silu
  • kresťanstva? Kde cítiť silu tých, ktorí majú
  • privádzať ku Kristovi? Kde cítiť silu tých, ktorí
  • odstraňujú pochybnosti a sú ochotní ísť
  • za Krista aj na smrť?
  • Kde cítiť naozaj v praxi to
  • kresťanstvo?
  • My sa nemusíme dívať na život
  • apoštolov a ľutovať ich, aký bol ich koniec.
  • Obaja zomreli mučeníckou smrťou.
  • Cirkev od prvopočiatku už v rannom štádiu
  • svojich dejín postavila chrám dvanástich
  • apoštolov v Ríme a do nich preniesla
  • prvého mája päťstosedemdesiatdva telesné
  • pozostatky týchto dvoch sväwcov dnešného dňa.
  • My nemusíme nariekať nad ich osudom tak, ako je nezmyslom nariekať
  • nad bolesťami Krista. My sa musíme dívať do nášho života.
  • Musíme sa pozerať, čo z ich života
  • berieme za bernú mincu, čo z ich života
  • realizujeme v našom osobnom živote.
  • Či to zanietenie byť hlásateľom evanjelia
  • a
  • uskutočňovateľom evanjelia.
  • Celkom iste toto by malo rezonovať v nás
  • kedykoľvek vstupujeme do nového dňa.
  • Prosiť: „Pane,
  • daj mi silu iných privádzať ku Kristovi, keď mne si dal
  • milosť poznať teba samého.
  • Keď ťa vidím, keď v teba verím, keď v teba dúfam,
  • keď ťa milujem.
  • Pane, daj,
  • aby som pochybujúcim prinášal istotu skrze
  • zjavenie teba.“ Daj, aby som bol apoštolom
  • evanjelizácie, aby som skutkami dokazoval
  • svoju vieru v tomto svete.
  • Toto je veľmi dôležité. Nie rozmýšľať nad tým, prečo
  • apoštol Jakub, bratranec Ježiša, zomiera ako
  • prvý z apoštolov brutálnou násilnou smrťou,
  • keď ho zhodili z hradieb a keď ešte bol živý, dobili ho kameňom.
  • Nerozmýšľať nad tým, prečo aj Filip zomiera mučeníckou
  • smrťou. Nerozmýšľať nad tým, prečo jediný svätý Ján
  • z apoštolov bol uchránený mučeníckej smrti.
  • To nie je podstatné. Podstatné je vziať si zo života
  • týchto apoštolov, ktorí išli za Ježišom a dali všetko
  • Ježišovi, čo môžem urobiť ja?
  • A ak vnímame
  • ohlasovanie evanjelia aj cez médiá, robme to, čo
  • môžeme.
  • Vy, starí a chorí, možno si v tejto chvíli poviete, čo ja
  • môžem urobiť pre to, aby som evanjelizoval?
  • Čo ja môžem dokázať teraz komu, že viem,
  • komu som uveril? Skutkom. Ale môžete.
  • Je to práve svätý Jakub apoštol, ktorý
  • dáva istým spôsobom
  • prvé zjavenie o existencii sviatosti pomazania
  • chorých. Ak je niekto z vás chorý, nech si zavolá kňazov, nech sa
  • za nim, nad ním modlia, nech ho pomažú olejom a ak je to vôľa
  • Pána, aby sa uzdravil.
  • Možno taká malá myšlienka. Táto sviatosť je stále
  • podceňovaná v živote veriacich. Každý ju berie ako
  • už istú pečať smrti, ale ona je nie pečaťou
  • smrti. Ona je posilou v chorobe. A možno vy, ktorí ste už roky
  • pripútaní na nemocničné lôžko, môžete byť účinnými apoštolmi
  • sviatosti pomazania chorých. A hovoriť, keď je
  • človek chorý, nech s vierou očakáva kňaza,
  • nech prijme sviatosti, ktoré majú za úlohu posilniť
  • ho v jeho utrpení. A nech sa naučíme, že
  • táto sviatosť v nás má vzbudzovať nádej.
  • Vidíte, to je napríklad jedna z foriem toho,
  • aby sme dokázali,
  • že naša viera je živá. Aj vy, ktorí ste chorí, pripútaní
  • na nemocničné lôžka, aby ste ohlasovali: „Som preto
  • veriaci, lebo som sa zjednotil s Bohom cez
  • prijatie tejto sviatosti, ktorá vo mne prebúdza
  • odhodlanie. Môj život je v Božích rukách.
  • Nič sa nedeje bez jeho vedomia. Bože, odovzdávam sa ti celý.
  • Buď vôľa tvoja."
  • A to je úžasný apoštolát.
  • Lebo u mnohých kresťanov naozaj kresťanstvo zostáva zvykom
  • a najmä táto sviatosť akosi je odsúvaná niekde nabok,
  • lebo vraj keď ju prijmem, už by som musel umrieť.
  • No ja som bol sedem rázy na prijatí tejto sviatosti,
  • keď som bol vo vážnom ohrození života, keď som bol chorý a
  • prijímal som ju s tým, že je posila pre môj život.
  • No a vidíte, Pán Boh ma ešte chcel tu mať.
  • Takže toto si potrebujeme dnes uvedomiť.
  • Každý z nás môže byť apoštolom. Každý z nás
  • môže volať ku Kristovi. Každý z nás môže
  • skutkami dokazovať svoju vieru. Som vďačný
  • biskupovi Tondrovi za to,
  • že ma naučil vnímať dnešný sviatok takýmto spôsobom,
  • že to neni len jeden z tých liturgických dní, v ktorých slávime
  • nejakú pripomienku apoštolov. Ale že on tak krásnu katechézu v
  • tom osobnom rozhovore vedel rozvinúť.
  • Nech mu je Pán odmenou a nech naozaj jeho
  • posolstvo, ktoré zanechal svojej diecéze, sa
  • vzmáha.
  • A nielen svojej diecéze, ale všetkým nám. Amen.
  • Pán Boh nám zasľovoval Boží.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri