Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (04.12.2017)
Pondelok po 1. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Pondelok po 1. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Aleluja, aleluja.
Aleluja, aleluja.
Príď, Pane Bože náš, a zachráň nás.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Príď, Pane Bože náš, a zachráň nás.
- Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu
- stotník s prosbou:
- „Pane,
- sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí."
- On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho."
- Stotník mu odpovedal:
- „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
- Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.
- Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov.
- Ak da ktorému poviem choď, ide. Inému poď sem,
- tak príde. A svojmu sluhovi urob toto, on to
- urobí."
- Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho
- sprevádzali, povedal:
- „Veru, hovorím vám,
- takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.
- Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a
- budú stolovať s Abrahámom, Izákom a
- Jakubom v nebeskom kráľovstve."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Pred nedávnom som čítal jeden taký príbeh od Oscara Wildea
- a volal sa, že Neobyčajný milionár.
- Celý príbeh sa točí okolo jedného takého chlapca, ktorý sa volá Hugo
- a
- žije vo svojom mestečku. Snaží sa podnikať, predáva čaj.
- Veľmi mu to nejde, ale Hugo je taký veľmi dobrý v
- srdci. Má dobré vlastnosti, je šikovný, pekný.
- Ľudia ho tam majú radi a Hugo sa zaľúbi do
- Laury. To je dievča, ktoré je trošku vyššie postavené ako
- on. Je to dcéra plukovníka a ona ho má tiež
- rada a on je úplne
- šialene zamilovaný do nej. A plukovník má rád Hugiho a
- hovorí Hugi, že celkom by som sa potešil, keby práve ty si bol
- manželom Laury. Len vieš, na svadbu desaťtisíc
- libier je potrebných ako začiatok, že aby sme mohli do toho ísť.
- No a Hugo je veľmi sklamaný z toho, smutný.
- A v ten večer, keď mu to plukovník povie, tak ide na návštevu ku svojmu
- priateľovi Alanovi, ktorý je maliar.
- A tak príde k nemu a ten maliar je vo svojej práci v ateliéri
- maluje žobráka, ktorý mu tam sedí,
- pózuje, on ho maľuje a tak Hugi mu celé
- srdce vyleje. Povie mu, že jak mu je ťažko,
- jaký je zamilovaný a že desaťtisíc
- libier, že to je bez šance a jednoducho už keď mu
- to
- vypovie a si len potreboval vyžalovať, tak ten maliar Alan na
- chvíľku odíde z toho ateliéru a Hugi, keď vidí toho žobráka, jak tam
- sedí a pózuje, tak pohľadá nejaké drobné vo svojom,
- vo svojich
- vreckách a mu to tam nasype. A ten žobrák tak sa usmeje, zaďakuje
- a potom už sa Hugi rozlúči, rozlúči s Alanom a odíde.
- A na druhý deň znova sa stretnú. A Alan hovorí
- Hugimu, že Hugi, že zapôsobil si na toho žobráka,
- že sa pýtal
- veľa na teba včera, že to. A Hugi mu hovorí, že ja by som mu chcel
- ešte šaty odniesť, že povedz, že kde býva.
- A Alan sa začal tak usmievať a mu hovorí, že Hugi, vieš, že kto to bol?
- Že nie, nie, veď žobrák. No nie, nie.
- Vieš, to bol najbohatší človek v Európe.
- Volal sa barón von Habsburg a on si len chcel nechať
- namaľovať obraz v žobráckych šatách.
- Ty si mu prispel pár drobných, čo? A Hugi sa tak chytí za hlavu a
- hovorí, že hej, že ja som to naozaj urobil.
- A on na druhý deň príde od toho baróna navštívenka pre
- Hugiho a príde mu lístok, teda
- vizitka a obálka. Keď vidí, že to je od toho baróna, tak otvorí tú
- obálku a v tej obálke nájde desaťtisíc libier a
- tam je napísané, že pre Hugiho a Lauru ako
- svadobný dar a podpísaný žobrák.
- A Hugi nevidel, že komu robí dobre, ale urobil to.
- Jednoducho vyšiel zo seba a vedel, že ten človek
- potrebuje pomoc. Aspoň tak vyzeral. A jednoducho urobil ten krok.
- A my veľakrát potrebujeme, aby naša viera rástla,
- aby my sme vierou videli. Dnes vás chcem pozvať trošku do
- školy stotníka.
- Zaujímavý chlap to bol. To, čo urobil, je pre mňa naozaj takým
- obrovským povzbudením vo viere. Viete, to bol rímsky
- vojak. Mal pod sebou sto ľudí. Rímsky vojak.
- V Ríme mali vtedy dvadsaťštyri svojich bohov, ku ktorým on
- mohol ísť. Možnože to aj skúsil niekde hľadať inde,
- ale nenašiel.
- A tak potom, ako keby tak vsadil na to, že dobre, tak prichádza
- Ježiš do Kafarnauma, tak skúsim. A bolo to naozaj niečo,
- kde, do čoho on vstúpil veľmi jasne, lebo na začiatku toho
- evanjelia bolo napísané, že keď Ježiš vstúpil do
- Kafarnauma, čiže keď vošiel, hneď ten stotník už tam bol.
- To znamená, že on už bol rozhodnutý hľadať Ježiša a
- prísť za
- ním so svojím problémom. Jednoducho urobil ten krok.
- Túžil po tom stretnutí a pre mňa je to povzbudenie.
- Aj vy, že ste tu v kaplnke a vy, že doma ráno o siedmej si zapnete
- televízor a túžite stretnúť Ježiša. Toto je presne to, čo robíme.
- My sme prišli k nemu, lebo vieme, že nás miluje.
- Vieme, že on je Boh.
- Vieme, že jemu je daná všetka moc na nebi i na
- zemi
- a my môžeme k nemu prichádzať. Ježiš túži nás stretnúť,
- túži stretnúť každého jedného. Nielen tak, že budeme vedľa seba, ale on
- nás túži stretnúť v našom vnútri. On nás chce premeniť a
- možno sa chce dotknúť vecí, ktoré my potrebujeme alebo iní
- ľudia. Ďalšia vec, ktorá je pre mňa takým povzbudením, že
- ten stotník neprišiel kvôli sebe.
- Aký máte dnes úmysel svätej omše? Za čo dnes obetujeme túto
- svätú omšu?
- A možno poviete za svojich blízkych, za svoju rodinu, za deti, vnúčatá,
- za tých,
- ktorí sú chorí. Ale presne tento stotník prišiel s tým.
- Neprišiel teraz prosiť niečo pre seba, ale bol to jeho sluha,
- ktorý doma trpel ochrnutý. Bol to človek, ktorý mu mal slúžiť, ktorý
- mu mal pomáhať a zrazu ako keby tá situácia sa otočila a ten
- stotník ide
- za Ježiša a povie, že môj sluha má problém. Prosím,
- niečo urob.
- Viete, že tu je vidno tú lásku toho stotníka ku
- tomu
- svojmu sluhovi. Tu je vidno, že to bol človek,
- ktorý mal správne srdce. A je veľmi dôležité, aby aj my
- sme aj v tomto čase, aj v tejto dobe mali správne srdce.
- Aby možno sme tak dali dole ten náter egoizmu a
- sebectva, ktorý niekedy tak nás tlačí a ktorý ten
- svet nám hovorí, že keď my sa budeme mať dobre,
- že už všetko bude v poriadku
- a okolo nás nás nemusí nič zaujímať.
- Myslím, že dnešný stotník, tento, v tomto príbehu nám dáva
- jasne vidieť, že to, čo sa deje za nami, je tiež
- veľmi dôležité. Ľudia potrebujú našu pozornosť.
- Ľudia potrebujú našu lásku. Ľudia potrebujú to, aby my sme k nim
- vychádzali a možno ich dnes priniesli pred Ježiša, ktorého my
- ideme stretnúť, lebo kvôli tomu sme tu.
- A
- Ježiš, keď vidí túto vieru, túto prosbu o sluhu,
- tak hovorí, že dobre, že ideme.
- Ježiš hneď hovorí, že poďme, ale ten sluha znova reaguje veľmi
- prekvapivo a hovorí Ježišovi, že vieš, že ja nie som hoden, aby si
- ty prišiel ku mne.
- Ja to tak ne-necítim. Ty si Boh, ty si slávny.
- Neviem, či ten stotník to mal tak poukladané,
- že videl Ježiša ako
- Boha, ale vedel, že jednoducho nie je hodný a hovorí,
- že vie, že-že
- ja sa necítim na to,
- že bol v sebe úplne pokorný. A pre mňa,
- ah, viete, stretnúť Ježiša v Eucharistii je niečo,
- čo vo
- mne stále vyvoláva pokoru, že,
- že Ježiš sa nám dáva. On prichádza na ten oltár, aby sa
- nás dotkol, aby premenil naše vnútro.
- Ja, človek, môžem držať Ježiša vo svojich
- rukách. To je pre mňa obrovské privilégium.
- A vy môžete prijímať Ježiša. Ja tiež môžem prijímať Ježiša.
- To je niečo, čo on nám dáva. My to hovoríme.
- Ten stotník, keď vyznal tú svoju takú, že sa necítil hodný,
- tak dodnes to v každej svätej omši hovoríme a my to opakujeme po ňom,
- že Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
- Ale opakujeme aj tú jeho vieru. Ale povedz iba slovo,
- iba tvoje slovo a moja duša, moje telo, môj duch, ja môžem byť
- uzdravený. Toto bola presne tá viera, ktorá sa dotýkala Ježiša v
- jeho vnútri. Toto bolo niečo, čo zrazu ho mení a on pred
- všetkými ostatnými, ktorí tam stáli, hovorí, že viete čo?
- Že ja takú vieru som nevidel u nikoho v Izraeli.
- Mnohí tí farizeji, mnohí tí učenci, ktorí tam boli, zákonici
- alebo ja neviem, jeho apoštoli, ktokoľvek, kto tam bol okolo toho
- zástupu, keď vchádzal do Kafarnauma, tak zrazu oni počujú
- vyznanie, že tento rímsky stotník má väčšiu vieru
- ako vy
- ostatní. Vyzdvihol ho a ukázal, že on je ten, ktorý
- naozaj verí v moju moc.
- A Ježiš mu hovorí, že dobre, stalo sa, jak si chcel, jak si uveril.
- Choď, tvoja viera to priniesla, to uzdravenie.
- A prišiel a ten sto-ten stotníkov sluha naozaj bol uzdravený.
- A teraz ja sa dnes ráno pýtam, u-či sa chceme učiť od toho
- stotníka tej viere, do ktorej my máme vstupovať.
- Naozaj sme prišli stretnúť Ježiša, ktorý je živý,
- ktorý je uprostred nás,
- ktorý má moc meniť životy? Alebo sme si len zvykli,
- že my prídeme, možno vidíme kdesi Ježiša, možno
- vieme, že je to on. Pekne sa možno skloníme, ale v našom
- vier-naša viera, ako keby nás znedvih-nedvihla do toho,
- že ja ti
- dôverujem, Ježiš. Ja viem, že dnes môžeš niečo urobiť.
- My potrebujeme živiť našu vieru. A v katechizme katolíckej cirkvi v bode
- sto šesťdesiat dva je napísané, ako to máme robiť, aby sme
- žili, rástli a vytrvali vo viere, aby naša viera
- rástla, nie stagnovala, nie sa zmenšovala, ale aby sa toto robilo,
- tak my potrebujeme, a je to tam čierne na bielom napísané, že
- dokonca ju musíme živiť Božím slovom a prosiť Pána,
- aby nám ju zveľaďoval. Božie slovo je to, čo
- prispieva k tomu, aby naša viera rástla, aby my sme
- nežili len tí, ktorí veríme, že Ježiš je, ale aby sme verili
- Ježišovi, že on sa stará o nás, že on je náš priateľ.
- On to povedal, že už vás nenazývam sluhami.
- Ja som vás nazval priateľmi. Vy ste tí, ktorí ste moji priatelia a
- ja verím, že Ježiš sa chce dobre starať o svojich
- priateľov.
- A naša viera je to, čo otvára ten priestor, cez ktorý on
- vstupuje so svojou láskou a so svojou milosťou.
- Tak nech, eh, vidíme lepšie ako Húgi.
- Nech vidíme tak ako stotník, ktorý videl Ježiša a
- vedel, že kto to je a čo sa môže stať.
- O chvíľku ukážem nám všetkým Ježiša, že toto je ten baránok,
- ktorý sníma hriechy sveta. A my povieme: „Pane, nie sme, nie som hoden,
- ale tvoje jediné slovo" a môžu sa veci meniť.
- A verím, že je to tak, že Ježiš nemá menšiu moc, jak
- mal vtedy. V liste Hebrejom to je napísané, že
- Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes aj zajtra.
- Toho istého Krista my dnes stretávame.
- S tým istým Kristom dnes tvoríme spoločenstvo.
- Ten istý Kristus prichádza k nám, aby nás posilnil,
- premenil, aby sa nás dotýkal. Tak nech aj dnešná svätá
- omša je znova takým vstupom do jeho blízkosti a
- rastom tej našej viery.
- Pane Ježišu, ďakujem ti, že
- si ten, ktorý si blízko pri nás,
- že ty si nás nenechal ako siroty, ale my môžeme prežívať
- tvoje spoločenstvo. Ty si povedal, že budeš s nami po
- všetky dni až do skončenia sveta. A ďakujem, že dnešný deň
- nie je výnimkou, že si s nami a že si tu preto, lebo
- nás miluješ a že nám túžiš pomôcť.
- Ďakujeme za túto prítomnosť. Ďakujeme, že si Boh, ktorý
- žije a kráľuje na veky vekov. Amen.
