SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
09.01.2018
14:20 min.
Titulky od AI
Zobrazené 875x

Z PRAMEŇA (09.01.2018)

Utorok 1. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.

Utorok 1. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1704 slov

Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
Keď sa v Šile najedli a napili,
Anna vstala.


  • Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
  • Keď sa v Šile najedli a napili, Anna vstala.
  • Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu.
  • Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko
  • plakala.
  • A urobila takýto sľub: "Pane zástupov,
  • ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a
  • spomenieš si na mňa,
  • ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej
  • mužského potomka,
  • dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva
  • sa ho hlavy nedotkne."
  • Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval
  • jej ústa.
  • Anna si však hovorila iba v srdci. Pery sa jej síce
  • pohybovali, ale hlas počuť nebolo.
  • A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal:
  • "Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si
  • popila."
  • Anna odvetila: "Nie, pane môj, ja som veľmi
  • nešťastná žena. Nepila som víno ani
  • nijaký opojný nápoj. Iba dušu som si vyliala
  • pred Pánom.
  • Nepokladaj svoju služobníčku za Belialovu dcéru.
  • Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až
  • dosiaľ."
  • Heli jej povedal: "Choď v pokoji a Boh
  • Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila."
  • Ona odpovedala:
  • "Kiežby tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach."
  • Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a
  • tvár už nemala zronenú ako predtým.
  • Ráno vstali a poklonili sa Pánovi.
  • Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy.
  • Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu
  • spomenul.
  • A keď nadišiel čas, Anna počala a
  • porodila syna a dala mu meno Samuel,
  • pretože si ho od Pána vyprosila. Počuli sme
  • Božie slovo.
  • No Bohu vďaka.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu. Srdce mi
  • plesá v mojom Bohu.
  • Srdce mi plesá v Pánovi, v mojom Bohu rastie moja sila.
  • Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z
  • tvojej pomoci. Srdce mi plesá v mojom
  • Bohu.
  • Luk silákov sa zlomil, slabí sa opásali silou.
  • Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, no tí, čo
  • hladovali, už nepoznajú núdzu. Neplodná rodí
  • mnohoráz a tá, čo má veľa detí, vedne.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu.
  • Pán dáva život i smrť, uvádza do ríše smrti a
  • vyvádza naspäť. Pán dáva zchudobnieť, ale aj
  • zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu.
  • Dvíha z prachu bedára a zo smetiska povyšuje chudobného,
  • usádza ho medzi kniežatá a dáva mu tróny slávy.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu. Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja. Prijmite Božie
  • slovo nie ako ľudské slovo, ale aké naozaj je,
  • ako slovo Božie. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva ti, Pane.
  • V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil.
  • Íšasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc a nie ako
  • zákonníci.
  • A práve bol v ich synagóge človek posadnutý
  • nečistým duchom. Ten vykrikol: "Čo ťa do
  • nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás ničiť?
  • Viem, kto si. Boží Svätý."
  • Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho."
  • Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
  • Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo to je?
  • Nové učenie s mocou. Aj nečistým duchom rozkazuje a
  • poslúchajú ho."
  • A chýr o ňom sa rozniesol všade po celej
  • galilejskej krajine.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála Ti,
  • Kriste.
  • Na jednej katolíckej univerzite, milí bratia a
  • sestry,
  • vyhlásili takú literárnu súťaž pre študentov
  • a mali napísať tému alebo teda spracovať
  • tému Sila ľudského slova.
  • A túto súťaž literárnu vyhral študent, ktorý
  • poukázal v tejto práci, v tomto spracovaní na
  • silu slova, ako sa prejavila, a on to porovnal s dvomi ľuďmi,
  • kedy napísal, že ako neraz človek
  • slovom dokáže manipulovať a dostať iných na rôzne
  • scestia a poukázal na Hitlera, ktorý
  • Svojimi slovami dokázal mnohých priviesť aj k predčasnej smrti
  • práve vďaka demagógii, ktorá s tým prichádzala.
  • A potom na druhej strane na ten pozitívny príklad sily slova
  • alebo moci slova poukázal na arcibiskupa Fultona Sheena,
  • ktorý svojimi slovami tým, že dokázal vystúpiť, dokázal povzbudiť
  • ľudí, tak ich viedol alebo dokázal viesť
  • cestou spravodlivosti, lásky a pokoja.
  • Tak tento študent túto literárnu tému Sila
  • ľudského slova vyhral. No ale nezdá
  • sa nám niekedy, že
  • naše slová alebo ľudské slovo, že nie je až
  • také silné? Možno keď niekedy vyslovíme slovo, tak
  • kdesi zanikne. Možno keď sme kdesi v izbe a kričíme,
  • tak to nie je
  • počuť ani von. A úplne slabé sa nám môžu zdať
  • naše slová vtedy, a to je práve taký ten spôsob,
  • ako to tam najlepšie zistiť, keď majú preniknúť do srdca
  • niekoho iného.
  • Povedzte, milí bratia a sestry, či už tu, čo sme v káplonke, alebo
  • vy, ktorí ste s nami prostredníctvom
  • vysielania našej televízie.
  • Koľkokrát niekedy povieme, že keď chceme, aby slovo,
  • ktoré hovoríme, zarezonovalo v srdci toho druhého,
  • ako je to niekedy ta-ťažké. A tak sa nám zdá, že
  • trebárs rodičia hovoria svoje slová
  • deťom, ktorých my chcú povzbudiť, aby možno sa vrátili naspäť k Bohu.
  • A tie slová kdesi zanikajú, vôbec ako keby boli bez odozvy,
  • ako keby sa
  • nič nedialo.
  • A na druhej strane zase
  • môžu sa aj, é, deti stretnúť práve
  • s tým, že ich slová voči rodičom akoby ostali bez
  • pochopenia,
  • ako keby povieme to tým ľudovým príslovím, ako keby
  • hrach na stenu hádzal.
  • A práve na tomto si môžeme tak poukázať na silu
  • slova,
  • ktorým je Božie slovo. A to sme aj počúvali v evanjeliu,
  • kedy Ježiš v Kafarnaumskej synagóge učí a žasnú nad jeho
  • učením, žasnú nad jeho slovami, pretože, ako poznamenal
  • evanjelista Marek, učil ich ako ten, ktorý má moc.
  • Ježišove slová sa tu spájajú s činmi.
  • To znamená, že Ježiš prichádza ako ten, ktorý
  • učí a inak ako zákonníci, ako farizeji.
  • A dokonca
  • v evanjeliu vidíme človeka, ktorý je posadnutý, a ten
  • vykrikne: „Čo ťa do nás, Nazaretský, Ježiš Nazaretský?
  • Prišiel si nás zničiť. Viem, kto si Boží svätý."
  • Tu sa už
  • nedostáva akoby do centra tohto evanjelia posadnutý, ale
  • dostáva sa Kristus, ktorý svojím slovom
  • a skutkom pomáha tomuto posadnutému.
  • Boží svätý vieme, že v Starom zákone bol titul, ktorý,
  • alebo teda oslovenie, ktoré sa spájalo s
  • očakávaným Mesiášom. Mesiáš, ktorý prichádza, má
  • prichádzať, aby zachránil, aby spasil človeka.
  • A keď vidíme alebo vnímame v evanjeliu, že, é,
  • zlý dáva Ježišovi toto pomenovanie
  • „Ty si Boží svätý", tak tým jasne dáva najavo, že
  • tu sa slovo
  • spája s činom, so skutkom, ktorý potom neskôr,
  • teda kedy neskôr potom tento posadnutý je
  • oslobodený od zlého ducha.
  • A Kristus, keď vyslovuje toto slovo,
  • tak môžeme sa ešte vrátiť tak trochu k Vianociam,
  • čo sme prežívali, lebo tam najlepšie môžeme vidieť,
  • že toto slovo tam sme počúvali počas
  • vianočných sviatkov. Bez neho nepovstalo nič z toho, čo
  • povstalo. Tu je jasne vidieť, že toto slovo, keď sa
  • stáva telom, tak z neho povstáva všetko.
  • A potom neskôr to aj Pavol píše, myslím, že v
  • liste Korinťanom, keď píše, že ohlasovali
  • sme vám, nie, neviem to teraz presne citovať,
  • ale ohlasovali
  • sme vám nie silou našich slov, ale tým,
  • aby
  • bolo vidieť, že vaša viera pochádza z Božej moci, nie
  • z krásy ľudskej reči alebo z nejakých ľudských rečí, ale z Božej moci.
  • Aj tu sa spája Božia moc s Božím slovom.
  • A dá sa povedať, milí bratia a sestry, že za
  • celé generácie
  • mnoho ľudí odpovedá na toto Božie slovo,
  • ktoré má moc,
  • ktoré má moc spasiť naše duše, ktoré má moc a môže
  • mať moc aj v našom živote, v živote každého z nás.
  • Mnohí odpovedali na toto Božie slovo a dá sa
  • povedať, že aj my patríme do reťaze všetkých tých,
  • ktorí určitým
  • spôsobom odpovedali na silu Božieho slova.
  • Ale môžeme sa práve v tomto duchu, duchu dnešného
  • evanjelia pýtať alebo položiť si otázku, že
  • aké sú naše slová?
  • Slová, ktoré by mali vychádzať práve z toho
  • zakotvenia v Božom
  • slove.
  • Aké sú naše slová?
  • Neraz sú to slová a žiaľ, aj v radoch nás kresťanov,
  • ktoré dokážu zraniť,
  • ktoré dokážu tých iných nejako potopiť.
  • Ľudské slovo v tomto prípade má silu v tom, že
  • dokáže druhému človeku, dokáže druhého človeka povzbudiť,
  • posunúť ho kdesi ďalej, ale dokáže ho aj zraniť.
  • Zo života Sokrata sa spomína taká príhoda, ako
  • prišiel k nemu jeden jeho známy a hovorí mu: „Hej, Sokrates,
  • mám ti niečo povedať. Tvoj kamarát..."
  • A teraz Sokrates ho zastavil a hovorí mu:
  • „Naozaj mi to chceš povedať? Túto informáciu si preosial
  • cez tri sitá, ktoré sú tak veľmi dôležité pri každej
  • informácii?"
  • A on mu hovorí: „Cez aké tri sitá?
  • No prvým sitom je pravda. Je to, čo mi chceš povedať,
  • pravda?“ On hovorí: „No tak celkom to ani tak
  • pravda. Možno niečo tam je pravdy, ale nie som si stopercentne istý.“
  • „No dobre, pravda tam nie je, ale určite tam teda bude dobro.
  • Je to, čo mi chceš povedať o mojom známom, mojom kamarátovi
  • dobré?“ „No práveže to dobré nie je.“ A potom
  • Sokrates hovorí: „No vidíš, tak už čo ostáva?
  • Tretie sito a to je, že keď mi to chceš
  • povedať o mojom kamarátovi, je to nevyhnutne nutné, aby si mi to
  • povedal?“ A ten jeho známy hovorí: „No
  • nie je to ani tak nevyhnutne nutné.“ Tak Sokrates hovorí: „No tak
  • vidíš, keď si to preosial cez tieto tri sitá túto
  • informáciu,
  • nie je to ani celé pravdivé, nie je to ani dobré a nie je to ani
  • nevyhnutne nutné, tak nezaťažuj touto informáciou o mojom
  • kamarátovi ani teba, ani
  • mňa.“ A myslím, že toto by sme si aj my mohli tak v
  • našom živote brať. A keď sa cítime byť
  • zakotvení, zakorenení v Božom slove, tak by sa to malo
  • prejavovať aj v živote každého z nás, v našom živote.
  • A môžeme sa povzbudiť aj takou myšlienkou, ktorú
  • povedal Hans Steffens. To bol maliar v
  • dvadsiatom storočí a on hovorí takto: „Naše časy hladujú po
  • Božom slove.
  • Slovo ľudské útočí na súčasného človeka
  • zo všetkých strán, priamo ho zasypáva.
  • Preto služba Pánu Bohu a jeho slovu je dnes najväčšou službou,
  • akú možno preukázať človeku našich
  • dní.“ Aj dnes počúvame Božie slovo vo
  • svätej omši, sýtime sa ním, tak môžeme sa aj my nechať
  • preniknúť týmto Božím slovom, mocou Boha, mocou
  • Ducha Svätého a všetko to, čo máme aj dnes povedať,
  • alebo každé naše slovo, ktoré máme vysloviť, tak môže súvisieť
  • práve s týmto.
  • Či to vychádza naozaj z tejto zakorenenosti v Božom
  • slove. Amen.
  • [klavírna hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri