Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (09.02.2017)
Štvrtok v 5. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Štvrtok v 5. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Marka. Sláva tebe,
Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Marka. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš vstal a odišiel do končín
- Týru a Sidonu.
- Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom
- vedel,
- no nemohol sa utajiť.
- Len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej
- dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla
- a hodila sa mu k nohám.
- Žena bola Grékyna, rodom Sýro-Feničanka.
- A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
- On jej povedal:
- „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré
- vziať chlieb deťom a hodiť ho šteniatam."
- Ale ona mu odvetila:
- „Pane, aj šteniatá jedia pod stolom odrobinky po
- deťoch."
- On jej povedal:
- „Pre tieto slová choď. Zlý duch vyšiel z tvojej
- dcéry."
- A keď prišla domov,
- našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol
- preč.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Pri čítaní alebo počúvaní Božieho slova Svätého
- písma,
- eh, máme vždy na mysli, že
- ono je to vlastne,
- môžem povedať kniha, ktorá sa zaoberá
- vzťahmi.
- Vzťahom medzi Bohom a človekom a
- medzi ľuďmi navzájom.
- A pri čítaní tých dnešných úryvkov Svätého písma sa
- nemôžeme na ne pozerať bez toho, aby sme práve v
- súvislosti s týmito, eh, dvoma úrovňami
- vzťahov, eh, nepoužili, eh, pojmy
- ako rovnosť a rovnakosť.
- Sú to možno trošku ideologické až politické pojmy, ale,
- eh, oba nejakým spôsobom súvisia práve s tým
- pred chvíľkou
- počutým Božím slovom.
- Keby sme to chceli vyjadriť jednou-dvomi vetami, tak v podstate to
- dnešné Božie slovo, to ktoré sme si pred chvíľkou vypočuli,
- nám chce vlastne povedať, že pred Bohom sme si
- všetci rovní,
- hoci nie všetci sme rovnakí.
- Hovorí o tom, či už tá správa o stvorení človeka, ktorú
- sme si vypočuli v prvom čítaní z knihy Genesis, ale aj ten
- zvláštny rozhovor medzi
- Ježišom a tou gréckou
- dámou.
- Správa o stvorení človeka, môžem povedať tak odborne, že
- druhá správa o stvorení človeka v druhej kapitole knihy
- Genesis nám hovorí, že ľudia,
- hoci nie sú rovnakí, sú rovní. My môžeme
- pozerať z rôznych uhlov pohľadu na to, eh, akým
- spôsobom a prečo bola žena stvorená tak, ako
- bola stvorená, ale keď to vyjadríme tak veľmi
- naturalisticky,
- práve to, že žena bola stvorená
- z muža, môžem povedať z toho istého materiálu,
- tak to vyjadruje tú skutočnosť, že pred Bohom
- sú si muž a žena rovní.
- Samozrejme, voči sebe navzájom ale nie sú rovnakí.
- A tu azda nikto z nás nepochybuje, že existuje množstvo
- úplne prirodzených rozdielov medzi mužom a
- ženou. Čo nám však chce hovoriť, povedať táto
- správa o stvorení, eh, človeka, o stvorení
- muža a ženy je to, že napriek týmto rozdielom
- muž a žena k sebe prirodzene patria.
- Pretože to, čo bolo pri stvorení ženy
- od muža oddelené,
- to túži byť znova spojené. Prirodzená
- náklonnosť medzi mužom a ženou je podľa
- tohto úryvku zo Svätého písma prirodzeným dôsledkom
- toho, ako to Boh chcel, ako to Boh zariadil, akým
- spôsobom Boh muža a ženu stvoril.
- Niekto by mohol usudzovať, že tento istý text
- zároveň dáva nejaký základ pre to, aby sme
- vnímali ženy ako tie, ktoré sú podriadené
- mužom. Áno, toto bolo veľmi prirodzené a doteraz je
- prirodzené
- v tej možno semitskej kultúre, eh, a do
- veľkej miery sa to odrazilo aj v našich dejinách.
- Avšak treba naozaj mať na mysli to, že,
- eh, tá skutočnosť, že žena bola vzatá z
- muža a že bola daná mužovi ako,
- eh,
- ako môžeme povedať, pomocníčka, zároveň
- nevylučuje to, že mu bola daná
- aj ako spoločníčka, aby mu tvorila rovnocennú
- spoločnosť, rovnocennú partiu. Na rozdiel od tých zvierat, ktoré
- sa v tej správe spomínajú, ktoré v žiadnom
- prípade nie sú Adamovi rovné.
- Že tam jasnejšie vnímame ten rozdiel medzi
- človekom a zvieraťom.
- No a keď hovoríme teda o vzťahu medzi mužom a ženou vo
- všeobecnosti, tak v podstate môžeme práve
- na základe
- toho prvého čítania dnešnej svätej omše
- vnímať alebo dať istý uhol pohľadu aj tomu, čo sme
- počuli v dnešnom evanjeliu. Pretože rovnako tu vidíme
- čosi, čo alebo ten rozhovor, ktorý vyplýva z takého nejakého
- prirodzeného
- rozdielu medzi, medzi mužom a ženou.
- Udalosť, o ktorej Marek rozpráva, je udalosť
- veľmi zvláštna.
- Vieme, že Ježiš v tom dnešnom úryvku z evanjelia
- vykonal nejaký zázrak,
- a zároveň si uvedomujeme, že tento zázrak je
- iný než všetky ostatné zázraky, ktoré
- Ježiš vykonáva. A že ten rozdiel medzi tým
- rozhovorom medzi Ježišom a gréckou
- dámou a inými rozhovormi je čosi, čo je
- priam
- dych vyrážajúce, keď si uvedomíme, že
- vlastne táto žena, táto Grékynka je
- jediná postava v evanjeliách, ktorá
- poráža Ježiša v rozhovore,
- použijúc jeho vlastnú argumentáciu.
- Aj preto by sme mohli, ak by sme nesprávne chápali
- tento text, použiť práve tento úryvok z
- Markovho evanjelia ako základ pre
- nejaký
- feministický výklad Svätého písma. Že?
- Aha, tu je nejaká žena, dokonca pohanka, ktorá na rozdiel od
- tých neschopných zákonníkov farizejov, ktorí
- pravidelne odchádzajú po rozhovore s Ježiša
- zahanbení, že tak ona je tá, ktorá ho
- poráža jeho vlastnými argumentami.
- A že teda naozaj toto je ten, ten
- správny prístup. Toto je naozaj taký možno dôkaz toho,
- tej takej nejakej
- ženskej múdrosti, ktorá niekedy trumfuje nad
- takouto mužskou ješitnosťou.
- No,
- samozrejme, môže to byť názor, môže to byť pohľad,
- avšak určite to nie je to, čo nám chce Marek
- podať v tomto rozprávaní a určite to nie je dôvod, pre
- ktorý Ježiš dopustil túto situáciu.
- Ak sa
- zadívame trošku na ten text, tak vidíme, že ono do
- istej miery to súvisí s tým, čo sme počuli v tom včerajšom evanjeliu.
- Ak si pamätáme, bolo to evanjelium o čistých a
- nečistých jedlách a Ježiš
- jednoznačne vyhlásil všetky pokrmy za čisté.
- To bol záver toho včerajšieho evanjelia.
- A tu zrazu opäť
- ide o nejaký pokrm a o nejakých ľudí,
- dokonca o nejaké zvieratá a o
- nejakého nečistého ducha.
- Samozrejme, skutočnosť, že dcéra tejto gréckej
- dámy, ako čítame,
- bola posadnutá nečistým duchom, neznamená,
- že
- by sa tu
- malo hovoriť o niečom, čo súvisí
- so šiestym prikázaním alebo s ľudskou sexualitou.
- Jednoducho ten výraz
- nečistý duch v podstate znamená, že jednoducho máme tu
- nejakú skutočnosť, nejakú, nejakú bytosť,
- hej, nejakého ducha, ktorý je tak ďaleko od Boha,
- že jednoducho
- to, čo je v blízkosti Boha, to je čisté a to, čo je ďaleko od
- Boha, tak to je nečisté. Čiže
- v podstate ten nečistý duch predstavuje naozaj tú skutočnosť,
- že tým jeho pôsobením tá dcéra tej
- Grékyne bola ďaleko od Boha.
- Lenže musíme si zároveň uvedomiť, že z hľadiska toho takého
- starozákonného vnímania vzťahu medzi Bohom a človekom aj tá
- jej samotná matka bola ďaleko od Boha.
- Bola to pohanka, bola to Grékynka a Marek
- upresňuje Sýro-Feničanka. My vieme, že tá
- mentalita starozákonného človeka bola taká, hej, že my sme
- ten vyvolený ľud, my sme tí, ktorí sme blízko Bohu a Boh je blízky
- nám. A tí, ktorí sú ďalej, tak
- tí sú nečistí, tí sú, tí sú ďaleko od Boha.
- A jednoducho
- bolo to čosi, čo vytvorilo akýsi
- vzťah nerovnosti. Hej, že
- my sme viac, vy ste menej.
- Práve
- toto je v podstate základom toho rozhovoru medzi
- Ježišom a touto ženou, touto Grékynkou, lebo tam naozaj
- nejde o deti a domáce zvieratá,
- ale ide o to, že tie deti, o ktorých Ježiš hovorí, vlastne
- predstavujú synov a dcéry
- židovského vyvoleného národa, zatiaľ čo
- tie psy, tie šteňatá vlastne predstavujú,
- predstavujú tých pohanov. A teda, že keď Ježiš hovorí, že
- nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré
- vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám, tak vlastne
- hovorí to, čo na inom mieste evanjelia
- hovorí inou vetou, keď, keď povie, že on
- je poslaný v prvom rade k členom vyvoleného
- národa a že tí, že tí pohania až potom.
- A my by sme mohli z tohto usudzovať, že až potom z toho, čo
- zostane. Čiže ak sa do sýta nasýtia tie
- deti, ak bude do sýta uspokojený dopyt
- toho vyvoleného národa po Božom slove, tak potom je
- tu priestor pre tých ostatných.
- Samozrejme,
- hm, Ježiš, keď hovorí túto vetu, tak to
- nehovorí preto, že by to, že by to azda naozaj striktne takto
- myslel, pretože ten univerzalizmus spásy, to je jedno
- z jeho základných posolstiev. Koniec koncov už aj v tých
- posled, v tom poslednom období Starého zákona sa
- pripravuje táto téma univerzalizmu spásy.
- To znamená, že naozaj každý človek, bez ohľadu na to,
- z akého národa pochádza,
- jednoducho má prísť k Bohu.
- A že teda môžeme povedať, že Ježiš vlastne touto vetou ako keby,
- ako keby tak trošku skúšal, že či už tú ženu, či už tú
- grécku dámu alebo, alebo možno tých
- svojich
- ďalších učeníkov, alebo možno aj nás, ktorí to čítame.
- Hej, že je to z Ježišovej strany trošku taká
- provokácia, na
- ktorú žena odpovedá, povedali by sme
- proti provokáciou, keď hovorí:
- "Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky
- po
- deťoch." Takže v podstate použijúc jeho vlastný
- obraz, jeho vlastnú metaforu je tá, ktorá
- vlastne
- poráža Ježiša
- v tejto argumentácii, alebo lepšie povedané,
- poráža tento nesprávny názor
- na vzťahy medzi Bohom a ľuďmi
- z rôznych národov, z rôznych kultúr.
- A teda vlastne môžeme uzavrieť tým, že
- v podstate tuná ani tak nejde o to,
- že by táto,
- že by táto žena porazila Ježiša, že by jednoducho
- tá jej argumentácia zvíťazila nad tou jeho argumentáciou,
- ale skôr tu ide naozaj o to, že
- ona je tá, ktorá poráža takéto nesprávne
- chápanie, ktoré bolo prirodzene vžité
- v tých Ježišových, môžem povedať poslucháčoch, v tých jeho
- učeníkoch. A vlastne oni
- dvaja spolu,
- žena a Ježiš, práve použitím a znegovaním
- tohto obrazu dávajú najavo, že pozor,
- takéto vnímanie, že nie všetci ľudia sú si pred Bohom
- rovní,
- je nesprávne. A že teda Ježiš naozaj prichádza
- s touto myšlienkou, ktorou, na základe ktorej chce
- vytvoriť tú novú rodinu Božích detí,
- kde všetci ľudia napriek tomu, že nie sú rovnakí, sú
- rovnocennými členmi tejto rodiny.
- A možno také posolstvo pre nás do toho nášho každodenného
- života z tohto evanjelia by mohlo byť azda také, že
- vieme všetci zo svojho života, že máme v sebe takú nejakú tendenciu
- veľakrát vnímať rôzne tie rozdiely, ktoré sú
- medzi nami. Zvykneme sa porovnávať, zvykneme sa na
- základe tých rozdielov veľakrát možno považovať
- za, za lepších a tých druhých považujeme za
- horších.
- A že teda viacej možno vnímame to, čo nás odlišuje od
- toho, čo nás spája. A že možno takéto pozvanie do
- dnešného dňa, ale aj do možno celého toho nášho života
- je,
- aby sme namiesto týchto rozdielov, týchto
- veľakrát aj prirodzených skutočností, ktoré nás od seba
- odlišujú, aby sme namiesto toho vnímali to, čo
- nás spája, to, čo máme, to, čo máme rovnaké
- a môžem povedať
- to, čo v prvom rade máme rovnaké a to, čo nás v prvom rade spája,
- je spoločný cieľ, spoločný cieľ nášho života,
- ktorým je určite nebeské kráľovstvo, do
- ktorého Ježiš pozýva každého jedného z nás.
- A tak buďme naozaj ľuďmi, ktorí práve vďaka
- tomuto spoločnému cieľu, vďaka tomuto vedomia,
- tomuto vedomiu tohto spoločného cieľa naozaj spoločne
- do tohto nebeského kráľovstva kráčame.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Navekia, amen.
- [hudba]
