SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
01.05.2018
10:48 min.
Titulky od AI
Zobrazené 2709x

Z PRAMEŇA (1.5.2018)

Svätého Jozefa, robotníka, káže dp. Marián Bér.

Svätého Jozefa, robotníka, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1145 slov

Čítanie z knihy Genesis. Boh povedal:
„Urobme človeka na náš obraz,
na našu podobu.


  • Čítanie z knihy Genesis. Boh povedal:
  • „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu.
  • Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským
  • vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou,
  • nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“ A
  • stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho
  • stvoril, muža a ženu ich stvoril.
  • Boh ich požehnal a povedal im: „Vzrastajte a
  • množte sa, naplňte zem a podmante si ju.
  • Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom
  • a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na
  • zemi.“ Potom Boh povedal: „Hľa,
  • dávam vám všetky semené rastliny na zemi a všetky
  • stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby
  • vám boli za pokrm.
  • A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému
  • vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi
  • a má v sebe život, dávam za pokrm všetky
  • zelené rastliny.“ A tak sa stalo.
  • A Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré.
  • A nastal večer a ráno, šiesty deň.
  • Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich
  • nádhera.
  • Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal,
  • a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo
  • vytvoril.
  • A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v
  • ten deň Boh odpočíval po celom svojom diele,
  • ktoré stvorením vytvoril. Počuli sme Božie
  • slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
  • Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
  • Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty,
  • Bože, si od vekov až naveky. Požehnaj,
  • Pane, námahu našich rúk. Človeka
  • vraciaš do praku a hovoríš: „Vráťte sa, synovia
  • človeka.“ Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší,
  • čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.
  • Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
  • A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť
  • srdca. Obráť sa k nám, Pane, dokedy budeš meškať?
  • Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
  • Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
  • Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a
  • radovať sa po všetky dni života. Nech sa tvoje dielo
  • zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.
  • Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Nech je velebený Pán deň čo deň nesie nás Boh
  • naša spása. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil v ich
  • synagóge.
  • Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú
  • múdrosť a zázračnú moc?
  • Veru to nie je tesárov syn?
  • Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef,
  • Šimon a Júda?
  • A nie sú u nás všetky jeho sestry?
  • Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom.
  • Ale Ježiš im povedal: „Proroka si uctia všade,
  • len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam
  • neurobil veľa zázrakov.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Možno sa nám niekedy stalo, milí bratia a sestry, že sme dostali
  • trebárs ako darček nejakú takú vec,
  • ktorú keď sme odbalili, tak sme na prvý pohľad povedali alebo
  • tak si v duchu povedali, že no toto.
  • A možno sme tým tak trochu pohŕdli.
  • Som čítal jeden taký príbeh, ktorý sa stal, že
  • jeden nápadník alebo dalo by sa povedať snúbenec
  • venoval svojej snúbenici, ktorá bola knážnou, taký
  • zaujímavý balíček k narodeninám.
  • A keď tento balíček rozbalila princezná, tak v ňom našla
  • dielovú guľu. Bol ťažký a keď ho otvorila, tak ešte
  • prekvapenejšia bola, keď teda tam zbadala, našla tú dielovú guľu.
  • A tak bola z toho taká sklamaná a hovorí, že toto k narodeninám.
  • A takým opovrhnutím tú dielovú guľu odhodila
  • do kúta.
  • Ale čo sa vtedy nestalo. Akonáhle tá dielová guľa dopadla
  • na zem, tak bola z takého špeciálneho materiálu,
  • tak
  • sa rozbila a z tejto gule dielovej
  • sa dostala von taká strieborná škatuľka.
  • A v tejto striebornej škatuľke, keď ju princ-- keď ju knážna
  • otvorila, tak našla
  • Prsteň, vzácny prsteň a na ňom napísané:
  • "Milujem ťa."
  • Tak bol to taký zaujímavý darček a na prvý pohľad vyzeral
  • taký, že opovrhnutia hodný, ale vnútri
  • toho darčeku, vnútri pod tým obalom deliovej gule
  • vlastne bolo čosi vzácne, čosi veľké.
  • A keď počú-počúvame to dnešné evanjelium, dnešné Božie slovo,
  • tak aj nám môže tak na prvý pohľad pripadáť to, že
  • keď Ježiš prichádza do svojej vlasti,
  • tak opovrhnú ním. Počuli sme, ako to bolo, ako to povedali:
  • "Nie je to syn tesára?
  • Skade má túto múdrosť?"
  • A na prvý pohľad, na prvý moment Ježišom jeho
  • rodáci opovrhli.
  • Samozrejme, že dnes je to evanjelium hlavne preto,
  • že sa tam spomína
  • tesár, svätý Jozef ako tesár, ktorého vlastne
  • spomienku dnes prežívame.
  • A práve tuto môžeme vidieť aj takú spojitosť medzi
  • človekom, dôstojnosťou človeka,
  • opovrhnutím nad človekom neraz a v spojení
  • práve s ľudskou prácou.
  • Každý z nás
  • je stvorený na Boží obraz
  • a neraz môžeme vnímať aj práve to,
  • tie pohľady alebo to, ako neraz človek k človeku
  • pristupuje. Nera je to opovrhnutie
  • a môžeme vidieť a vnímať aj v našej spoločnosti, že neraz
  • ľudia aj na základe toho, že odsúdia toho
  • druhého,
  • opovrhnú ním.
  • Ježiš prichádza do svojej vlasti, aby im priniesol pokoj,
  • požehnanie, odpustenie, možno zmierenie,
  • ale vidíme, že
  • pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
  • A toto môžeme vnímať, dá sa povedať, tak si to preniesť každý do svojho
  • prostredia.
  • Nera aj v súčasnej dobe človek človekom opovrhuje.
  • A dá sa povedať, keď to spojíme s tou ľudskou prácou,
  • tak žijeme v dobe, kedy
  • niektorí hovoria, že pre niektorých je to moderná otrokáreň.
  • Človek si neváži neraz človeka.
  • Mnohí musia pracovať za nízku mzdu
  • a vlastne keby nepracovali, alebo keby povedali, že chcú zvýšiť
  • mzdu, tak na ich miesto už sú ďalší.
  • A práve toto nám dnešná ľubovoľná spomienka svätého
  • Jozefa Robotníka ukazuje alebo chce dať pred oči, aby sme si
  • dokázali vážiť jeden druhého, aby sme si dokázali
  • vážiť brat brata, sestra sestru a vážiť
  • si dôstojnosť človeka aj prostredníctvom ľudskej práce.
  • Jedno také rozprávanie hovorí, že do kostola prišli
  • deti. Katechétka ich tam zobrala a potom, keď už
  • odchádzali z kostola, tak sa ich pýtala, že: "Všimli ste si
  • tam mnohé svetlá? Aké svetlá tam boli?"
  • A deti pohotovo hovorili:
  • "Bolo tam červené svetlo nad bohosránkom.
  • Bolo tam svetlo reflektora. Bolo tam
  • svetlo žiarovky,
  • malinké svetlo nad spovedeľnicou." A tak to hovorili a
  • katechétka sa ich pýta: "A ešte aké svetlo tam bolo?
  • Ešte aké svetlá tam boli?" A jedno dievčatko tak pohotovo
  • povedalo:
  • "Svetlo ľudských očí."
  • A toto môže byť aj pre nás takým posilnením a povzbudením,
  • že človek,
  • ktorý
  • svieti svojimi očami, dalo by sa tak povedať,
  • v ktorom žije Kristus, môže vlastne do svojho prostredia
  • toto svetlo odovzdávať. Svetlo Krista.
  • Tak kýmž nás aj táto spomienka na svätého
  • Jozefa Robotníka povzbudí a posilní,
  • aby sme dokázali na seba pozerať práve v tej dôstojnosti,
  • ktorú Boh do každého človeka vložil,
  • pretože sme stvorení na Boží obraz a zároveň, aby sme
  • si dokázali vážiť prácu,
  • činnosť každého jedného z nás. Amen.
  • [spoločne] Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri