Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (1.5.2018)
Svätého Jozefa, robotníka, káže dp. Marián Bér.
Svätého Jozefa, robotníka, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis. Boh povedal:
„Urobme človeka na náš obraz,
na našu podobu.
- Čítanie z knihy Genesis. Boh povedal:
- „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu.
- Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským
- vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou,
- nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“ A
- stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho
- stvoril, muža a ženu ich stvoril.
- Boh ich požehnal a povedal im: „Vzrastajte a
- množte sa, naplňte zem a podmante si ju.
- Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom
- a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na
- zemi.“ Potom Boh povedal: „Hľa,
- dávam vám všetky semené rastliny na zemi a všetky
- stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby
- vám boli za pokrm.
- A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému
- vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi
- a má v sebe život, dávam za pokrm všetky
- zelené rastliny.“ A tak sa stalo.
- A Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré.
- A nastal večer a ráno, šiesty deň.
- Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich
- nádhera.
- Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal,
- a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo
- vytvoril.
- A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v
- ten deň Boh odpočíval po celom svojom diele,
- ktoré stvorením vytvoril. Počuli sme Božie
- slovo.
- Bohu vďaka.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty,
- Bože, si od vekov až naveky. Požehnaj,
- Pane, námahu našich rúk. Človeka
- vraciaš do praku a hovoríš: „Vráťte sa, synovia
- človeka.“ Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší,
- čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť
- srdca. Obráť sa k nám, Pane, dokedy budeš meškať?
- Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a
- radovať sa po všetky dni života. Nech sa tvoje dielo
- zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Nech je velebený Pán deň čo deň nesie nás Boh
- naša spása. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil v ich
- synagóge.
- Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú
- múdrosť a zázračnú moc?
- Veru to nie je tesárov syn?
- Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef,
- Šimon a Júda?
- A nie sú u nás všetky jeho sestry?
- Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom.
- Ale Ježiš im povedal: „Proroka si uctia všade,
- len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam
- neurobil veľa zázrakov.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Možno sa nám niekedy stalo, milí bratia a sestry, že sme dostali
- trebárs ako darček nejakú takú vec,
- ktorú keď sme odbalili, tak sme na prvý pohľad povedali alebo
- tak si v duchu povedali, že no toto.
- A možno sme tým tak trochu pohŕdli.
- Som čítal jeden taký príbeh, ktorý sa stal, že
- jeden nápadník alebo dalo by sa povedať snúbenec
- venoval svojej snúbenici, ktorá bola knážnou, taký
- zaujímavý balíček k narodeninám.
- A keď tento balíček rozbalila princezná, tak v ňom našla
- dielovú guľu. Bol ťažký a keď ho otvorila, tak ešte
- prekvapenejšia bola, keď teda tam zbadala, našla tú dielovú guľu.
- A tak bola z toho taká sklamaná a hovorí, že toto k narodeninám.
- A takým opovrhnutím tú dielovú guľu odhodila
- do kúta.
- Ale čo sa vtedy nestalo. Akonáhle tá dielová guľa dopadla
- na zem, tak bola z takého špeciálneho materiálu,
- tak
- sa rozbila a z tejto gule dielovej
- sa dostala von taká strieborná škatuľka.
- A v tejto striebornej škatuľke, keď ju princ-- keď ju knážna
- otvorila, tak našla
- Prsteň, vzácny prsteň a na ňom napísané:
- "Milujem ťa."
- Tak bol to taký zaujímavý darček a na prvý pohľad vyzeral
- taký, že opovrhnutia hodný, ale vnútri
- toho darčeku, vnútri pod tým obalom deliovej gule
- vlastne bolo čosi vzácne, čosi veľké.
- A keď počú-počúvame to dnešné evanjelium, dnešné Božie slovo,
- tak aj nám môže tak na prvý pohľad pripadáť to, že
- keď Ježiš prichádza do svojej vlasti,
- tak opovrhnú ním. Počuli sme, ako to bolo, ako to povedali:
- "Nie je to syn tesára?
- Skade má túto múdrosť?"
- A na prvý pohľad, na prvý moment Ježišom jeho
- rodáci opovrhli.
- Samozrejme, že dnes je to evanjelium hlavne preto,
- že sa tam spomína
- tesár, svätý Jozef ako tesár, ktorého vlastne
- spomienku dnes prežívame.
- A práve tuto môžeme vidieť aj takú spojitosť medzi
- človekom, dôstojnosťou človeka,
- opovrhnutím nad človekom neraz a v spojení
- práve s ľudskou prácou.
- Každý z nás
- je stvorený na Boží obraz
- a neraz môžeme vnímať aj práve to,
- tie pohľady alebo to, ako neraz človek k človeku
- pristupuje. Nera je to opovrhnutie
- a môžeme vidieť a vnímať aj v našej spoločnosti, že neraz
- ľudia aj na základe toho, že odsúdia toho
- druhého,
- opovrhnú ním.
- Ježiš prichádza do svojej vlasti, aby im priniesol pokoj,
- požehnanie, odpustenie, možno zmierenie,
- ale vidíme, že
- pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
- A toto môžeme vnímať, dá sa povedať, tak si to preniesť každý do svojho
- prostredia.
- Nera aj v súčasnej dobe človek človekom opovrhuje.
- A dá sa povedať, keď to spojíme s tou ľudskou prácou,
- tak žijeme v dobe, kedy
- niektorí hovoria, že pre niektorých je to moderná otrokáreň.
- Človek si neváži neraz človeka.
- Mnohí musia pracovať za nízku mzdu
- a vlastne keby nepracovali, alebo keby povedali, že chcú zvýšiť
- mzdu, tak na ich miesto už sú ďalší.
- A práve toto nám dnešná ľubovoľná spomienka svätého
- Jozefa Robotníka ukazuje alebo chce dať pred oči, aby sme si
- dokázali vážiť jeden druhého, aby sme si dokázali
- vážiť brat brata, sestra sestru a vážiť
- si dôstojnosť človeka aj prostredníctvom ľudskej práce.
- Jedno také rozprávanie hovorí, že do kostola prišli
- deti. Katechétka ich tam zobrala a potom, keď už
- odchádzali z kostola, tak sa ich pýtala, že: "Všimli ste si
- tam mnohé svetlá? Aké svetlá tam boli?"
- A deti pohotovo hovorili:
- "Bolo tam červené svetlo nad bohosránkom.
- Bolo tam svetlo reflektora. Bolo tam
- svetlo žiarovky,
- malinké svetlo nad spovedeľnicou." A tak to hovorili a
- katechétka sa ich pýta: "A ešte aké svetlo tam bolo?
- Ešte aké svetlá tam boli?" A jedno dievčatko tak pohotovo
- povedalo:
- "Svetlo ľudských očí."
- A toto môže byť aj pre nás takým posilnením a povzbudením,
- že človek,
- ktorý
- svieti svojimi očami, dalo by sa tak povedať,
- v ktorom žije Kristus, môže vlastne do svojho prostredia
- toto svetlo odovzdávať. Svetlo Krista.
- Tak kýmž nás aj táto spomienka na svätého
- Jozefa Robotníka povzbudí a posilní,
- aby sme dokázali na seba pozerať práve v tej dôstojnosti,
- ktorú Boh do každého človeka vložil,
- pretože sme stvorení na Boží obraz a zároveň, aby sme
- si dokázali vážiť prácu,
- činnosť každého jedného z nás. Amen.
- [spoločne] Amen.
- [hudba]






