Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (11.12.2018)
Utorok po 2. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Utorok po 2. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
[hrá varhany]
Aleluja, aleluja,
aleluja.
- [hrá varhany]
- Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- [spievajú spoločne] Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Blízko je deň Pána.
- Hľa, príde a spasí nás.
- [spievajú spoločne] Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: "Čo myslíte?
- Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila,
- nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú,
- čo zablúdila?
- A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám, bude mať z
- nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo
- nezablúdili.
- Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby
- zahynul čo len jediný z týchto maličkých."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí spolubratia v kňazskej službe,
- drahí bratia a sestry.
- Vôbec nie je náhoda, že
- evanjeliové slová, ktoré sme práve počuli, napísal svätý
- Matúš.
- Neopisuje
- len
- to, čo hovorí Ježiš,
- ale opisuje to, čo zažil sám od Ježiša,
- keď ho on pozval od
- mýtnice
- loviť ľudí,
- byť apoštolom a byť evanjelistom.
- On sám vo svojom živote zažil, čo to znamená, keď Ježiš
- povie tak mocné a silné slovo, že on vstane a
- nasleduje ho.
- Takže téma hľadanej ovečky,
- téma
- ovce, k-- ovečky, ktorá sa vráti do svojej
- komunity.
- Téma toho, ktorý mení život
- o tom, že sa môže zmeniť život, je Matúšovi veľmi
- blízka.
- Je veľmi odporúčateľné aj v tomto adventnom období
- čítať tieto evanjeliové úryvky viackrát, aby sme sa
- dostali pod povrch toho posolstva.
- Vždy s otázkou,
- čo nám Pán Ježiš chce povedať dnes, tu a teraz cez tieto slová?
- A tak by sme mohli objaviť v tomto texte takú
- duchovnú os
- alebo nazvime to duchovnú chrbticu,
- ktorá by sa dala vyjadriť a aj ju vyjadríme
- tromi slovnými spojeniami.
- Ide
- o každého.
- To je prvé.
- Ide o všetkých. To je druhé.
- A ide o všetko. To je tretie.
- V akom zmysle slova ide o každého, teda
- jednotlivo každého jedného?
- Ten obraz pastiera, ktorý zanechá
- deväťdesiatdeväť ovečiek,
- aby išiel hľadať jednu, ktorá sa stratila,
- zablúdila,
- je obraz
- toho, čo filozofovia, filozofi nazývajú kresťanský
- personalizmus.
- Na základe tohto evanjelia aj s argumentáciou z tohto evanjelia
- je možné odvodiť základy filozofického smeru
- kresťanský personalizmus, ktorého základom je to, že
- v Božích očiach má nesmiernu hodnotu, obrovskú hodnotu
- posvätnosť jednotlivého človeka,
- jednotlivého, konkrétneho,
- neopakovateľného, jedinečného ľudského
- jedinca.
- My sa ešte môžeme pamätať na dobu niektorí z nás
- komunizmu,
- keď najmenšou stavebnou časticou spoločnosti
- bol kolektív, nie jednotlivec ani nie rodina, kde
- jednotlivec najlepšie nachádza svoju identitu.
- A dokonca v posudkoch sa uvádzalo, že menovaný je v
- kolektíve obľúbený, čo by sa mohlo chápať
- aj tak, že je kolektívu podriadený.
- Ježiš vidí veci.
- Ježiš vidí človeka. Ježiš vidí spoločnosť ako dobrý pastier
- naprosto iným spôsobom a na inom mieste v evanjeliu
- čítame: "On pozná každú ovečku po
- mene." On pozná každého po mene. Všimnite si ten
- paradox,
- že by sa niekto mohol dokonca ohradiť: "Prepáčte, ale ja nie som žiadna ovečka."
- Ja som človek mysliaci, cítiaci so svojou
- slobodou. Sú takí, čo sa ohradia alebo aj
- ironicky sa opýtajú, stáva sa mi to niekedy, tak čo tie
- vaše ovečky?
- Ale keď Ježiš povie, že každú pozná po mene, tak odpovedá nie,
- to nie sú členovia, štatistické čísla nejakého
- stáda,
- ale jednotlivá osoba. Každý jeden
- jednotlivo a jedinečne osobne. Odkedy sme
- pokrstení, tak sme v našej jedinečnosti
- naštepení na Ježišovo srdce.
- A keď vyslovíme svoje meno,
- ktoré sme dostali pri krste, tak v takom posvätnom
- pokornom kresťanskom sebavedomí môžeme povedať: „Ja
- som Boží syn, ja som Božia dcéra a Boh
- ma pozná po mene.“ Nemá vôbec zmysel riešiť to, či si
- Boh môže zapamätať miliardy ľudí, lebo Božia pamäť je
- pamäť nekonečnej lásky, a preto Božia
- pamäť nemá ani terabajty, nemá žiadne obmedzenie,
- žiadne obmedzenie, pretože je to pamäť
- nesmiernej, tvorivej, tvoriarej, obnovujúcej
- Božej lásky.
- A všetci bez rozdielu si môžeme povedať aj
- mňa Boh miluje takouto láskou.
- Takže to prvé. Ide o každého. Ide o
- každého jedného.
- To, čo by na prvé počutie tohto textu mohlo
- zvádzať, je myslieť si, že Ježiš rozdeľuje ľudí
- na stratené ovečky a nestratené ovečky.
- V tomto texte ale je taká veľmi
- ozdravujúca a oslovujúca
- ľahká irónia,
- keď Ježiš hovorí: „Budem mať z nej,
- z tej nájdenej ovečky väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo
- nezablúdili.“ Ale my zase na inom mieste Svätého
- písma, ktoré vždy vnímame v istej celistvosti,
- ako sa
- jednotlivé texty dopĺňajú, vysvetľujú, vyvažujú, čítame.
- Kto by povedal, že je bez hriechu,
- povedané slovami a terminológiou dnešného evanjelia,
- kto by tvrdil, že nezablúdil nikdy,
- niet v ňom pravdy.
- Práve naopak, je v ňom lož. Čiže po
- téze, že ide o každého jedného,
- je tu ďalšia téza, ide o všetkých.
- Jednotlivo, samozrejme.
- Nikto z nás nemôže povedať ja som tá
- ovečka z tých deväťdesiatich deviatich, ktoré sú na poriadku a
- ten druhý je ten, ktorého Ježiš má
- nájsť.
- Niekedy to je aj badateľ, keď ľudia pri vyznaní
- hriechov pri svätej omši hovoria moja vina, moja vina, moja
- preveľká vina. V konečnom dôsledku hovoria tvoja vina,
- tvoja
- vina, tvoja preveľká vina, nie moja.
- A preto
- by nebolo správne hľadať riešenie na otázku, či ja patrím do
- jednej alebo do druhej skupiny ľudí.
- Lebo ak Ježiš hovorí, veď počúvajme dobre tie slová,
- bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo
- nezablúdili. Ale kto z vás by mohol Ježiš povedať,
- môže povedať, že nikdy nezablúdil?
- Nie náhodou je takým etymologickým základom,
- jadrom slova nezablúdil slovo blud.
- Tu nejde len o nejaké
- dramatické vzdialenie sa zo spoločenstva cirkvi,
- ale aj také ľahko prenikajúce do srdca človeka
- nepravdy, ktoré ho postupne rozkladajú a postupne
- vzďalujú.
- Veď čo je to diabol? Diabol je ten, ktorý
- rozhadzuje. Dia
- ballo,
- dia ballo je ten, ktorý rozhadzuje.
- Diabol je ten, ktorý rozhadzuje
- človeka zvnútra a chce rozbiť a chce rozbiť aj
- spoločenstvo a rozbiť ho cez blud, cez
- nepravdu.
- A preto návrat do spoločenstva,
- nechať sa nájsť Ježišom
- každý jeden z nás znamená
- vystaviť sa Božej pravde a stále korigovať v sebe
- sklony,
- eh,
- neistotu,
- váhanie podľa Božej pravdy, nie podľa bludu, ale podľa
- Božej pravdy. Kto nezablúdil, je práve ten, alebo teda kto
- nechce zablúdiť, zablúdil, ale chce sa vrátiť na správnu cestu je
- ten,
- ktorý chce žiť podľa Božej pravdy.
- Čiže ešte raz to zopakujem, ide
- o každého jedného.
- Ide o všetkých jednotlivo. Nikto nie je
- exkluzívny
- a napokon ide o všetko.
- Ide naozaj o všetko, pretože aj keď ten
- obraz je romantický, obraz tej ovečky, ako sa zatúla,
- ako je v nejakej rokli, ako padne do nejakej
- medze, do nejakej jamy a pastier ju odtiaľ
- vyberá,
- je to v zásade veľmi, veľmi dramatický obraz o tom, že sa
- človek vzdialil od Boha. Človek, ten, ktorý sa vzdialil od
- Boha, sa vzdialil od ľudí a vzdialil od seba
- samého.
- Pretože naozaj nachádzame hĺbku našej identity
- práve v tom, že uznáme, že sme
- stvorení a že sme tvorení.
- A kto sa od Boha vzdiali,
- ten
- podstupuje riziko
- že tá priepasť, ktorú vytvoril medzi sebou a Bohom tu na
- zemi,
- bude tou dramatickou a nezvratnou priepasťou,
- o ktorej čítame v príbehu o Lazárovi a boháčovi.
- Medzi tebou a nami je
- nepreklenuteľná priepasť v
- definitíve. Je to niečo tak otriasajúce, tak
- tajomné a tak,
- tak sa môžeme toho až zľaknúť, ale takým správnym spôsobom,
- že sa chceme vrátiť k Ježišovi a povedať mu: „Pane, drž nás.
- Pane, nedovoľ, aby sme zablúdili.
- Nedovoľ, aby sme išli ďaleko od teba.“
- Žijeme totiž v dobe, keď sa o hriechu hovorí ako o
- teologickej,
- morálnej alebo spirituálnej
- kategórii. Už tak sme si zvykli hovoriť o
- hriechu, že sme zabudli povedať to najdôležitejšie.
- Hriech je životné nebezpečenstvo.
- Je nebezpečenstvo smrti. Je nebezpečenstvo zániku.
- Je nebezpečenstvo večného zatratenia.
- Preto tu dávame tie sviece v Advente, aby sme si uvedomili, že Ježiš
- chce ako svetlo, ktoré sa obetuje, vstúpiť do
- nášho vnútra a povedať: „Vráť sa, klopem na tvoje
- srdce. Nesiem lampáš vo svojej ruke do tvojho
- srdca, aby som ti ukázal cestu späť.“
- Čiže romantizovať hriech, romantizovať
- pokánie, romantizovať Vianoce je veľmi
- nebezpečné, lebo sme potom zabudli na to, že byť
- v hriechu, žiť v hriechu, byť vzdialený od Boha, to nie
- je súčasť nejakého romantického príbehu.
- To je ako stáť nad priepasťou.
- To jest ako stáť nad priepasťou
- a postúpiť riziko, že sa do nej
- zrútime. Ide o každého jednotlivo.
- Ide o všetkých jednotlivo a ide o všetko,
- pretože naozaj ide o život.
- A preto tá posledná veta dnešného evanjelia je tá dobrá správa.
- Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nehovorí tvoj
- otec, ale váš otec. Hovorí ku všetkým a ku každému jednotlivo,
- lebo slovo otec nie je kolektívna, ale veľmi osobná,
- intímna kategória. Otec, môj pôvodca.
- A predsa hovorí váš Otec, ktorý je na nebesiach,
- nechce, aby zahynul čo len jediný z
- týchto maličkých.
- Slovo maličký je slovo, ktoré
- nemôže nevzniknúť na základe porovnania.
- Maličký je slovo vzťahové.
- Ak ja som maličký, tak som maličký voči komu?
- Vzhľadom na koho? V porovnaní s kým?
- Byť maličký pred Bohom znamená uznať Boha za väčšieho,
- ako som ja.
- Byť maličkým znamená uznať, že som odkázaný
- na Boha. Ja ako jednotlivec, že bez neho nemôžem urobiť
- nič. Posledný obraz opäť z evanjelia
- je Peter, ktorý kla-kráča po vlnách,
- kým pozerá na Ježiša.
- Ale akonáhle ho viac zaujmú vlny a nebezpečenstvo,
- a teda pokušenie a hriech v obraznom zmysle slova
- okolo neho, začne sa topiť.
- Ale vtedy veľmi správne a jediným správnym spôsobom
- vykrikne: „Pane, zachráň ma.“ Takže
- my, ktorí
- aj na základe tohto evanjelia uznávame,
- že sme tí zatúlaní maličkí,
- kým budeme volať: „Ježišu, zachráň nás, Ježišu, buď s nami, Ježišu,
- veď nás, buď našim dobrým pastierom,“ tak sa
- nakoniec
- nemusíme báť,
- lebo Ježiš premohol smrť. Ježiš
- zvíťazil svojím zmŕtvychvstaním, a keď vystúpil na nebesia,
- zoslal nám Ducha Svätého, v mene ktorého sme boli
- pokrstení.
- A tak ako na každej svätej omši, aj na tejto s veľkou
- vnútornou fascináciou môžeme povedať
- ten, ktorý povedal toto evo-- tieto slová, ten,
- ktorý je hlavným naozaj hrdinom tohto
- evanjelia, Ježiš, o ktorom píše Matúš, ktorý je tiež jeho
- nájdenou ovečkou,
- prichádza v Eucharistii,
- prichádza, aby už hovoril on, prichádza, aby vstúpil do nášho
- srdca a tam nám zašepkal: „Prišiel som pre teba.
- Prišiel som do tvojho vnútorného sveta.
- Prišiel som prežiariť tvoje problémy, tvoje radosti,
- tvoje ťažkosti, tvoje závislosti, tvoje naviazanosti, aby som
- ťa oslobodil a aby som ti pomohol vrátiť sa
- domov.“ Sme ako emavskí učeníci, ktorí práve pri lámaní
- chleba zistili, že kráčajú zlým smerom a majú sa vrátiť
- späť.
- Aj oni boli nájdenými ovečkami,
- s ktorými dobrý pastier sedí pri stole, a práve pri lámaní chleba pochopili,
- kadiaľ majú ísť.
- Tak aj my teraz tak pomyselne si sadneme k jednému stolu s
- Ježišom. On nám bude lámať chlieb, bude nám ho podávať, aby sme ho
- jedli, aby sme prípadne korigovali tie cesty,
- na ktorých kráčame, ale nevedú správnym smerom.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
