Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ NA HORU BUTKOV
káže dp. Vojtech Kodet, OCarm.
22.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (12.04.2017)
Streda vo Veľkom týždni, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Streda vo Veľkom týždni, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Pán Boh mi dal jazyk učeníka,
aby som vedel milým slovom
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Pán Boh mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom
- posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch,
- aby som počúval ako učeník. Pán Boh mi otvoril
- ucho
- a ja som neodporoval. Nazad som neustúpil.
- Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili a svoje líca
- tým, čo trhali.
- Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
- Pán Boh mi pomáha, preto nebudem zahanbený.
- On zatvrdil moju tvár sťakremeň a viem, že sa
- nezahanbím.
- Blízko je ten, čo mi dá za pravdu. Kto sa chce priť so mnou?
- Postavme že, postavme, že sa zoči voči.
- Kto je mojím žalobcom?
- Nech pristúpi ku mne.
- Hľa, Pán Boh mi pomáha. Ktože ma môže odsúdiť?
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
- Vo svojej veľkej láske vyslyš ma,
- Pane.
- Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva
- tvár. Svojim bratom som sa stal cudzincov
- a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma
- horlivosť za tvoj dom a padajú na mňa urážky
- tých, čo ťa urážajú.
- Vo svojej veľkej láske vyslyš ma,
- Pane.
- Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
- Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no
- takého som nestretol. Čakal som, že dakto ma
- poteší, ale taký sa nenašiel.
- Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný,
- napojili ma octom.
- Vo svojej veľkej láske vyslyš ma,
- Pane.
- Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho
- chválospevmmi. Nech zvedia o tomto
- ponížení a nech sa potešia. Hľadajte
- Boha a srdce vám oživne, lebo Pán
- vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi,
- ktorí sú v zajatí.
- Vo svojej veľkej láske vyslyš ma,
- Pane.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Buď pozdravený, náš kráľ poslušný Otcovi
- vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Jeden z dvanástich, volal sa Judáš Iškariotský,
- odišiel k veľkňazom
- a vyzvedal sa:
- „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili
- tridsať strieborných.
- A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
- V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a
- pýtali sa ho:
- „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
- On povedal:
- „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu:
- Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko.
- U teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného
- baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš
- rozkázal a pripravili veľkonočného baránka.
- Keď sa zvečerilo, zasadol s dvanástimi za stôl.
- A keď jedli, povedal:
- „Veru, hovorím vám,
- jeden z vás ma zradí.“
- Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som
- to ja, Pane?“ On odpovedal:
- „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.
- Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané,
- ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka.
- Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol
- narodil.“ Aj jeho zradca Judáš
- sa opýtal: „Som to azda ja,
- rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to
- povedal.“ Počuli sme slovo
- Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry, už po tretíkrát tento týždeň sa stretávame
- s
- postavou Judáša v čítaniach, ak sme boli účastní na svätej omši
- včera a predvčerom sme si mohli všimnúť a počuť, že táto postava sa
- opätovne objavuje. Predošlé dva dni to bolo v
- podaní, é, evanjelistu Jána, dnes,
- dnes nám ho ponúka evanjelista Matúš.
- To, že sa zamýšľame nad ním už po tretí deň,
- nám chce pripomenúť, že ide o postavu,
- ktorá je dôležitá
- a možno nie tak ľahko pochopiteľná.
- É, Judáš nie je tak ľahko vysvetliť, vysvetliteľný.
- Aj jeho postoj, jeho rozhodnutie
- a potom to, že sa to opakuje, tak je aj posolstvom o tom, že asi má
- povedať čo každému jednému z nás.
- Judáša hneď na začiatku dnešné evanjelium označuje ako jedného z dvanástich.
- Teda bol z toho najbližšieho kruhu Pána Ježiša.
- Bol ten, ktorý s ním putoval počas troch rokov jeho
- účinkovania
- a zdieľal s ním ťažkosti aj radosti.
- A predsa po toľkom čase ho zradil.
- Môžeme sa pýtať prečo? Sklamal sa v Ježišovi?
- Nenaplnil jeho očakávania? Chcel od neho niečo viac?
- Nevieme. Písmo nám nehovorí nič o pohnútkach tohto,
- tohto muža.
- Ale hovorí nám o tom, že odchádza k veľkňazom
- a kladie im jedinú otázku: „Čo mi dáte?
- A ja vám ho vydám."
- Viedli ho teda k zrade akési ekonomické motívy?
- Chcel na tom niečo zarobiť, prilepšiť si?
- Opäť nevedno, ale keď čítame evanjelium, tak vidíme, že
- udalosti tej, ktorá bola zaznamenaná v dnešnom
- evanjeliu,
- predchádza pomazanie v Betánii,
- kde
- neznáma žena, v evanjeliu podľa Jána je to Mária,
- pomáža Ježišovi nohy. Použije na to veľmi vzácnu masť.
- A vtedy zaznieva komentár zo strany učeníkov: „Nemohlo sa
- toto použiť, až do tie peniaze na pomoc chudobným?"
- Evanjelista Ján vkladá tieto slová do úst práve Judáša
- s poznámkou, že nehovoril to preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že
- bral zo spoločnej pokladnice.
- A teda môžeme vnímať, že v postave Judáša je určitá chamtivosť.
- Myslí na seba.
- Ten, ktorý myslí iba na seba, je schopný zradiť aj svojho
- priateľa za takú smiešnu sumu,
- ako bolo možno tých tridsať strieborných.
- A toto všetko nám prispieva k obrazu, ktorý o Judášovi máme.
- Keď niekomu dnes povieme: „Ty Judáš," tak máme na mysli
- nejaké-nejakého
- zradcu, negatívnu postavu, obraz podlej zrady.
- Lenže niečo z toho Judáša je zrejme v každom z nás.
- Predstavuje tú skrytú temnú stránku nášho,
- nášho vlastného vnútra. Stránku, ktorú možno radšej ponechávame v
- úzadí.
- Zrady je istým spôsobom schopný každý jeden z nás.
- Viete, tak ako medzi učeníkmi po tej Ježišovej,
- po tých Ježišových slovách:
- „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí," zrazu nastáva taká
- smutná
- atmosféra, smútok.
- Tak možno aj my sami si uvedomujeme, že takí dokonalí až nie sme.
- Bujazlivá otázka jednotlivých učeníkov: „Som to azda ja, Pane?"
- hovorí, že každý jeden z nich zostal zneistený.
- Nebol by dal ruku do ohňa za seba.
- A ten, ktorý sa o to pokúsil, Peter,
- ktorý vyhlásil: „Aj keby som mal zomrieť, budem s tebou," tak vieme,
- ako dopadol.
- Zradou či zaprením Krista
- je aj v našom živote ten ťažký hriech,
- ktorý páchame ako kresťania.
- Keď sme sa rozhodli byť učeníkmi Krista, kresťanmi, a
- predsa sa od neho odkloníme.
- Keď k-Krista zrádzame vtedy, keď
- ako Judáš vymieňame
- za určitú smiešnu sumu,
- priateľstvo Krista
- za výhody možno nejakého dočasného pôžitku,
- majetku a iných vecí.
- Tak, ako sa
- Ježiša pýtajú tí učeníci: „Som to azda ja, Rabbi?
- Som to azda ja, Pane?" pýta sa aj Judáš.
- Ale práve v jeho otázke môžeme vidieť určitý, určitú odlišnosť.
- Judáš sa ho pýta: „Nie som to ja, Pane, ale som to ja, Rabbi?"
- Vníma Ježiša iba ako u-ako obyčajného učiteľa.
- Zatiaľ čo ostatní ho vnímajú ako Pána, ako toho, ktorý má,
- ktorému patrí určitá úcta,
- Judáš ho považuje za obyčajného Rabbiho.
- A toto nám zjavuje, že Judáš je svojím spôsobom človek biedny,
- uzavretý do seba, do svojich predstáv, ktorý ešte nepochopil, kým je
- Ježiš.
- Nepochopil, že Ježiš je naozaj Pán.
- A toto zjavuje aj teda tú pravdu o nás, že budeme uprednostňovať mnohé iné veci
- pred Ježišom,
- pokiaľ neprijmeme to, že on má byť naozaj Pánom nášho života.
- To, že k nemu má všetko smerovať.
- Bude mať pre nás význam mnohé iné veci okrem neho,
- pokiaľ on naozaj nebude Pánom nášho života.
- Bude v nás ten Judáš stále prítomný,
- ak budeme zameraní iba na seba samých.
- A to je to posolstvo, ktoré nám zanecháva postava Judáša.
- Ale je v dnešnom evanjeliu ešte iný pohľad na
- Judáša než ten, ktorý máme my ako na negatívnu
- postavu. Je to pohľad Ježiša.
- Tak, ako hľadí Ježiš na Judáša. My Judáša bez väčšieho
- zaváhania odsudzujeme a považujeme za negatívnu postavu.
- Ale Ježiš to nerobí.
- Ježiš mu ponúka stále spoločenstvo pri stole, čo bol vlastne a
- dosiaľ je najväčší prejav priateľstva a
- dôvery. Ježiš neprestáva Judášovi
- ponúkať svoju priateľskú ruku
- a neprestáva ho pozývať späť do spoločenstva.
- Viete, lebo zrada, tak ako aj ťažký hriech,
- vždy človeka izoluje,
- uzatvára.
- Zradca vždy zostáva určitým spôsobom sám a opustený.
- A Ježiš Judášovi až do poslednej chvíle dáva šancu.
- Dáva mu najavo, že jeho láska je väčšia a dáva to najavo
- aj nám.
- Jeho láska je väčšia než akákoľvek zrada, než naše
- zapretie alebo nevera v hriechu.
- Aj my občas Krista zrádzame a vzťah s ním rozbíjame,
- ale Ježiš svoj vzťah s nami nerozbíja nikdy.
- A to je to kľúčové posolstvo, ktoré k nám opakovane zaznieva v
- týchto dňoch.
- Ak by sme čítali to evanjelium podľa Matúša ďalej, mohli by sme si
- všimnúť, že Ježiš ustanovuje dar Eucharistie práve
- v
- priestore medzi ohlásením Judášovej zrady
- a medzi, é, Petrovým zapretím.
- Ten najväčší prejav Ježišovej lásky,
- keď chce zostať prítomný v dare Eucharistie,
- vzniká pri najväčšom zlyhaní jeho najbližších učeníkov.
- A toto je také veľké posolstvo o jeho láske, ktoré ide do krajnosti.
- Posolstvo, ktoré nás má povzdu-povzbudiť vždy znova
- sa vrátiť z
- tých našich odbočení,
- z našich hriechov ku Kristovi
- a dovoliť, dovoliť mu, aby zaplnil tú našu vnútornú prázdnotu,
- ktorá
- vzniká
- tou zradou a hriechom, aby ju naplnil svojou prítomnosťou v
- Eucharistii. Amen.
