Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (13.6.2018)
Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Anton Ziolkovský.
Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja,
aleluja. Pouč ma, Pane,
o svojich chodníkoch.
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch.
- Veď ma vo svojej pravde. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo
- prorokov.
- Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
- Veru, hovorím vám, kým sa nepominie nebo a zem,
- nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo
- zákona, kým sa všetko nesplní.
- Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie,
- a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší.
- Ale kto ich zachová a bude tak aj učiť, ten bude v nebeskom
- kráľovstve veľký."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Slovenčina má také jedno príslovie, ktoré hovorí,
- že konať tak, aby bol aj, aj vlk sýty aj baran
- celý. Veď to koniec koncov poznáme a
- to sa používa hlavne vtedy, keď aj my sami chceme niečo urobiť a, a
- chceme to urobiť tak, aby sme aj dosiahli, čo chceme
- a zároveň aby sme si nikoho nepohnevali, aby
- všetci boli, všetci boli nejako spokojní.
- Čiže vlastne toto príslovie takpovediac hovorí o tom, že človek by sa mal
- vedieť nejako dohodnúť, možno robiť aj nejaké kompromisy.
- A iste ono v tom bežnom spolužití tie kompromisy sú aj
- nevyhnutné. Veď žijeme v jednej domácnosti alebo,
- alebo kňazi na
- fare alebo, alebo v kláštore.
- A v tých bežných veciach, no niekedy sa naozaj musíme dohodnúť.
- Keby sme každý presadzovali iba seba, len svoju vôľu, tak
- no by sme si asi veľmi ublížili.
- Čiže naozaj je na mieste, aby, aby sme sa vždy vedeli
- nejako dohodnúť, lebo to, to umenie kompromisu je dôležité.
- Ak máme vedľa seba nejakého človeka, ktorý nikdy nechce v
- ničom ustúpiť alebo sa s ním nedá dohodnúť, tak
- to ťažko sa potom funguje, funguje alebo žije.
- Ale potom na druhej strane zase vidíme situácie,
- kedy tá dohoda
- vlastne nie že je len ťažko možná, ona je fakticky aj nemožná.
- A dnes takým pekným, pekným príkladom takej nemožnosti
- dohody, ktorá ale vyplýva z viery v Boha,
- bolo práve to prvé čítanie z Prvej knihy kráľov.
- Je to nádherný príbeh proroka Eliáša,
- ktorý chce definitívnym spôsobom vlastne
- zlomiť ten, ten ľud, ktorý, ktorý tam žije
- a priviesť ho, priviesť ho k pravému Bohu.
- A ten príbeh vlastne rozpráva o tej skúške,
- ktorú sa rozhodli títo ľudia podstúpiť.
- A to bola skúška o tom, že
- čia obeta bude vlastne, na čiju obetu bude zoslaný oheň.
- A tak sa malo ukázať, či, či pravým Bohom je Pán
- alebo je to ten Baál.
- A tento príbeh z Prvej knihy kráľov vlastne tak veľmi pekne opisuje,
- ako to celé prebiehalo.
- Ako najskôr tí Baáloví proroci, eh,
- vykonali túto obetu,
- ale nič sa nedialo a nakoniec tá obeta bola prijatá,
- keď ju urobil prorok Eliáš ako pravý Pánov prorok.
- Dokonca, aby ešte umocnil účinok toho zázraku,
- tak počuli sme o tom, že
- vlastne polial to obetište aj celý ten priestor vodou,
- aby bolo zjavné, že to, že to bol zázrak, že to bolo od Boha.
- A prečo to vlastne urobil? Tou, tou odpoveďou je úvod
- toho Božieho slova, toho prvého čítania,
- keď sa vlastne prorok pýta toho ľudu:
- „Dokedy budete pokrivkávať na, na dve strany?
- Dokedy budete nerozhodní?
- Dokedy sa budete snažiť hrať na obe
- strany? Aj na tú, aj na tu?"
- A ľud nakoniec pristúpil na túto skúšku.
- Keď možno poznáme trocha dejiny Starého zákona, tak vieme,
- že to zase nebolo nič také nezvyčajné.
- Lebo ten starozákonný ľud, ten Izrael, veď oni
- žijú dodnes na území, ktoré je takou križovatkou ciest.
- A tak to bolo aj v tých časoch. To znamená, že bolo to miesto, kde
- žilo mnoho národností. Ľudia, ktorí boli z rôznych
- národov, z rozličných jazykov,
- hovorili rozličnými jazykmi. Boli to ľudia, ktorí naozaj mali iné
- kultúry, iné zvyky, mali aj inú vieru v Boha, iné náboženstvá.
- A Izrael od začiatku veľmi dbal o to, aby sa uchovala
- viera v jedného pravého Boha.
- Aj tie starozákonné predpisy boli v tomto veľmi nekompromisné a boli,
- boli veľmi tvrdé.
- Lebo naozaj
- Izraelitom veľmi záležalo na tom, aby sa tá viera v Boha
- uchovala. Ale keďže žili na území, ktoré bolo takéto zmiešané,
- tak to riziko, že odpadnú od viery v pravého Boha bolo
- naozaj
- veľké.
- Veď Starý zákon, po-vlastne tam nachádzame veľa
- príkladov toho, že to tak naozaj bolo.
- Čiže aj tá situácia z tej prvej knihy kráľov, ona nie je nezvyčajná.
- Nie je to žiadna výnimka z tých dejín, keď ten izraelský
- ľud neustále zápasil o to, aby si, aby si
- uchoval vieru v jedného Boha.
- A vidíme z toho úryvku z toho prvého čítania,
- že vlastne uspel. Eliáš prorok uspel, lebo tá
- skúška naozaj prebehla tak, ako mala.
- Tá obeta bola prijatá
- a čítanie sa vlastne sa končí takým zvolaním toho ľudu, ktorý
- hovorí len Pán je Boh, len Pán je Boh.
- Nám by sa mohlo zdať, že to je situácia, ktorá sa možno
- nás až tak netýka. Predsa len my, my nie
- sme ani súčasťou teda toho, toho starobylého izraelského národa a
- nežijeme v Palestíne
- ani možno nečelíme takýmto skúškam,
- ani možno nie sme v úvodzovkách pokúšaní k tomu, aby
- sme prestupovali na nejakú inú vieru alebo nejaké iné
- náboženstvo.
- Ale predsa
- tie slová toho proroka Eliáša, hlavne tá prvá veta,
- ktorá tam alebo tá, tá otázka z toho úvodu zaznieva aj nám.
- „Dokedy budete pokrivkávať na obe strany?“ A tam
- vidíme, že to už ani nie je tak mierené iba na to,
- že či
- človek si, hm, zachová vieru v pravého Boha tým,
- že zostane
- kresťanom, ale skôr je to možno mierené na to, že
- či svojím spôsobom života
- vlastne sme verní viere, ku ktorej sa hlásime.
- Či teda naozaj aj ten spôsob života zodpovedá našej viere.
- A tam sami zisťujeme mnohokrát, že, že naozaj sme tí,
- ktorí obrazne povedané, že, že pokrivkávame na obe
- strany.
- A v podstate to pokrivkávanie na obe strany, tým sa chce povedať,
- že človek by aj, aj chcel žiť pre Boha, aj by chcel
- byť cnostný, ale zároveň by ešte možno rád urobil aj
- nejaké
- kompromisy aj so zlom alebo s hriechom.
- A treba povedať, že ono to zase nie je tiež také
- nezvyčajné, lebo my
- tým, že sme ľudia z mäsa a kostí
- a že sme, že sme poznačení dedičným hriechom,
- tak naozaj máme sklon
- konať zlo. To proste je v nás. To znamená,
- že pre nás nie je také zložité sa rozhodnúť pre zlo alebo
- pre hriech.
- A to je ale vec, ktorá je, keďže je našou súčasťou,
- my si musíme byť toho
- vedomí a vedome voči týmto našim vnútorným
- popudom alebo túžbam, ktoré nie sú vždy čisté,
- tak musíme voči tomu sa vedome brániť alebo byť aktívni, voči tomu
- nejako vystupovať, robiť nejaké protiopatrenia v úvodzovkách.
- My vieme z našich vlastných životov, že človek má niekedy
- také tie
- obľúbené slabosti alebo obľúbené hriechy.
- To znamená, že my si aj sme vedomí toho, že nejaká vec, ktorú robíme,
- alebo ako uvažujeme, no že to nebudeme asi vystavovať na obdiv,
- lebo to
- je niečo, za čo sa možno aj hanbíme, ale predsa len je nám
- ťažké niekedy sa týchto vecí zrieknuť alebo ich považovať za,
- za, za, že úplné zlé alebo také, ktoré by nemali byť súčasťou nášho
- života.
- A do takejto situácie, ktorá sa naozaj týka každého jedného z
- nás, vlastne zaznieva to slovo toho proroka
- Eliáša.
- „Dokedy chcete pokrivkávať na obe strany?
- Tak buď sa rozhodnite pre Boha a potom naozaj to
- robť-robte akože naplno
- a celým srdcom,
- alebo tak, ak tomu neveríte, tak ale potom nevytvárajte nejaký
- dojem, že ste takíto, keď vaše zmýšľanie je úplne
- iné, aj tie vaše skutky sú iné.“ Čiže človek by
- mal sa nejako,
- nejako rozhodnúť, a teda mal by vlastne patriť, patriť Bohu.
- My vieme, že
- v tomto sme naozaj mnohokrát slabí, lebo sme možno
- niekedy aj v takom pokúšaní kráčať po hrane.
- Koľkokrát aj ľudia sa to niekedy tak pýtajú vo sviatosti
- zmierenia, že, že kde ešte môžem zájsť, aby som neshrešil, že, že
- pokiaľ ešte môžem akože ísť na ten samý vrchol možno tej, toho
- kopca, aby som teda nespadol do tej druhej
- strany, do tej priepasti.
- A to je taký prístup, ktorý je možno až taký trocha zákonícky,
- lebo človek ako keby sa pýtal, že, že pokiaľ ešte môžem
- zájsť alebo vymedzujeme sa nejakým negatívnym spôsobom
- namiesto toho, aby sme sa aj na ten svoj duchovný život
- alebo na
- ten život s Pánom pozreli pozitívne.
- To znamená, čo môžem urobiť pre to, aby som žil
- viac v spoločenstve s Pánom? Čiže nepýtam sa, že pokiaľ môžem
- zájsť, aby som neshrešil, ale čo môžem urobiť pre to,
- aby som, aby som žil s Pánom. Lebo aj tam vlastne platí
- to pravidlo, že človek nemôže len akože trocha hrešiť,
- tak buď hreším, alebo nehreším. Nemôžem len trocha hrešiť.
- Čiže tento prístup vôbec pýtať sa takto negatívne alebo chcieť sa vymedziť
- takým negatívnym spôsobom, on nie je úplne šťastný,
- ale práve naopak. Radosť zo života s Bohom máme vtedy,
- keď chceme
- v tomto vzťahu sa do neho naplno vložiť.
- Veď analogicky môžeme povedať takto to funguje aj, aj teda
- vo vzťahu, vo vzťahu k ľuďom. Nemôžem povedať, keď mám
- nejaký vzťah, že či budem akože len trocha verný,
- tak buď som verný,
- alebo som neverný, ale nemôžem byť len trocha verný.
- To nejde.
- Čiže buď sa k tomu postavím pozitívne a niečo budujem preto, lebo to
- považujem za dobré a správne, alebo potom je to také, že
- naozaj, ako hovorí prorok Eliáš, že pokrivkávam na
- obe strany, že aj by som chcel, aj by som nechcel.
- Aj sa mi to páči, aj sa mi to nepáči. Rád by som ako keby v obidvoch
- tých šuflíkoch bol nejako vložený.
- A vidíme, že naozaj to nejde. To znamená, že sú ľudské situácie,
- kedy je ten kompromis naozaj nevyhnutný.
- Keď spolu žijeme v jednej domácnosti alebo hovorím na fare v kláštore,
- tak ľudia musia mať na pracovisku nejaké pravidlá a musíme si navzájom
- vychádzať v ústrety. Ale potom vidíme, že sú situácie, ktoré sa týkajú
- našej viery, nejakých našich základných životných
- postojov,
- kde proste ten kompromis nie je možný.
- Lebo ak by sme ho urobili, tak vlastne by sme zrádzali samých seba.
- Zrádzali by sme aj, aj vlastne vieru v Boha.
- Zrádzali by sme to presvedčenie, ktoré máme.
- A tak teda, drahí bratia a sestry, nech nás aj to Božie slovo, aj to
- prvé čítanie z knihy kráľov vlastne povzbudí k tomu, aby sme
- mali odvahu, aby sme mali ochotu kráčať za
- Pánom, a teda aby sme si prehlbovali a
- posilňovali vieru v Boha, ktorého
- vyznávame, a potom podľa tejto viery aj žili. Amen.
