SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
14.02.2018
17:10 min.
Titulky od AI
Zobrazené 2391x

Z PRAMEŇA (14.02.2018)

Popolcová streda, káže dp. Daniel Dian.

Popolcová streda, káže dp. Daniel Dian.

Prepis videa

cca 11 min čítania • 2007 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva
tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom:


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
  • Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva
  • tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si
  • pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás
  • obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca,
  • ktorý je na
  • nebesiach.
  • Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia
  • pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili.
  • Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.
  • Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá
  • ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá.
  • A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
  • A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky
  • modlivajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli.
  • Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.
  • Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby,
  • zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti,
  • a tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
  • A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.
  • Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia.
  • Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.
  • Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár,
  • aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v
  • skrytosti a tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí
  • aj v skrytosti."
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála Kriste.
  • Milovaní bratia a sestry,
  • milí
  • naši
  • bratia a sestry pri televíznych obrazovkách, prostredníctvom
  • ktorej sa spájate s nami, ktorí slávime liturgiu popolcovej
  • stredy tu v kaplnke Sedembolestnej Panny Márie Katolíckej televízie
  • Lux vás naozaj dnes veľmi úprimne
  • pozdravuje toto spoločenstvo bratov a sestier a
  • uisťuje o svojich modlitbách a duchovnom spojení s
  • vami.
  • Keď by som chcel byť zlomyseľný, čo dnes ale nie je možné, tak by
  • som dal otázku, ktorú často kladiem mojim
  • študentom, mojim poslucháčom. Komu vďačíme za to, kým sme?
  • Odpovede sú rôzne a ja dnes poviem veľmi otvorene a
  • jasne. To, že dnes slávime liturgiu popolcovej
  • stredy,
  • že sme členmi univerzálnej katolíckej cirkvi,
  • za to vďačíme svätému Cyrilovi, bratovi svätého
  • Metoda, našim slovanským vierozvestom.
  • A prečo spomínam dnes týchto mužov?
  • Pretože dnes je tisíc sto štyridsať deväť rokov od smrti
  • svätého Cyrila.
  • A iste v našich modlitbách má mať priestor aj
  • modlitba vďaky za dar týchto svätých bratov pre náš
  • národ. Na to nesmieme zabúdať a samozrejme, aj
  • od toho sa odvíjajúce historické udalosti, lebo práve dnes
  • uplynulo alebo uplýva desať rokov od zriadenia
  • novej cirkevnej provincie Bratislavskej
  • arcidiecézy
  • a vznik novej diecézy na jej území
  • Žilinskej, ako aj čiastočné upravenie hraníc
  • diec- provincie východnej.
  • Aj za toto máme byť vďační emeritnému pápežovi
  • Benediktovi XVI., na ktorého tiež myslíme v našich
  • modlitbách.
  • Keď som sa pripravoval na dnešné stretnutie a rozmýšľal som,
  • aký úvod dať pri slávení tejto svätej omše, tak
  • ma upútalo najnovšie číslo Katolíckych novín a hneď na prvej
  • strane krásny obraz mladého muža so znakom, ktorý
  • je charakteristický práve na dnešný deň.
  • Znakom kríža z popola na hlave.
  • A je tam aj taká noticka. Popol na hlave i pôst sú
  • skutočnosti súvisiace s podstatou nášho
  • bytia. Pôst spolu s almužnou zreálňujú
  • príliš duchovné vnímanie nášho vzťahu s Bohom aj cez oblasť
  • jedla, pitia, respektíve iných životných skutočností.
  • Hoci bez stravy neprežijeme, je možná redukcia z duchovných
  • dôvodov.
  • A potom vo vnútri Katolíckych novín tohto
  • týždenníka katolíkov na Slovensku je
  • veľmi krásny príspevok doktora Jozefa Jančoviča,
  • ktorý tam ešte má takú krásnu noticku.
  • Židovské náboženstvo znamenite chápalo, že duša sa má
  • prejavovať cez telo. Pôst je modlitbou tela,
  • telesné uskromnenie pred Bohom či relativizovanie
  • stravy a privilegovanie Boha. To sú pekné
  • myšlienky a vrele ich odporúčam na premeditovávanie.
  • Ony sú istým spôsobom vyjadrením prežívania veľkopostného
  • obdobia. Ale
  • ja pôjdem teraz trochu iným smerom a chcem
  • poukázať na to, čo potrebujeme v tomto pôstnom období a
  • mne to
  • najkrajšie vystihuje jedna modlitba,
  • ktorá znie takto. „Bože, ty svetlom svojho syna
  • zaháňaš tmy nevedomosti. Rozmnož v našom srdci silu
  • viery, ktorú si nám daroval, aby nijaké pokušenie
  • nezahasilo v nás oheň roznietený tvojou
  • milosťou."
  • A toto by mohlo byť takým mottom pre prežívanie tohto
  • pôstneho obdobia. Téma pôstu je
  • veľmi zaujímavá a nebojí sa do nej, o nej
  • hovoriť aj sekularizovaný človek, lebo pôst mu
  • slúži ako prostriedok na získanie nejakej
  • peknej foremnej postavy. Pôst mu slúži na to,
  • aby mohol vydávať zo seba lepšie u-výkony a
  • podobne. Ale pôst určite nie je
  • toto. To je nejaký sebazápor, nejaké
  • zdržovanie sa nieč-- od niečoho, ale pôst v pravom slova
  • zmysle niečo úplne iné. Už v starozákonnej cirkvi
  • sa pôst berie ako úkon obrátenia sa k Bohu, k svojmu
  • stvoriteľovi. Tak sme to počuli v dnešnom prvom čítaní z
  • knihy proroka Joela. „Obráťte sa ku mne celým
  • svojím srdcom. Srdcia si roztrhnite, nie
  • šaty.“ Teda pôst je obdobie, v ktorom nemá miesto
  • formalizmus. Pôst je
  • prejav smútku nad odvrátením sa od Boha,
  • ale zároveň radostným obdobím, v ktorom
  • mám schopnosť, možnosť v milosti Ducha
  • Svätého znova sa vrátiť do Otcovho domu,
  • pripodobniť sa veľmi silne tomu marnotratnému
  • synovi, ktorý vychádza zo svojho ponižujúceho
  • postavenia, keď si povie v sebe: „Vstanem a pôjdem
  • k svojmu otcovi.“ Ježiš Kristus,
  • ktorý je istým spôsobom, eh, centrálnou
  • postavou obdobia Veľkého pôstu a jeho kríž,
  • tie sú pre nás tou inšpiráciou, aby sme
  • dokázali sa obetovať a aby sme skon-konali aj
  • skutky milosrdnej lásky, ktoré sa prejavujú
  • rôznym spôsobom. Je tu pôstna krabička, výzva, o ktorej
  • už azda ani netreba hovoriť. Je tu akcia Podeľme sa,
  • pomocou ktorej pomáhame tým, ktorí sú naozaj v tej
  • najväčšej núdzi a na ktorých istým spôsobom
  • naša rozvinutá spoločnosť, ekonomicky
  • rozvinutá spoločnosť, ktorá sa vôbec nemôže nazývať
  • biednou, ale sú v nej biedni ľudia, môže
  • týmto pomáhať.
  • To je istým spôsobom tá charita počas pôstu.
  • Podľa evanjelia svätého Lukáša pôst je prejavom
  • služby. Pôst pomáha človeku udržať sa v
  • bdelosti, lebo sýty človek alebo presýtený človek
  • ľahko zaspáva a máva ťažké sny.
  • Pôst pomáha človeku sa sústrediť, byť citlivejší,
  • vnímavejší, rozhodnejší
  • a akčnejší.
  • Uvedomuje si totiž vedľa seba prítomnosť iného človeka.
  • Pôst nemôže byť obdobím formalizmu, lebo potom sa nám stane
  • to, čo tej babke v tom krásnom špačinskom
  • kroji, keď som bol v Trnave v
  • roku 1986. Babka na čele
  • obrovský kríž z popola, ale v bufete si zajedala chutnú
  • safaládku.
  • Čiže naše, naše
  • a opakujem znova naše istým
  • spôsobom zvykové konanie cez
  • prijatie istých symbolov,
  • ale absolútne vyprázdnenie vedomia, že ten
  • symbol nás má viesť k určitej metanoii,
  • znamená premene.
  • Potrebujeme si
  • uvedomiť, že v pôstnom období v prvom rade
  • musíme prežiť svoje obrátenie sa k Bohu.
  • A to nie je možné bez prijatia sviatosti zmierenia.
  • Mnohí z tejto sviatosti majú veľký strach, boja sa jej,
  • majú ódium. Možno to vysvetľuje aj tú skutočnosť,
  • že popolec sa nazýva tak v úvodzovkách medzi nami kňazmi
  • ôsmou sviatosťou. Lebo jednoducho ideš tam, nič nehovoríš,
  • dostaneš nejaký znak na čelo, odídeš von, zotrieš si to a už
  • je všetko vybavené. Kdežto sviatosť zmierenia je bolestivé
  • vyznávanie svojich previnení vo vzťahu k Bohu a k blížnemu,
  • lebo to nemožno oddeliť.
  • Každý hriech, ktorý je hriechom proti človeku,
  • je aj hriechom voči Bohu.
  • Boha uráža všetko to, čo zlé konáme vo vzťahu k
  • našim blížnym. Lebo Ježiš, ktorý znova vystupuje pred
  • nás na tom kríži, zomrel za každého, za
  • každého jedného, tak za mňa, ako aj za toho človeka, ktorý
  • stojí pri mne. A preto sviatosť zmierenia, aj keď
  • má toto ódium, že musím na seba žalovať, ale má v
  • podstate prínos veľkej radosti, ktorá je
  • prejavená aj v tom, že Ježiš na Veľkonočnú nedeľu ustanovuje
  • túto sviatosť. V deň najväčšieho víťazstva nad hriechom
  • a smrťou. V deň, kedy živý znova vstupuje do spoločenstva
  • apoštolov
  • vo večeradle. Preto sviatosť zmierenia je sviatosť
  • radosti,
  • a preto ani pôstne obdobie nemôže mať ten
  • podtón nejakého omdlievania a nariekania.
  • Mne to mnohí tak zazlievajú, že otvorene hovorím, že mám
  • rád piesne z jednotného katolíckeho spevníka, ale nie tú,
  • ktorá ma vyzýva „kresťania, nariekajte od žiaľu zamdlievajte".
  • Pre mňa výzva je iná. A síce je to výzva
  • k obráteniu a radostnému prijatiu obety Ježiša Krista do
  • môjho života. Ja nemôžem nariekať a
  • omdlievať pri pohľade na Ježiša na kríži.
  • Smrť Ježiša Krista je minulosťou.
  • Kristus žije. Veľkonočný Kristus, ktorý denno denne
  • vstupuje medzi nás cez slávenie najsvätejšej obety.
  • A preto pôstne obdobie pre mňa nie je obdobím formalizmu,
  • nie je obdobím zamračenej tváre, tak ako sme to
  • počuli aj v evanjeliu, kde Ježiš odmieta tento systém
  • alebo tento typ pôstu. On keď odchádza na púšť, ako o tom budeme
  • počuť na prvú pôstnu nedeľu-
  • Odchádza, aby sa pripravil na svoje
  • poslanie v rozhovore so svojím Otcom.
  • A zhovárať sa s Bohom nemôže byť téma plaču a náreku.
  • Ten, kto sa modlí, nemôže byť smutný.
  • Ten, kto sa modlí, musí mať v sebe radosť, že teraz je v
  • prítomnosti Otca.
  • Toto je veľmi, ale veľmi dôležité, lebo ináč, ak toto
  • nepochopíme, zostávame naozaj formalistami v najplnšej
  • miere.
  • A chcel by som pripomenúť niekoľko myšlienok
  • veľkého pápeža našich dní, svätého Jána Pavla II.,
  • ktorý v listoch k pôstnemu obdobiu veľmi často
  • pripomína, čím je pôst. Boží dar
  • predstavuje vrchol cesty obrátenia a zmierenia tak
  • s Bohom, ako aj s ľuďmi. V mene Kristovom
  • prosíme, zmierte sa s Bohom. Koľkokrát to tento veľký
  • pápež volal, ale nielen volal, ale aj uskutočňoval.
  • Spomeňme si na jeho
  • udalosť z jeho života. Atentát Aliho Agdžu a tá
  • úžasná návšteva vo väzení, keď stojí zoči-voči tomu, ktorý mu chcel
  • siahnuť na život. „Odpúšťam zo srdca tomu bratovi.“
  • To boli slová, ktoré vyslovil v niekoľkých krátkych
  • dňoch,
  • keď sa istým spôsobom prihovoril
  • Božiemu ľudu prostredníctvom rozhlasového vysielania.
  • Pôstne obdobie nám pomáha rozjímať o nádhernom
  • tajomstve lásky, a preto nemôže byť obdobím smútku,
  • nemôže byť prežívaním niečoho, nejakého obdobia
  • skepsy, depresie,
  • ale radostného návratu k Otcovi.
  • „Pôsobivým obradom značenia popola“, píše tento pápež v poslednom
  • svojom posolstve,
  • „sa začína posvetné obdobie štyridsaťdňového pôstu, počas
  • ktorého liturgia znova vyzýva veriacich na radikálne obrátenie,
  • dôverujúc v Božie milosrdenstvo.“ A kto iný mohol
  • presvedčivejšie tieto slová vyjadriť ako ten, ktorý do
  • cirkvi zavádza sviatok Božieho milosrdenstva, ktorý sa tak
  • veľmi rýchlo rozšíril, o čom a čo svedčí o tom, že to
  • bolo Božím riadením. „Pôstny čas“, píše tento
  • pápež, „nie je obdobím smútku, nie je časom plaču nad
  • Krista a jeho umučením.“ Zdôrazňuje Kristove
  • slová jeruzalemským ženám: „Neplačte nado mnou, ale plačte
  • nad sebou a nad svojimi deťmi.“ A čím je teda pôst?
  • A to si potrebujeme uvedomiť. Je to obdobie radostného
  • návratu, obrátenia sa k Bohu.
  • A preto ja ako veriaci človek prežívajúci toto
  • obdobie nemôžem byť ponorený do bolesti.
  • Nemôžem. Musím ďakovať za veľkosť lásky
  • Ježiša Krista ku mne a k celému ľudstvu.
  • A radostne tešiť sa z tej skutočnosti, že
  • Boh ma tak miluje, že svojho syna vydal za mňa.
  • Ježiš prišiel, aby v človeku prebudil hlas svedomia.
  • Svedomie môže žiť iba tam, kde je Božia milosť.
  • A dnešný človek, aké má svedomie? Vykradnuté.
  • Pripodobňuje sa farizejom, ktorí sa vystatujú, ako sa oni
  • postia. Človek bez svedomia je schopný robiť
  • všetko divadlo pred celým svetom.
  • Je schopný hovoriť o tom, či je on lepší kresťan ako ten druhý.
  • A potom je to len výsmech z kresťanstva.
  • My sa nerobme lepšími kresťanmi nad druhých.
  • Nikdy nevieme, kto je ozaj opravdivo lepší kresťan.
  • Toto rozdeľuje.
  • Ján dvadsiaty tretí, tento svätý pápež koncilu
  • a aggiornamenta cirkvi, teda otvorenia sa cirkvi pre
  • svet, povedal: „Som pokorný služobník Ježiša
  • Krista.“ Nikdy si neosoboval právo povedať: „Som
  • lepší kresťan.“
  • A preto aj my všetci, dívajúc sa na Krista a jeho kríž v pôstnom
  • období,
  • som Kristov služobník. Som ponížený
  • služobník Ježiša Krista.
  • A s čím nás posiela Kristus do sveta každý deň v závere
  • svätej omše, keď kňaz alebo diakon volá: „Idte v mene
  • Božom“, posiela nás so slovom milosrdenstva a
  • ohlasovania spásy, tak ako svojho času poslal Boh proroka
  • Jonáša do mesta Ninive a Ninive sa obrátilo.
  • Kájalo sa na Jonášovo kázanie. Bola to milosť
  • Ducha Svätého a ja v ňu verím aj dnes.
  • A preto sa teším, že mám znova možnosť stávať sa
  • lepším, že mám možnosť byť pokornejším
  • služobníkom Ježiša Krista a zvestovať radostnú spásu
  • evanjelia všetkým svojim bratom a sestrám. Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri