SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
16.01.2018
13:06 min.
Titulky od AI
Zobrazené 869x

Z PRAMEŇA (16.01.2018)

Utorok 2. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.

Utorok 2. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1681 slov

Čítanie z knihy Samuelovej. Pán povedal
Samuelovi: „Dokedy budeš žialiť za Saulom,
keď som


  • Čítanie z knihy Samuelovej. Pán povedal
  • Samuelovi: „Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som
  • ho ja zavrhol a už nebude kráľom nad Izraelom?
  • Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa do Betlehema k
  • Izajmu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol
  • kráľa.“ Ale Samuel vravel: „Akože pôjdem?
  • Dopočuje sa to Saul a zabije ma.“ Pán mu povedal:
  • „Vezmeš si zo stáda jalovicu a povieš: Prišiel som
  • obetovať Pánovi. Izaiho zavoláš na obetu
  • a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť.
  • Toho, ktorého ti označím, pomážeš.“ Samuel
  • urobil, ako mu rozkázal Pán a šiel do Betlehema.
  • Starší mesta mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa:
  • „Je tvoj príchod pokojný?“ On odpovedal: „Pokojný.
  • Prišiel som obetovať Pánovi.
  • Posväťte sa a poďte so mnou na obetu.“
  • Posvätil Izaiho i jeho synov a pozval ich na obetu.
  • A keď prišli, videl Eliaba a povedal si:
  • „Toto je iste Pánov pomazaný.“ Ale Pán povedal
  • Samuelovi: „Nehľad na jeho tvár ani na výšku
  • postavy. Tohoto som si nevybral. Ja nehľadím
  • ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí
  • do srdca.“ Izai zavolal
  • Abinadaba a predviedol ho pred Samuela.
  • On povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“ Izai
  • predviedol Samu. Samuel povedal: „Ani tohoto si
  • Pán nevyvolil.“ Izai predviedol Samuelovi sedem
  • svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z
  • týchto nevyvolil ani jedného.“ A Samuel povedal
  • Izajmu: „Sú to všetci tvoji synovia?“ On
  • odpovedal: „Ešte chýba najmenší.
  • Ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izajmu:
  • „Pošli poň a priveď ho. Ani si nesadneme k stolu, kým
  • nepríde.“ Poslal teda poň a priviedol ho.
  • Bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad.
  • A Pán povedal: „Vstaň, pomáž ho, to je on.“
  • Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho
  • bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov
  • Duch. Samuel vstal a odišiel do Ramy.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Poklona ti Pane.
  • Vďaka.
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si:
  • „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som
  • povýšil.“
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • Našiel som svojho služobníka Dávida, pomazal som ho svojím
  • svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka a
  • posilňovať moje rameno.
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, môj Boh a
  • útočište mojej spásy.“ A ja ho ustanovím za
  • prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho
  • srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho
  • povolania. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane.
  • V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole.
  • Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
  • Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo
  • neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste
  • nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný
  • on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do
  • Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel
  • jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s
  • ním?“ I povedal im: „Sobota bola
  • ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu.
  • A tak je Syn človeka Pánom aj nad
  • sobotou.“ Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Vždy keď
  • počúvame tento príbeh, drahí moji, tento evanjeliový príbeh,
  • tak mi napadnú dva extrémy.
  • Ten úvod, že idú cez obilné pole a nič robia, eh,
  • tak to
  • všetci veľmi dobre vieme. Apoštoli idú cez obilné pole,
  • tam si trhajú
  • klásky. Poznáte to. Zožmolite, vyfúkate, zjete.
  • Ako deti sme to robievali. Ako dospelí už teraz málokedy sa mi
  • dostane,
  • že sa dostanem takto do poľa v lete, keď už je to suché, zrelé.
  • Eh, ale tak poznáme, poznáme to. Myslím, že všetci vieme o čo ide.
  • Tam nejde o krádež, tam ich, eh, tí farizeji
  • nevyčítajú, že apoštoli kradnú cudzie obilie.
  • Tam totiž oni si mohli.
  • Zasa v Starom zákone je o chudobných takto postarané, že, že tie okraje
  • a toto si oni mohli zobrať. Tam išlo o niečo iné.
  • „Je sobota,“ hovoria farizeji. V sobotu neslobodno
  • pracovať, lebo čo Pánov deň.
  • A ono to bolo veľmi prísne. Oni tam mali až do detailov,
  • tam sa ani variť
  • nesmelo, zakurovať, nie, no nič sa nesmelo.
  • Bolo vyrátané presne, koľko krokov mohol človek prejsť v sobotu,
  • aby
  • neporušil príkaz o
  • pokojnom, o dni Pána. Teda v tej, kedy treba
  • naozaj celý deň si uvedomovať a ďakovať Bohu, oslavovať ho za
  • to, že tu vôbec sme.
  • A Pán Ježiš potom hovorí to, čo hovorí, a to je to, čo som chcel teda
  • nám pripomenúť a hovorím tie dva extrémy.
  • Ježiš hovorí: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v
  • núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?
  • Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré
  • nesmie jesť nik.“ Poznáte tú situáciu.
  • To bolo v tom čase, keď Dávid utekal.
  • Dozvedel sa, že čo vlastne Šaul proti nemu má.
  • Tam mu to Šaulov syn, jeho veľmi dobrý priateľ, mu to prezradil.
  • Tak utekal, ale nestihol ani meč, ani nič. Proste zmizol veľmi rýchlo.
  • Dostal sa sem. Prišiel, prišiel za veľ-za kňazom
  • a hovorí, že tak meč zobral si vtedy ten Goliášov z
  • toho
  • chrámu, ak si pamätáte. A ďalej teda hladní sme.
  • A veľkňaz mu hovorí: „Ale máme tu len chleba, čo je obetovaný.
  • To nesmie nik iný jesť, len
  • kňazi.“ A keď si zoberiete Starý zákon, tam je napísané, že
  • toto budeš jesť iba na posvätnom mieste, iba ty,
  • tvoje deti. To sa hovorí o kňazoch.
  • Nikto iný to jesť nesmie jesť. A toto
  • ustanovujem pre teba a tvojich potomkov
  • naveky. To máte v Starom zákone takto napísané,
  • že to nikto nesmie
  • a naveky. A odrazu príde Dávid
  • a veľkňaz mu dá chlieb, ktorý nesmel jesť.
  • Veľkňaz rozmýšľal
  • v tých intenciách, ako nám to potom Pán Ježiš teraz
  • vysvetľuje.
  • Hovorí: „Ľudia, uvedomte si,
  • tá sobota,
  • ktorú vy by ste chceli, ešte treba biznis nejaký,
  • ešte toto, toto. No to by ste potom sedem dní v
  • týždni mysleli iba na biznis a na to, ako zarobiť a na to, ako koho
  • dobehnúť. Záleží od toho, kde čo robí.
  • No a sa z vás stanú
  • zvieratá.
  • V správaní, vo všetkom. Lebo zabudnete,
  • že ste Božie deti, že ste stvorení na Boží obraz,
  • že ste povolaní k životu, ktorý tu na zemi začína, ale vrcholí
  • vo večnosti. Na to zabudnete pri tých starostiach,
  • pretože len
  • riešite, že aha, ešte musím toto dorobiť, ešte musím toto dokončiť, ešte-
  • naozaj toto všetko sa vám vytratí.
  • Čiže Boh, keď ustanovuje sobotu, to nerobí preto, že
  • on potrebuje, aby ste vy ho oslavovali, hovorí Pán
  • Ježiš. Nie, vy potrebujete tú sobotu, aby ste
  • zostali ľuďmi, Božími deťmi stvorenými na obraz Boží.
  • To je tajomstvo soboty.
  • A potom pokračuje ďalej, lebo to nie je len o sobote,
  • ale to je vlastne o všetkých
  • prikázaniach. A nie je tu
  • človek kvôli tomu, aby tu nejakej sobote otročil.
  • Ale je to, tá sobota je tu pre vás daná.
  • A dokončuje to tou jednou vetou, ktorá je kľúčová práve kvôli tým dvom
  • extrémom.
  • Teraz poviem ten jeden extrém. Ten jeden extrém je, že
  • zabudneme, že toto evanjelium máme a zoberieme si
  • prikázania a aj cirkevné a všetko, čo
  • Pán Ježiš učil. Toto musíš, musíš, toto nerob.
  • A pôjdem presne podľa toho. Proste aj keby traktory padali,
  • proste mám tridsaťdeväť stupňov horúčku, ale ja do toho kostola musím ísť.
  • Pritom mám infekčnú žltačku, všetkých okolo seba nakazím.
  • Nie, ja musím ísť do toho kostola alebo to
  • musím, lebo to je príkaz.
  • To je jeden extrém.
  • Len poznáme toto evanjelium a vieme, že sú isté
  • momenty,
  • kedy to môže byť inak, lebo ja nemám otročiť
  • sobote, ale sobota je tu určená pre mňa.
  • No a ten druhý extrém. A čo ja budem tam v kostole?
  • My máme sobotu, dneska nedeľu, to viete.
  • V katolíckej cirkvi sobota je nedeľa, pretože ten
  • deň sa presunul kvôli tomu, že je to prvý deň po sobote,
  • kedy Pán Ježiš
  • vstal z mŕtvych. Takže vlastne oslavujeme každú sobotu,
  • ktorá v našom ale ponímaní je nedeľou,
  • Kristovo zmŕtvychvstanie. Všetko to, čo pre nás urobil a ďakujeme za to.
  • Takže ten druhý extrém. A čo ja tam v tom kostole,
  • tam ľudia kašľú,
  • ešte ochoriem. Ja si zájdem tuto do lesa, ja sa tam krásne
  • pomodlím, ja si pesničky zaspievam.
  • A veď sobota, veď Pán Ježiš jasne povedal, že ja nemám otročiť tým
  • príkazom. A keď mi cirkev hovorí, že mám v nedeľu a v prikázaný sviatok
  • zúčastniť sa na celej svätej omši, tak ja nebudem otročiť týmto a
  • takýmto príkazom. Lebo veď Pán Ježiš povedal,
  • že je to pre mňa, tak ja
  • si s tým urobím tak, ako ja uznám za vhodné.
  • Dva extrémy.
  • Tieto dva extrémy ale okamžite musia skončiť, keď si prečítame
  • tú poslednú vetu.
  • Syn človeka je Pánom i nad sobotou.
  • Teda nie ja určujem, Ježiš
  • určuje.
  • Nezabúdajme na to. A naozaj.
  • Chcem nás teda vyzvať, nás, mňa hlavne na prvom mieste.
  • Tá sobota, ktorú my máme ako nedeľu, teda je to nedeľa, nech
  • je skutočne dňom Pánovým. Stretávame sa na
  • liturgických zhromaždeniach pri slávení Eucharistie a tí, čo idú
  • inde, čo idú do lesa, tak nestretnú sa v spoločenstve
  • Cirkvi, čo je živý Kristus.
  • Nepočúvajú Božie slovo. On si povie, že on si prečíta z evanjelia.
  • V spoločenstve počúvať aj vysvetlenie Božieho
  • slova, aby som porozumel a nepristupujú k
  • Eucharistii. To je tretie stretnutie s Kristom v
  • rámci liturgického slávenia.
  • Jednoducho,
  • ak
  • Pán Boh hovorí o sobote a cirkev niečo potom
  • k tomu dovysvetľováva,
  • tak vie veľmi dobre, prečo to robí.
  • A nie je to preto, aby my sme boli teraz jed a ja musím ísť v
  • nedeľu na
  • omšu, ale je to preto, aby som, ako som hovoril v úvode,
  • zostal človekom, nestal sa strojom na
  • zarábanie peňazí alebo ja neviem na čo všetko, aby som zostal
  • človekom stvoreným na Boží obraz ako Božie
  • dieťa, slobodné, rozpoznávajúce dobro a zlo,
  • majúce posilňované Duchom Svätým tú
  • silu odolávať zlu a ísť k Bohu. Tak nech
  • nám v tom Boh pomáha. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri