SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
17.09.2018
15:23 min.
Titulky od AI
Zobrazené 785x

Z PRAMEŇA (17.9.2018)

Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1747 slov

Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Korinťanom.
Bratia,


  • Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
  • Bratia,
  • nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie,
  • ale na horšie.
  • Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa
  • schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím,
  • lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo,
  • kto z vás sa osvedčí.
  • Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej
  • večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju
  • večeru
  • a potom jeden je hladný a druhý opitý.
  • Nemáte vari domy, kde sa môžete, kde môžete jesť a piť?
  • Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť
  • tých, čo nič nemajú?
  • Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť?
  • Za toto vás nepochválim.
  • Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj
  • odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal
  • chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal:
  • „Toto je moje telo, ktoré je pre vás.
  • Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po
  • večeri vzal kalich a povedal: „Tento kalich je nová
  • zmluva v mojej krvi. Toto robte kedykoľvek
  • ho budete piť na moju
  • pamiatku.“ A tak vždy, keď budete
  • jesť tento chlieb a piť tento kalich,
  • zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.
  • Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
  • sláve.
  • Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi
  • otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu
  • zmierenia. Preto som povedal: „Hľa,
  • prichádzam.“ Zvestujeme Pánovu
  • smrť, kým nepríde v sláve.
  • Vo zbytku knihy je napísané o mne, že mám
  • plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj.
  • Hlboko v srdci mám tvoj zákon.
  • Zvestujeme Pánovu smrť, kým
  • nepríde v sláve.
  • Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení.
  • Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to
  • vieš.
  • Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde
  • v sláve. Nech jasajú a nech sa v tebe tešia
  • všetci, čo ťa hľadajú a tí, čo túžia po tvojej
  • pomoci, nech stále hovoria: „Nech je zvelebený
  • Pán.“ Zvestujeme Pánovu smrť,
  • kým nepríde v sláve. Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja. Boh tak miloval
  • svet, že dal svojho jednorodeného Syna.
  • Každý, kto v neho verí, má večný život.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • Aj s tebou.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď Ježiš dokončil všetky tieto svoje slová ľudu, ktorý ho
  • počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal
  • istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil a ten
  • bol na smrť chorý.
  • Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských
  • starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu
  • uzdravil.
  • Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili:
  • „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje
  • náš národ. Aj synagógu nám
  • postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi.
  • A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu
  • priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa,
  • lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
  • Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe.
  • Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie.
  • Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod
  • sebou vojakov. Ak da ktorému poviem choď,
  • ide. Inému poď sem, tak
  • príde a svojmu sluhovi urob to a on
  • to urobí.
  • Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu. Obrátil sa
  • a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím
  • vám, takú vieru som nenašiel ani v
  • Izraeli.“ A keď sa poslovia vrátili domov,
  • sluhu našli zdravého. Počuli sme slovo
  • Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Nech zmier naše trápenia.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, dnešné evanjelium nám
  • pripomína alebo poukázalo na taký zaujímavý príbeh
  • uzdravenia stotníkovho sluhu v Kafarnaume.
  • A celá táto udalosť je zaujímavá aj tým, že nám
  • ponúka také rôzne pohľady na Ježiša.
  • Pohľad židovských starších, pohľad stotníka a
  • ďalších ľudí, ktorí boli zúčastnení tejto celej
  • udalosti.
  • Okrem Lukášovho evanjelia nám o tomto uzdravení
  • sluhu hovorí aj evanjelista Marek v ôsmej
  • kapitole a niečo podobné nachádzame aj v Jánovom
  • evanjeliu v štvrtej kapitole. Obdobná udalosť, ale tam sa
  • hovorí o synovi kráľovského úradníka.
  • Čo ale spája tieto udalosti je to, že všetky sú
  • situované do Kafarnauma.
  • Podľa biblistov v prípade tohto stotníka išlo o
  • cudzinca, ktorý slúžil kráľovi Herodesovi
  • Antipasovi a podľa všetkého teda aj ako cudzinec
  • vyznával iné, nežidovské náboženstvo.
  • Je zaujímavé, že Sväté písmo, keď hovorí o stotníkoch, nachádzame
  • niekoľko správ, tak vždy o nich hovorí veľmi
  • pozitívne. Tým prvým stotníkom, ktorého si
  • môžeme pripomenúť, je stotník, ktorý stál pod Ježišovým
  • krížom a ktorý potom vydal aj svedectvo.
  • Nový zákon nám nezanechal jeho meno, ale z mimobiblických prameňov
  • vieme, že sa volal Longín a podľa všetkého
  • pochádzal z Malej Ázie, z dnešného Turecka.
  • Ďalším stotníkom, o ktorom nám hovorí Sväté písmo,
  • je Kornélius,
  • o ktorom hovoria skutky apoštolov.
  • Tam si môžeme pripomenúť to najmä jeho stretnutie s
  • apoštolom Petrom a potom aj následnú Kornéliovu
  • konverziu. Podľa tradície toto v skutkoch apoštolov
  • sa udialo v Joppe, kde sa potom Kornélius aj
  • stal prvým biskupom. A takto máme vlastne také tri
  • postavy stotníkov, ktorí všetci sú veľmi takým
  • pozitívnym spôsobom opísaní vo Svätom písme.
  • Celá tá udalosť, ako sme ju počuli v Lukášovom evanjeliu,
  • nám na
  • začiatku hneď pripomína takú akúsi veľkú vnútornú
  • citlivosť tohto stotníka.
  • Považoval nevhodné, aby on, nežid, išiel osobne za
  • Židom a prosí preto predstavených Židov v
  • Kafarnaume, aby sprostredkovali jeho prosbu,
  • ktorá dopĺňa slová, pretože nie som hoden.
  • Zatiaľ čo Židia o ňom hovoria, je hoden, aby si to pre
  • neho urobil.
  • Tento stotník je preto hoden, pretože ako dokladajú Židia, on ako
  • nežid postavil pre nich synagógu, ktorej už
  • také tie základy, zbytky sa nachádzajú v dnešných,
  • v dnešnom Kafarnaume
  • a je to tak asi nejakých dvadsať, tridsať metrov od archeologických
  • vykopávok, kde bol asi situovaný dom svätého Petra.
  • Takže je to tam tak veľmi blízko dané.
  • Židia síce zdôrazňujú Kristovi, že si to zaslúži,
  • ale stotník v tej udalosti zdôrazňuje, že nie je toho
  • hoden.
  • A takto stotník vkladá svoju nádej ani nie tak do toho, čo
  • vykonal, že povedzte mu, nech mi to spraví, lebo som vám aj
  • synagógu postavil,
  • ale stotník vkladá celú svoju nádej do Božej
  • dobrotivosti.
  • Aby sme pochopili môžbyť celú túto udalosť lepšie, môžeme si
  • pripomenúť osemnástu kapitolu evanjelia, kde máme
  • opísané to stretnutie v chráme, kde sa modlia dvaja
  • ľudia. Farizej, ktorý sa modlí vpredu a ktoho,
  • ktorý hovorí: „Pane, ďakujem ti, že nie som ako ten
  • m-mýtnik vzadu," a ten zadný mýtnik, ktorý hovorí
  • podobne ako dnešný stotník: „Pane, nie som hoden."
  • A tá osemnásta kapitola končí. Tento odišiel
  • ospravedlnený z chrámu a nie ten farizej.
  • Z histórie vieme, že vlastne každá lokálna židovská
  • komunita mala akýsi zbor starších, ktorí riadili
  • záležitosti tejto obce a títo vlastne išli za
  • Kristom, aby podporili túto jeho žiadosť.
  • A toto nám pripomína táto reakcia týchto predstavených Židov,
  • nám pripomína aj našu takú povinnosť, aby sme my, tak isto ako
  • oni, išli za Kristom, aby sme my prichádzali za Kristom
  • a takto v modlitbe prichádzali v mene tých, ktorí nám
  • dobre robia. Aby tí, ktorí nám pomáhajú
  • akýmkoľvek spôsobom, materiálnym alebo finančným, aby sme
  • nezabúdali týchto ľudí vkladať do našej modlitby.
  • Aby sme prichádzali osobne za Kristom, aby sme sa za týchto ľudí
  • aj prihovárali.
  • A preto myslím si, ani nie je hanbou, keď niekto aj poprosí kňaza, aby sa za
  • neho u Krista prihovoril.
  • Lebo vlastne takýmto spôsobom aj nasledujeme príklad z dnešného
  • evanjelia.
  • [odkašle si] Starší mesta, ako nám to zachovalo
  • evanjelium, sú presvedčení, že stotník si zaslúži,
  • aby Kristus vypočul jeho prosbu. A my si môžeme
  • povedať, je to taký klasický príklad moderného
  • lobingu.
  • Ty pomôžeš nám, my potom pomôžeme tebe na oplátku.
  • Ale keď sa vrátime k textu Svätého písma, tak zistíme, že je to
  • úplne inak. Židia totižto dodávajú
  • dôvod, prečo by ho mal Kristus vypočuť.
  • Miluje náš národ. A potom síce dokladajú, aj
  • synagógu nám postavil, ale to prvé, čo hovoria, miluje náš
  • národ. A je veľmi zaujímavé, že evanjelista Lukáš, keď písal po
  • grécky Nový zákon, tak si mohol vybrať z viacerých slovies,
  • aby
  • opísal tento cit lásky. A on si vybral grécke
  • sloveso agapao, milovať tou láskou agapé.
  • To je tá láska, ktorú na konci Jánovho evanjelia,
  • keď kládol
  • Kristus tri otázky Petrovi a sa ho pýta: „Peter,
  • miluješ ma viac ako títo?" Tak vždycky sa ho pýta touto
  • láskou. „Peter, miluješ ma?" Touto láskou agapé,
  • agapao. A vlastne tento stotník, ako hovoria títo starší,
  • takouto láskou, láska, ktorá sa dáva, ktorá nepýta
  • pre seba, ale chce sa dávať, takouto láskou tento
  • stotník miloval Židov.
  • A toto nás pozýva aj k takej otázke, milí priatelia, aby sme sa aj my
  • zamysleli. Stotník konal dobre, pretože
  • miloval židovský národ. Ak my konáme dobre,
  • z akých dôvodov? Aké sú také tie motivácie v našom vnútri,
  • keď konáme dobro? Sú to
  • preferencie pred voľbami, budovanie si kariéry v
  • médiách alebo si budujeme dobrú značku nášho mena?
  • Stotník konal z lásky. Konáme aj my z lásky ku
  • Kristovi? Alebo sú tam primiešané aj iné rôzne
  • motivácie?
  • Možno byť aj toto evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme si očistili naše
  • motivácie, aby to dobro, ktoré istotne
  • každý z nás koná, aby sme ho potom aj konali tak ako
  • stotník - z lásky ku Kristovi, z lásky k
  • Božiemu ľudu.
  • A stotník neustále v tom evanjeliu tak zaznieva.
  • "Pane, nie som hoden, aby si vošiel ku mne, ale povedz iba
  • slovo." Nechce, aby Kristus prišiel k nemu, pretože vie,
  • že pre Žida je vstúpiť do pohanského domu znamená
  • znečistiť sa. Je taký citlivý a Kristus
  • tam cíti takú hlbokú pokoru a taký náznak viery,
  • a preto vypĺňa jeho žiadosť a vstupuje do jeho srdca.
  • Do koľkých našich príbytkov vstupuje Kristus
  • každý deň?
  • Ako premieňa sa tento príbytok? Napĺňa sa
  • Kristovou prítomnosťou? Alebo zostávajú tieto príbytky prázdne?
  • Kristus tak isto za svojho života vošiel do príbytkov
  • mnohých farizejov. Títo sa nezmenili,
  • zostali tvrdí, častokrát nepriateľsky naladení
  • voči Kristovi.
  • Ak Kristus prichádza do nášho príbytku, mení sa
  • niečo v našom srdci? Menia sa vzťahy v našich
  • príbytkoch a v našich rodinách z toho, že Kristus tam
  • prišiel?
  • Tak, ako sa zmenilo aj srdce stotníka.
  • Táto stotníková odpoveď sa nám zachovala v liturgii.
  • Recitujeme ju vždy tesne pred svätým prijímaním,
  • keď kňaz zdvihne premenenú eucharistiu a povie: "Hľa, Baránok
  • Boží."
  • Samozrejme, máme ju takú trošku skrátenú tú verziu.
  • Keď dnes
  • znovu pozdvihneme eucharistiu a budeme hovoriť túto
  • stotníkovu odpoveď, tak ju skúsme, milí priatelia,
  • povedať trochu inak. Skúsme do tejto našej odpovede
  • vložiť kúsok toho stotníkovho srdca a
  • skúsme aj my s takou vierou a pokorou ako stotník povedať:
  • "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,
  • ale povedz iba slovo a tvoj sluha
  • ozdravie. Amen."
  • Pán Boh, daj nám svoje slovo Božie.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri