Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
21. NEDEĽA V CEROČNOM OBDOBÍ
káže dp. Ivan Kňaze (Mt 16, 13-20)
23.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (17.9.2018)
Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Korinťanom.
Bratia,
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
- Bratia,
- nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie,
- ale na horšie.
- Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa
- schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím,
- lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo,
- kto z vás sa osvedčí.
- Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej
- večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju
- večeru
- a potom jeden je hladný a druhý opitý.
- Nemáte vari domy, kde sa môžete, kde môžete jesť a piť?
- Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť
- tých, čo nič nemajú?
- Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť?
- Za toto vás nepochválim.
- Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj
- odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal
- chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal:
- „Toto je moje telo, ktoré je pre vás.
- Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po
- večeri vzal kalich a povedal: „Tento kalich je nová
- zmluva v mojej krvi. Toto robte kedykoľvek
- ho budete piť na moju
- pamiatku.“ A tak vždy, keď budete
- jesť tento chlieb a piť tento kalich,
- zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve.
- Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi
- otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu
- zmierenia. Preto som povedal: „Hľa,
- prichádzam.“ Zvestujeme Pánovu
- smrť, kým nepríde v sláve.
- Vo zbytku knihy je napísané o mne, že mám
- plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj.
- Hlboko v srdci mám tvoj zákon.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým
- nepríde v sláve.
- Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení.
- Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to
- vieš.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde
- v sláve. Nech jasajú a nech sa v tebe tešia
- všetci, čo ťa hľadajú a tí, čo túžia po tvojej
- pomoci, nech stále hovoria: „Nech je zvelebený
- Pán.“ Zvestujeme Pánovu smrť,
- kým nepríde v sláve. Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Boh tak miloval
- svet, že dal svojho jednorodeného Syna.
- Každý, kto v neho verí, má večný život.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- Aj s tebou.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš dokončil všetky tieto svoje slová ľudu, ktorý ho
- počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal
- istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil a ten
- bol na smrť chorý.
- Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských
- starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu
- uzdravil.
- Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili:
- „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje
- náš národ. Aj synagógu nám
- postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi.
- A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu
- priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa,
- lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
- Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe.
- Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie.
- Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod
- sebou vojakov. Ak da ktorému poviem choď,
- ide. Inému poď sem, tak
- príde a svojmu sluhovi urob to a on
- to urobí.
- Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu. Obrátil sa
- a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím
- vám, takú vieru som nenašiel ani v
- Izraeli.“ A keď sa poslovia vrátili domov,
- sluhu našli zdravého. Počuli sme slovo
- Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Nech zmier naše trápenia.
- Milí priatelia, sestry a bratia, dnešné evanjelium nám
- pripomína alebo poukázalo na taký zaujímavý príbeh
- uzdravenia stotníkovho sluhu v Kafarnaume.
- A celá táto udalosť je zaujímavá aj tým, že nám
- ponúka také rôzne pohľady na Ježiša.
- Pohľad židovských starších, pohľad stotníka a
- ďalších ľudí, ktorí boli zúčastnení tejto celej
- udalosti.
- Okrem Lukášovho evanjelia nám o tomto uzdravení
- sluhu hovorí aj evanjelista Marek v ôsmej
- kapitole a niečo podobné nachádzame aj v Jánovom
- evanjeliu v štvrtej kapitole. Obdobná udalosť, ale tam sa
- hovorí o synovi kráľovského úradníka.
- Čo ale spája tieto udalosti je to, že všetky sú
- situované do Kafarnauma.
- Podľa biblistov v prípade tohto stotníka išlo o
- cudzinca, ktorý slúžil kráľovi Herodesovi
- Antipasovi a podľa všetkého teda aj ako cudzinec
- vyznával iné, nežidovské náboženstvo.
- Je zaujímavé, že Sväté písmo, keď hovorí o stotníkoch, nachádzame
- niekoľko správ, tak vždy o nich hovorí veľmi
- pozitívne. Tým prvým stotníkom, ktorého si
- môžeme pripomenúť, je stotník, ktorý stál pod Ježišovým
- krížom a ktorý potom vydal aj svedectvo.
- Nový zákon nám nezanechal jeho meno, ale z mimobiblických prameňov
- vieme, že sa volal Longín a podľa všetkého
- pochádzal z Malej Ázie, z dnešného Turecka.
- Ďalším stotníkom, o ktorom nám hovorí Sväté písmo,
- je Kornélius,
- o ktorom hovoria skutky apoštolov.
- Tam si môžeme pripomenúť to najmä jeho stretnutie s
- apoštolom Petrom a potom aj následnú Kornéliovu
- konverziu. Podľa tradície toto v skutkoch apoštolov
- sa udialo v Joppe, kde sa potom Kornélius aj
- stal prvým biskupom. A takto máme vlastne také tri
- postavy stotníkov, ktorí všetci sú veľmi takým
- pozitívnym spôsobom opísaní vo Svätom písme.
- Celá tá udalosť, ako sme ju počuli v Lukášovom evanjeliu,
- nám na
- začiatku hneď pripomína takú akúsi veľkú vnútornú
- citlivosť tohto stotníka.
- Považoval nevhodné, aby on, nežid, išiel osobne za
- Židom a prosí preto predstavených Židov v
- Kafarnaume, aby sprostredkovali jeho prosbu,
- ktorá dopĺňa slová, pretože nie som hoden.
- Zatiaľ čo Židia o ňom hovoria, je hoden, aby si to pre
- neho urobil.
- Tento stotník je preto hoden, pretože ako dokladajú Židia, on ako
- nežid postavil pre nich synagógu, ktorej už
- také tie základy, zbytky sa nachádzajú v dnešných,
- v dnešnom Kafarnaume
- a je to tak asi nejakých dvadsať, tridsať metrov od archeologických
- vykopávok, kde bol asi situovaný dom svätého Petra.
- Takže je to tam tak veľmi blízko dané.
- Židia síce zdôrazňujú Kristovi, že si to zaslúži,
- ale stotník v tej udalosti zdôrazňuje, že nie je toho
- hoden.
- A takto stotník vkladá svoju nádej ani nie tak do toho, čo
- vykonal, že povedzte mu, nech mi to spraví, lebo som vám aj
- synagógu postavil,
- ale stotník vkladá celú svoju nádej do Božej
- dobrotivosti.
- Aby sme pochopili môžbyť celú túto udalosť lepšie, môžeme si
- pripomenúť osemnástu kapitolu evanjelia, kde máme
- opísané to stretnutie v chráme, kde sa modlia dvaja
- ľudia. Farizej, ktorý sa modlí vpredu a ktoho,
- ktorý hovorí: „Pane, ďakujem ti, že nie som ako ten
- m-mýtnik vzadu," a ten zadný mýtnik, ktorý hovorí
- podobne ako dnešný stotník: „Pane, nie som hoden."
- A tá osemnásta kapitola končí. Tento odišiel
- ospravedlnený z chrámu a nie ten farizej.
- Z histórie vieme, že vlastne každá lokálna židovská
- komunita mala akýsi zbor starších, ktorí riadili
- záležitosti tejto obce a títo vlastne išli za
- Kristom, aby podporili túto jeho žiadosť.
- A toto nám pripomína táto reakcia týchto predstavených Židov,
- nám pripomína aj našu takú povinnosť, aby sme my, tak isto ako
- oni, išli za Kristom, aby sme my prichádzali za Kristom
- a takto v modlitbe prichádzali v mene tých, ktorí nám
- dobre robia. Aby tí, ktorí nám pomáhajú
- akýmkoľvek spôsobom, materiálnym alebo finančným, aby sme
- nezabúdali týchto ľudí vkladať do našej modlitby.
- Aby sme prichádzali osobne za Kristom, aby sme sa za týchto ľudí
- aj prihovárali.
- A preto myslím si, ani nie je hanbou, keď niekto aj poprosí kňaza, aby sa za
- neho u Krista prihovoril.
- Lebo vlastne takýmto spôsobom aj nasledujeme príklad z dnešného
- evanjelia.
- [odkašle si] Starší mesta, ako nám to zachovalo
- evanjelium, sú presvedčení, že stotník si zaslúži,
- aby Kristus vypočul jeho prosbu. A my si môžeme
- povedať, je to taký klasický príklad moderného
- lobingu.
- Ty pomôžeš nám, my potom pomôžeme tebe na oplátku.
- Ale keď sa vrátime k textu Svätého písma, tak zistíme, že je to
- úplne inak. Židia totižto dodávajú
- dôvod, prečo by ho mal Kristus vypočuť.
- Miluje náš národ. A potom síce dokladajú, aj
- synagógu nám postavil, ale to prvé, čo hovoria, miluje náš
- národ. A je veľmi zaujímavé, že evanjelista Lukáš, keď písal po
- grécky Nový zákon, tak si mohol vybrať z viacerých slovies,
- aby
- opísal tento cit lásky. A on si vybral grécke
- sloveso agapao, milovať tou láskou agapé.
- To je tá láska, ktorú na konci Jánovho evanjelia,
- keď kládol
- Kristus tri otázky Petrovi a sa ho pýta: „Peter,
- miluješ ma viac ako títo?" Tak vždycky sa ho pýta touto
- láskou. „Peter, miluješ ma?" Touto láskou agapé,
- agapao. A vlastne tento stotník, ako hovoria títo starší,
- takouto láskou, láska, ktorá sa dáva, ktorá nepýta
- pre seba, ale chce sa dávať, takouto láskou tento
- stotník miloval Židov.
- A toto nás pozýva aj k takej otázke, milí priatelia, aby sme sa aj my
- zamysleli. Stotník konal dobre, pretože
- miloval židovský národ. Ak my konáme dobre,
- z akých dôvodov? Aké sú také tie motivácie v našom vnútri,
- keď konáme dobro? Sú to
- preferencie pred voľbami, budovanie si kariéry v
- médiách alebo si budujeme dobrú značku nášho mena?
- Stotník konal z lásky. Konáme aj my z lásky ku
- Kristovi? Alebo sú tam primiešané aj iné rôzne
- motivácie?
- Možno byť aj toto evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme si očistili naše
- motivácie, aby to dobro, ktoré istotne
- každý z nás koná, aby sme ho potom aj konali tak ako
- stotník - z lásky ku Kristovi, z lásky k
- Božiemu ľudu.
- A stotník neustále v tom evanjeliu tak zaznieva.
- "Pane, nie som hoden, aby si vošiel ku mne, ale povedz iba
- slovo." Nechce, aby Kristus prišiel k nemu, pretože vie,
- že pre Žida je vstúpiť do pohanského domu znamená
- znečistiť sa. Je taký citlivý a Kristus
- tam cíti takú hlbokú pokoru a taký náznak viery,
- a preto vypĺňa jeho žiadosť a vstupuje do jeho srdca.
- Do koľkých našich príbytkov vstupuje Kristus
- každý deň?
- Ako premieňa sa tento príbytok? Napĺňa sa
- Kristovou prítomnosťou? Alebo zostávajú tieto príbytky prázdne?
- Kristus tak isto za svojho života vošiel do príbytkov
- mnohých farizejov. Títo sa nezmenili,
- zostali tvrdí, častokrát nepriateľsky naladení
- voči Kristovi.
- Ak Kristus prichádza do nášho príbytku, mení sa
- niečo v našom srdci? Menia sa vzťahy v našich
- príbytkoch a v našich rodinách z toho, že Kristus tam
- prišiel?
- Tak, ako sa zmenilo aj srdce stotníka.
- Táto stotníková odpoveď sa nám zachovala v liturgii.
- Recitujeme ju vždy tesne pred svätým prijímaním,
- keď kňaz zdvihne premenenú eucharistiu a povie: "Hľa, Baránok
- Boží."
- Samozrejme, máme ju takú trošku skrátenú tú verziu.
- Keď dnes
- znovu pozdvihneme eucharistiu a budeme hovoriť túto
- stotníkovu odpoveď, tak ju skúsme, milí priatelia,
- povedať trochu inak. Skúsme do tejto našej odpovede
- vložiť kúsok toho stotníkovho srdca a
- skúsme aj my s takou vierou a pokorou ako stotník povedať:
- "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,
- ale povedz iba slovo a tvoj sluha
- ozdravie. Amen."
- Pán Boh, daj nám svoje slovo Božie.
- [hudba]






