Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽENA DOPĹŇA POHOSTINNOSŤ VOČI JEŽIŠOVI
káže dp. Jozef Pajerský (Lk 7, 36-50)štvrtok 24. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Korinťanom.
Bratia, pripomínam vám evanjelium,
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
- Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal
- a vy ste ho prijali. Zotrvávate v ňom a prostredníctvom
- neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho
- hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili.
- Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal,
- že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písëm, že bol
- pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písëm,
- že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim.
- Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz.
- Väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli.
- Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému
- zo všetkých ako nedochôdžaťu zjavil sa aj mne.
- Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa
- apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu cirkev.
- Ale z Božej milosti som tým, čím som.
- A jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval
- viac ako oni všetci. Vlastne ani nie ja, ale
- Božia milosť so mnou.
- Teda či už ja alebo oni takto hlásame, a vy ste
- tak uverili.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho
- milosrdenstvo trvá naveky.
- Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo
- jeho milosrdenstvo trvá naveky.
- Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo
- trvá naveky. Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je
- dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
- Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo
- jeho milosrdenstvo trvá naveky.
- Pánova pravica mocne zasiahla. Pánova
- pravica ma zdvihla. Ja nezomriem, budem žiť a
- vyrozprávam skutky Pánove.
- Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho
- milosrdenstvo trvá naveky.
- Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam. Ty si môj
- Boh, velebím ťa.
- Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho
- milosrdenstvo trvá naveky.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja
- vás posilním.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby si s nim jedol.
- On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
- V meste bola istá žena, hriešnica.
- Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome,
- priniesla
- alabastrovú nádobu s voňavým olejom.
- S plačom pristúpila zozadu k jeho nohám.
- Začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi
- vlasmi. Bozkávala mu ich a natierala voňavým
- olejom.
- Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu:
- „Keby bol tento prorokom, vedel by, kto a aká je to
- žena, čo sa ho dotýka, že je to
- hriešnica.“ Ježiš mu vravel:
- „Šimon, mám ti niečo povedať?“ On odvetil:
- „Povedz, učiteľ.“ „Istý veriteľ mal dvoch
- dlžníkov.
- Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
- Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom.
- Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal:
- „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu
- povedal:
- „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene
- a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu?
- Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy,
- ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
- Nepobozkal si ma,
- ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.
- Hlavu si mi olejom nepomázal. Ona mi voňavým olejom
- nohy natrela.
- Preto ti hovorím: Odpušťajú sa jej mnohé hriechy,
- lebo veľmi miluje.
- Komu sa menej odpúšťa, menej
- miluje.“ A jej povedal: „Tvoje
- hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním
- stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy
- odpúšťa?“ On však povedal žene:
- „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v
- pokoji.“
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry.
- Dnešné evanjelium nám ponúka veľmi krásnu a takú
- sugestívnu stránku
- Lukášovho evanjelia.
- Tak, ako to možno svätý Lukáš vie, že tak opisuje,
- ponúka nám niektoré opisy také, že si to až tak vieme predstaviť.
- Spomeňme si na opis podobenstva o marnotratnom synovi alebo
- aj iné. Tu sa nejedná v tom dnešnom úryvku o
- podobenstvo,
- ale o epizódu z Ježišovho života.
- Ktorá v niečom nás až zaráža, tak ako aj
- podobenstvá. Sama tá udalosť sa akoby stáva
- podobenstvom,
- v ktorom nás niečím tak zarazí a vedie k
- zamysleniu.
- Vidíme, akoby možno priamo až počujeme, keď
- sme počúvali toto evanjelium, vzlyky tej ženy.
- Možno nás to zaráža aj celé to gesto.
- Možno aj cítime vôňu toho voňavého oleja.
- Aby sme tak pochopili zmysel tejto epizódy, aj to, čo
- nám chce povedať cez ňu Ježiš svojím prístupom,
- tak možno je predsa len dobré poznať ten kontext, lebo je pravda, že
- pre našu kultúru umývanie nôh je niečo také veľmi
- súkromné a, a preto je to až také zvláštne, čo sa tam
- dialo. Tak možno je dobré si pripomenúť, že
- niečo z toho, čo robila tá žena, patrilo aj k
- bežným prejavom pohostinnosti, aj keď žena ich
- niekoľkonásobne akoby prekročila, urobila ich taký
- ove-oveľa vrúcnejšími a osobnejšími.
- Možno to, čo s-b-bolo z toho bežné,
- Ježiš vyjadruje v tom komentári, keď o tom hovorí
- Šimonovi.
- Bolo bežné, keď prišiel hosť do domu, ponúknuť mu
- vodu na umytie nôh, pretože ľudia chodili väčšinou bosí v
- sandáloch, nohy mali zaprášené, a tak bolo
- až potrebné,
- aby si ten človek umyl nohy.
- Tiež bolo bežné, že keď prišiel hosť, tak ten hostiteľ ho
- pozdravil
- a aj ho pozdravil bozkom.
- A takisto aj tam Ježiš spomína
- olej na hlavu.
- Takže boli to ur-určité zaužívané prejavy pohostinnosti,
- ktoré možno v našom kontexte sú, že keď niekto príde, tak možno mu
- ponúkneme prezúvky alebo mu ponúkneme, kde keď je chladno,
- si môže zavesiť kabát, alebo možno mu ponúkneme, to
- sa už stalo tiež takou bežnou praxou, že si môže ísť umyť ruky.
- Dá sa to urobiť tak chladne. Dá sa to urobiť aj tak oveľa
- vrúcnejšie. Môžeme iba ukázať, kde sa
- dajú umyť ruky, ale môžeme na to myslieť už dopredu a
- pripraviť tam
- voňavý uterák napríklad.
- Takže žena v niečom dopĺňa tie prejavy
- pohostinnosti, ktoré
- ten hostiteľ Šimon, farizej, zanedbal
- a zrejme sa správal k Ježišovi tak chladno.
- Možno kvôli tomu, že mal niečo voči nemu a možno aj to bol
- jeho štýl života, že mu chýbala, tak chýbal ten rozmer
- srdca takej radosti z toho druhého.
- Možno to bol človek plnenia povinnosti a vedel, že je
- to povinnosť pozvať niekoho, aj tohto učiteľa,
- ale možno ani nevedel prejaviť. Možno mu to ani nedošlo, akoby
- mu chýbala taká tá empatia, taká citlivosť.
- A tu prichádza tá žena,
- ktorá je odsudzovaná v meste aj tým
- samotným farizejom
- a v Ježišovej prítomnosti
- nielen robí tie gestá pohostinnosti,
- ale sama vyjadruje svoju bolesť plačom
- a vyjadruje to, ako si cení Ježiša,
- keď použije ten drahý voňavý olej a pomáža mu ním nohy.
- Drahí bratia a sestry,
- myslím, že táto scéna nehovorí iba o tom, ako si prejavovať
- pohostinnosť.
- Síce aj to je veľmi dôležitá téma a možno nie úplne
- oddelená od tej hlbšej,
- ku ktorej nás privádza to Ježišovo správanie, aj tie Ježišove
- slová.
- Možno si tak položme otázku:
- Ako sa v našej prítomnosti
- cítia druhí ľudia?
- A možno zvlášť tí, ktorí sú nejak odsudzovaní.
- Dokážu v našej prítomnosti sa cítiť tak
- bezpečne ako tá žena pri Ježišovi?
- Alebo sme vytvorili takú nejakú ohradu, kam tých ľudí
- nepustíme
- a držíme si ich na dištanč,
- aby sme sa nejakým spôsobom my nimi akoby nenakazili,
- naše meno, aby neutrpelo?
- Akým spôsobom sa vytvára tá ohrada?
- Ona sa nevytvára hneď nejakým, nejakým odháňaním,
- ale možno aj tým, čo si v srdci myslíme o tých druhých
- ľuďoch.
- Tak ako aj ten
- farizej z dnešného evanjelia. Iba si to v srdci myslel.
- A predsa už tá žena vedela, že tie nohy jemu nikdy nemôže,
- nikdy sa pri ňom nemôže vyplakať.
- Ale zároveň cítila,
- vedela, že Ježiš ju neodsudzuje,
- že on jej prejavuje odpustenie, a preto pri ňom sa
- vyplakala.
- Ako sa v našej blízkosti alebo aj v našich komunitách, farnostiach
- cítia tí, ktorým sa v živote niečo nepodarilo?
- Ktorí možno niečo naozaj pokazili, zbábrali?
- Nie je možno našou úlohou, aj nás kresťanov,
- ako evanjelizáciu šíriť práve tento milosrdný
- postoj?
- Nebojíme sa ho niekedy?
- Možno si niekedy myslíme, že ak sa prejaví milosrdenstvo, ak
- sa hneď nejakým spôsobom nepomenuje ten hriech, tak ako keby
- sme ho schvaľovali.
- Ježiš schvaľoval hriech tej hriešnici,
- aj keď ho tam priamo neodsudzoval?
- Čo je vlastne našou úlohou v tom našom prostredí,
- možno aj v našej spoločnosti, kde sme často tak rozdelení
- na tábory a každý v tom tábore tých druhých
- považuje za hriešnikov? Iba sme si sa sústredili na iné kategórie
- hriechov. Niekde sú to možno nejaké hriechy vzťahové
- a,
- a v rodine alebo, ehm, hej, tento typ
- hriechov. Inde sú to zas tie hriechy nejaké
- sociálne. Ale ako pozeráme na tých druhých?
- Nevytvárame takú ohradu?
- Možno veľakrát sa tá ohrada vytvorí nielen tým, čo si myslíme,
- ale tým, ako sa medzi sebou bavíme, ešte keď sme v tej svojej bubline,
- keď tam odsudzujeme tých druhých.
- Koľkokrát možno už sa nám aj stalo, že potom niekto z našich blízkych
- sa práve dostal do toho hriechu, ktorý sme ešte kedysi tak, tak
- svorne a horlivo odsudzovali. A už sa k nám nepriblíži,
- lebo vie, aký máme postoj.
- Ako získať ten Ježišov postoj?
- Nás, nám môže byť inšpiráciou aj svätý Pavol,
- veľký
- ohlasovateľ evanjelia, ale ktorý ho ohlasoval nie ako
- nejakú ideológiu, ale ako dobrú zvesť.
- Práve preto,
- ako sme to počuli dnes, dnes v prvom čítaní,
- lebo si uvedomoval, že nie je to o tom, že ja idem hlásať
- hriešnikom a ja som ten dobrý. Ale hovorí: „Veď
- ja sám som najmenší z apoštolov,
- ba dokonca nie som ani hoden volať sa apoštolom.
- Ja som hriešnik, ale z Božej milosti som tým,
- čím som.“ Amen.
- [hudba]
