SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
18.08.2017
13:38 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1868x

Z PRAMEŇA (18.08.2017)

Svätej Heleny, káže Mons. Stanislav Zvolenský.

Svätej Heleny, káže Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1408 slov

Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo,
ale aké je naozaj ako slovo Božie.


  • Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo,
  • ale aké je naozaj ako slovo Božie.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe Pane.
  • K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho:
  • „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?"
  • On odpovedal:
  • „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a
  • ženu
  • stvoril a povedal: Preto muž opustí otca i matku
  • a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.
  • A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.
  • Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."
  • Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať
  • priepustný list a prepustiť?"
  • Odpovedal im:
  • „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše
  • manželky.
  • Ale od počiatku to nebolo tak.
  • A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre
  • iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží."
  • Jeho učeníci mu povedali:
  • „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť
  • sa."
  • On im povedal:
  • „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to
  • dané.
  • Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo
  • života matky.
  • Iných takými urobili ľudia
  • a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo.
  • Kto to môže pochopiť, nech pochopí."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe Kriste.
  • Milí bratia a sestry, čo nám môžu povedať
  • texty Svätého písma, ktoré sa nám dnes predkladajú do
  • nášho súčasného života? Zamyslime sa nad
  • tým spoločne. V prvom čítaní z knihy Jozue
  • sme počúvali o veľkom náboženskom zhromaždení
  • vyvoleného izraelského národa v meste
  • Sicheme.
  • Počuli sme, že Jozue, vodca, ktorý prebral vedenie
  • izraelského národa po Mojžišovi, zvolal
  • všetkých do Sichemu. Všetkých môžeme povedať
  • predstaviteľov národa, všetky rodiny, všetky kmene.
  • A toto náboženské stretnutie bolo
  • zorganizované preto, aby Jozue sa im mohol prihovoriť
  • a aby, ako sme počuli v tom čítaní, pripomenul
  • im všetky najdôležitejšie udalosti z
  • dejín národa, izraelského národa.
  • Počiatky od Abraháma,
  • potom cez Izáka, Jakuba, cez, uh,
  • môžeme povedať veľmi náročné obdobie, ktoré prežili v
  • Egypte po oslobodenie z Egypta a po
  • zaujatie zasľúbenej krajiny. Ale
  • dôležité je to, že my vidíme, ako
  • Sväté písmo,
  • eh, tu vydáva dôležité svedectvo, aké je
  • náboženstvo. Náboženstvo, ktoré sme
  • aj alebo to myslenie náboženské, ktoré aj my
  • pokladáme za správne, lebo je zakotvené vo
  • Svätom písme. To náboženské myslenie, ktoré
  • predstavuje aj Jozua, ktoré predkladá, je postavené na tom,
  • že náboženstvo to nie je len o nejakých pravdách
  • viery alebo pravdách mravnosti,
  • ale že to je o prežívaní
  • toho, čo Boh pre nás robí,
  • že ten náš vzťah s Bohom má svoje
  • dejiny. Pozrite, v prvom čítaní vidíme, že
  • vzťah izraelského národa má svoje
  • dejiny.
  • Dejiny sú vlastne, to je súhrn udalostí, ktoré idú za
  • sebou. A Jozue, keď rozpráva o týchto
  • udalostiach, hovorí o dejinách vzťahu
  • izraelského národa s Bohom. A z toho vzťahu,
  • z tých dejín izraelského národa s Bohom
  • vyvstala aj tá vznešená modlitba, ktorú sme
  • potom opakovali v responzóriovom žalme:
  • „Lebo jeho milosrdenstvo je večné." Keď
  • izraelský národ rozmýšľal nad tým, tie udalosti,
  • ktoré prežíval vo svojich dejinách,
  • aké sú to udalosti, zisťuje, že je stále
  • obohatený, že Boh ho obohacuje, že Boh
  • je k nemu milosrdný
  • a že to milosrdenstvo je presvedčený, že bude trvať
  • naveky.
  • My aj dodnes vieme zasa podľa iného
  • svedectva Svätého písma, to hovorí svätý
  • Pavol, že Božie požehnanie nad
  • vyvoleným národom trvá navždy, že
  • Boh svoj vyvolený národ
  • nikdy neprestane mu byť verný.
  • Čiže Božie požehnanie nad vyvoleným národom, nad izraelským
  • národom, židovským národom trvá navždy.
  • Boh neprestáva byť verný aj tomu, že tento
  • národ vyvolil. Samozrejme, že v Ježišovi
  • Kristovi umožnil stať sa súčasťou
  • vyvoleného ľudu aj mnohým iným, ktorí nepatria do tohoto
  • národa.
  • A to sme vlastne aj my. Z mnohých iných národov sveta
  • patríme do Božieho ľudu.
  • Ale môžeme povedať, že aj náš vzťah,
  • náš život s Bohom, naše prežívanie toho,
  • čo si uvedomujeme vo vzťahu k Bohu, má tiež
  • svoje dejiny.
  • Sú to udalosti, ktoré vieme spoznať.
  • Sú to skutočnosti, ktoré sa v našom živote
  • objavujú a na ktoré môžeme
  • ba máme pozerať vo vzťahu k Bohu.
  • Každý z nás máme teda také osobné dejiny
  • vzťahu s Bohom.
  • A myslím, že keď by sme aj my pozerali na náš osobný
  • život, na naše osobné dejiny vzťahu s Bohom,
  • by sme najsprávnejšie asi tiež
  • opakovali: „Bože, tvoje milosrdenstvo je
  • večné." Myslím, že tá modlitba alebo
  • tá jedna modlitbová veta je veľmi vhodná.
  • Dokonca
  • aj v úryvku Svätého písma
  • sme počuli o
  • takých bytostných skúsenostiach, ktoré zažívajú
  • ľudia,
  • lebo Boh od prirodzenosti postavil muža
  • a ženu, aby sa vzájomne dopĺňali, tak ich
  • stvoril.
  • A vrcholom toho dopĺňania muža a ženy je uzavretie
  • manželstva.
  • A mohli by sme povedať, že manželstvo alebo
  • nájdenie milovanej osoby, uzavretie
  • manželstva, cesta v manželstve, to sú
  • tiež osobné dejiny mužov a žien, ktoré
  • prežívajú pred Bohom.
  • Do týchto osobných dejín iste patria aj bolesti.
  • Môže sa stať, môžu s-- pri-- môžu tam prísť veľké problémy.
  • Môže tam prísť aj to, čo Ježišovi Kristovi pripomínajú
  • prepúšťanie manželky, alebo teda rozvádzanie sa,
  • rozchádzanie sa manželov.
  • Ale Ježiš Kristus hovorí principiálne.
  • Od počiatku si Boh želal, aby muž a žena, ktorí
  • uzavrú manželstvo, si boli verní.
  • Aj toto je veľká úloha v dejinách, našich
  • osobných dejinách vo vzťahu k Bohu.
  • Tá bytostná, môžeme povedať vernosť
  • muža, muža a ženy v manželstve
  • je postavená na tom, že keď Boh je verný vo
  • svojej láske ku každému človeku, keby aj ten človek
  • akokoľvek mu bol neverný,
  • tak aj tu sa stavia to, že sme všetci pozvaní, že
  • aby sme pozerali aj na manželstvo, eh, na, ako na
  • ustanovizeň, keď Boh spája muža a ženu, že ich
  • pozýva, aby napodobňovali Boha v tej
  • vernej láske. A mohli by sme povedať v tom
  • milosrdenstve večnom.
  • Lebo aj muž a žena k sebe musia byť milosrdní.
  • V tom opakovanom dlhom milosrdenstve vzájomnom, na
  • ktorom stojí vzťah muža a ženy v manželstve.
  • Ale je jedna zaujímavosť v tom evanjeliu, ako Pán Ježiš
  • pozoruhodne prešiel ešte k jednému stavu, s ktorým
  • sa počíta. Totiž, keď učeníci mu hovoria: „No
  • ale to je veľmi ťažké teda takto byť v manželstve,
  • keď ty hovoríš, že pánovi Ježišovi povedali,
  • keď ty hovoríš, že muž a žena si majú byť vždy verní
  • a že potom by bolo lepšie sa neženiť."
  • A Pán Ježiš hovorí, že áno, jestvuje aj
  • stav
  • tých, ktorí sa neženia, ale nie z
  • pohodlnosti, nie preto, že majú
  • nejakú zdravotnú ťažkosť, nie preto, že
  • nejakým spôsobom v živote si nenašli partnera,
  • ale preto, že sa preto rozhodli sami a
  • že chcú tento svoj stav žiť
  • ako možnosť ešte prehĺbenia
  • stavu s Bohom. A tu by sme videli, že Ježiš Kristus počíta aj s
  • takýmto stavom tých ľudí, ktorí sa neženia alebo
  • nevydávajú pre Božie kráľovstvo.
  • My poznáme v cirkvi vlastne, že jestvujú
  • zasvätení bratia a sestry, rehoľníci, rehoľníčky.
  • Jestvujú kňazi, ktorí sa neženia.
  • Jestvuje teda tento stav, v cirkvi je prítomný, ale je to--
  • potom jestvujú aj ľudia, ktorí sa osobne sami rozhodnú,
  • že sa nevydajú alebo neoženia a že sa zasvätia
  • Bohu v takom osobnom zasvätení. Ale v každom
  • prípade Ježiš Kristus počíta s tým, že je tu niečo,
  • že sa niekto môže takto rozhodnúť pre Božie kráľovstvo, že
  • zostane slobodný, ale zároveň aj hovorí: „Kto to
  • môže pochopiť, nech pochopí." Počíta s tým, že
  • aby sa niekto takto rozhodol, musí prežívať tie osobné
  • dejiny s Bohom veľmi hlboko.
  • Nuž, aby sme uzatvorili túto našu úvahu.
  • Keď sme sa na začiatku pýtali, čo nám môže
  • povedať to, čo nám svätá cirkev predkladá dnes ako
  • úryvky zo Svätého písma, tak v každom
  • prípade si môžeme
  • každý za seba pripomenúť náš život.
  • To sú tiež také naše osobné dejiny vzťahu s
  • Bohom.
  • Aj v našom živote, v našich osobných dejinách
  • uvedomujeme si, že Boh nás obdaroval.
  • Znova a znova je k nám štedrý, a preto
  • aj my sa môžeme pridať k tej modlitbe.
  • Bože, tvoje milosrdenstvo aj voči mne je
  • večné.
  • A zároveň z evanjelia vidíme, že Pán Ježiš
  • hovorí, aby sme aj ten vzťah, či už kto žije v
  • manželstve, alebo kto žije ako slobodný,
  • ale aby aj mužovia a ženy v manželstve,
  • aj slobodní mužovia a ženy, aby svoj život
  • žili tiež vo vzťahu k Bohu a aby na prvom mieste teda
  • mysleli na to, že
  • Boh nás pozýva žiť vo veľkej láske.
  • A tá veľká láska, či sa už realizuje v manželstve alebo v
  • slobodnom živote, ale je to v podstate otvorenosť pre
  • službu bratom a sestrám.
  • Amen.
  • [spoločne] Nás, otče Bože.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri