Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (18.7.2018)
Streda 15. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda 15. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja,
aleluja. Zvelebujem ťa, Otče,
Pán neba i zeme,
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Zvelebujem ťa, Otče,
- Pán neba i zeme,
- že si zjavil maličkým tajomstvá
- Božieho kráľovstva. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme,
- že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich
- maličkým.
- Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi
- odovzdal všetko. A nik nepozná Syna iba Otec.
- Ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude
- chcieť zjaviť."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Milovaní bratia a sestry,
- dnešné evanjelium bolo na prvý pohľad veľmi krátke,
- ale predsa len obsahuje takú jednu dosť dôležitú myšlienku, keď hovorí o tom,
- že, že Boh vlastne pred
- istým druhoh, druhom ľudí niečo skrýva.
- Lebo hneď sme počuli, že zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto
- veci skryl pred múdrymi a rozumnými a, a
- zjavil si ich maličkým.
- A prvé, čo ma napadlo, keď som nad tým uvažoval,
- a to by asi aj napadlo mnohých z
- nás, že, že prečo je tam práve takéto porovnanie a,
- a vôbec, čo vlastne skrývame pred tými maličkými?
- Tak vieme, ako to je v domácnosti, keď tam máte malé deti, tak všetko, čo
- je troška ostrejšie alebo teda môže spadnúť, tak sa dáva
- čím ďalej, aby to dieťa natiahlo ruku a, a niečo nezhodilo, lebo
- veď malé dieťa robí to nejako reflexívne a
- navyše ono nie je schopné rozoznať nebezpečnosť nejakého predmetu.
- Takže naozaj musíme mať rozum za neho a tie veci dávame ďalej,
- aby si, aby si neublížilo.
- Teda toto robíme vo vzťahu k malým deťom, ale tu vidíme,
- že sám Ježiš vraví, že Boh niečo ukrýva
- pred múdrymi a rozumnými.
- A otázka znie, čo to vlastne je? Alebo aké to,
- ako je to vlastne myslené?
- Kto sú tí múdri a rozumní, o ktorých v podstate hovorí
- Ježiš v dnešnom evanjeliu?
- Zdá sa, že on akoby týmito vetami narážal na
- nejaký typ ľudského správania alebo uvažovania.
- Múdri a rozumní. Na prvý pohľad sa zdá, že to
- sú ľudia, ktorí niečo vedia, ktorí majú nejaké vedomosti,
- nejaké informácie, vedia veci správne vyhodnotiť
- alebo, alebo nejako zhodnotiť.
- Takto my aspoň klasifikujeme ľudí a povieme si no tento je múdry,
- tento je rozumný, lebo je čítaný, veľa toho vie, má veľa informácií,
- vie veci vyhodnotiť. Ale tu akoby Pán Ježiš sa
- troška z tohto tak v úvodzovkách vysmial,
- lebo on sám hovorí, že tá múdrosť a rozumnosť,
- ktorá sa pripisuje človeku, môže byť niekedy veľmi klamlivá.
- A to preto, že
- človek si môže o sebe namýšľať, že je rozumný, že je
- múdry, môže mať množstvo informácií, ale to
- neznamená, že sa vie v živote správne rozhodnúť alebo
- že
- vie, vie urobiť to, čo naozaj má. Čiže tá múdrosť
- a rozumnosť,
- predsa len ten Boží pohľad a ten pohľad človeka môže byť,
- môže byť iný.
- Možno naráža skôr na to, že človek si niekedy namýšľa,
- tak
- mám pravdu. Alebo teda môj názor je ten najsprávnejší
- a
- všetci sa mne musíte prispôsobiť.
- A to je možno práve ten typ ľudí, tých, akože v úvodzovkách múdrych
- a rozumných, ktorí ako keby nemali šancu sa dopátrať
- úplne k
- tomu, čo je Božie. Lebo tým spôsobom, akým uvažujú a akým
- zmýšľajú, takpovediac sami okolo seba si vytvoria
- nejakú stenu,
- nejaký blok.
- Hej, to sa vlastne ale netýka len tých, ktorí
- by sme mohli povedať, že, že možno majú nejakú moc alebo možno majú
- nejaký akademický titul alebo nejaké peniaze.
- Ale tento postoj tých v úvodzovkách múdrych a rozumných sa vlastne môže týkať
- každého jedného z nás,
- lebo
- to je skôr vecou takého vnútorného postoja, či som
- sebastredný, či som ješitný, či som pyšný alebo nie som.
- Lebo každý si môže povedať, že tak v niečom vidím veci takto
- a som presvedčený, že je to takto a ostatní vy mi tu nič
- nehovorte, je to proste
- tak. A keď mám tento vnútorný postoj, že
- nie som ochotný napríklad korigovať svoje názory,
- keď mi niekto ponúkne nejaké argumenty alebo na všetkých sa
- pozerám iba zhora, čo mi to budete ostatní hovoriť, viem sám,
- ako to je
- alebo viem najlepšie ako to je. Tak vtedy sa dostávam do pozície toho,
- toho v úvodzovkách rozumného a múdremu, múdreho, pred ktorým
- je to Božie skryté. Lebo to, čo vlastne Boh
- odkrýva, čo ukazuje, je on sám.
- On, on odkrýva seba samého. On sa dáva ľuďom.
- Čiže ak človek má tento vnútorný postoj, ak je takto
- vyhranený, tak je to uzavretý. Ak má okolo seba takúto stenu
- alebo, alebo žije v nejakej bubline, tak on potom, on
- potom Boha nevidí úplne alebo vidí ho len takým skresleným dojmom.
- A Ježiš hovorí, že tí, ktorí ho vidia, sú tí, ktorí sú maličkí.
- A teda vlastne hovorí o deťoch. Ale keď hovorí o deťoch, nemá na mysli
- to, že sa máme správať infantilne alebo teda
- že detsky,
- hej, lebo správať sa infantilne znamená, že človek nie je
- schopný vidieť veci v súvislostiach, že nevidí, nevidí veci
- v nejakom kontexte, ale urobí niečo, čo je také, také povieme, že
- detské. No deti majú právo správať sa detsky,
- ale keď človek už
- rastie a má nejaký vek aj nejaký v úvodzovkách rozum, tak predsa len by už
- mal ve-veci vidieť v širších súvislostiach.
- A tam vlastne Pán Ježiš zdá sa, že naráža na to, keď hovorí tak „vy
- buďte v niečom ako deti“. To znamená, že buďte
- jednoduchí ako deti a potom naučte sa aj
- dôverovať ako deti.
- A tu už narážame na problém, ktorý sa týka naozaj teda
- nás dospelých.
- Byť jednoduchý ako deti. No tak, no
- pre človeka v dnešnom svete si povie no tak čo už len tu je jednoduché?
- Veď my sme práveže naučení si veci a život komplikovať.
- My si to naozaj robíme niekedy veľmi zložitým.
- Aj veď to vidíme sami aj vo vlastnom duchovnom živote, že namiesto toho,
- aby sme,
- é, boli priamočiari a jednoduchí a boli
- ochotní napríklad aj poslúchnuť, lebo tie Božie prikázania sú
- jasné,
- tak človek si st-stále kladie nejaké otázky a
- neustále sa uväzda do nejakej morálnej dilemy alebo vytvára si
- nejaký, nejaký etický problém. A pritom v podstate to, čo
- hovorí Boh človeku, je vo svojej hĺbke veľmi
- jednoduché. Len človek musí mať odvahu a chuť ho
- poslúchnuť.
- Možno niekedy naozaj je dobré menej špekulovať a viac sa
- naozaj riadiť tým, čo od nás Boh žiada, že v tomto by
- sme mohli naozaj, é, preniesť to
- uvažovanie o jednoduchosti na svoj vlastný život.
- A potom je tu otázka dôvery a tá je ešte horšia, lebo
- to je niečo, čo takpovediac akoby už
- nekorešpondovalo s tým, akým spôsobom sa dnes žije.
- Lebo veď vidíme, že žijeme v spoločnosti, kde si ľudia navzájom neveria,
- kde takpovediac,
- é, málokto, málokto tomu druhému dôveruje.
- Aj odborníci hovoria o takzvanom indexe spoločenskej dôvery.
- To znamená, že ľudia neveria v dobré úmysly toho
- druhého,
- neveria v to, že ten druhý človek naozaj zmýšľa nejakým,
- hm, poctivým spôsobom, aj keď možno názorovo stojí na tom
- opačnom póle, ale že prešiel nejakou cestou a má dôvody
- na to, aby
- si myslel to, čo si myslí. Lebo ak neexistuje nejaká
- dôvera medzi ľuďmi navzájom, tak sa potom v tej spoločnosti žije
- ťažko. A tu zrazu Boh hovorí, aby sme mu
- dôverovali. Ale problém je v tom, že keď my medzi
- sebou si navzájom nedôverujeme alebo nie sme ochotní si
- dôverovať, tak my nechtiac, niekedy aj implicitne alebo
- podvedome vlastne prenášame ten spôsob, akým uvažujeme vo vzťahu k
- ľuďom aj vo vzťahu k Bohu. To znamená, aj tam sa možno,
- možno pýtame: „Pane, naozaj to, čo, to, čo pre mňa chceš, je to, čo
- je dobré? Nebolo by lepšie, keby som si ja sám určil, ako má
- ten môj život vyzerať? Je to naozaj to, čo by-
- je to naozaj to, čo, to, čo ja vo svojom živote chcem?“ Čiže
- vidíme, že,
- že tieto nebezpečenstvá, ktoré sa týkajú
- tej deformácie toho nášho vzťahu k Bohu, existujú.
- Ale napriek tomu, že je to tak, napriek tomu, že sme ľudia,
- ktorí so všetkým možným
- zápasia, to evanjelium je na konci,
- é,
- veľmi optimistické alebo také pozitívne v tom slova zmysle, že
- hovorí, že ak budete teda ako deti, to
- znamená, že ak budete mi dôverovať, ak budete, ak
- budete jednoduchí, tak potom dostanete to najväčšie, čo vo
- svojom živote dostať môžete a dostanete samého mňa, teda Boha.
- Čiže nie je nič krajšie, ako keď človek môže
- a má príležitosť k tomu, aby poznával tie tajomstvá Božieho
- kráľovstva. To znamená, keď poznáva, kým je Boh sám.
- A Boh sa nám dáva. Boh nám dáva poznať stále viac seba
- samého.
- Veď my to pozorujeme na vlastnom živote.
- Pozorujeme to vtedy, keď sa modlíme.
- Keď človek takpovediac stále viac a viac, ak sa o
- to usiluje, tak preniká do toho, do toho
- života s Pánom. A keď naozaj, my to vieme aj z tej ľudskej
- skúsenosti, ak nejaký vzťah budujem, tak ten vzťah mi potom prináša
- aj radosť.
- Vidíme to aj v tých medziľudských vzťahoch a platí to potom aj vo vzťahu k Bohu.
- Ak teda naozaj sa snažím žiť ten život s Pánom, tak ten
- život s Pánom mi potom aj niečo prináša.
- Je pre mňa takou, je takým vnútorným uspokojením.
- To je tá ľudská rovina, ale čo je podstatné, stále viac a
- viac vidím v tom vzťahu naplnenie svojho vlastného života.
- A o to tu teda vlastne aj ide. Čiže milovaní bratia a sestry,
- é,
- nebuďme možno sklamaní, keď počúvame, že Boh niečo skrýva,
- lebo on to vlastne ukrýva iba pred tými, ktorí, ktorí
- nemajú síl, odvahy, chuti, vôle na to, aby
- on sám im ukázal, kým naozaj je. Takže my sa usilujeme
- práve o to, aby sme, aby sme boli ako deti,
- aby Boh, aby sme teda nezatvorili vlastné srdcia,
- aby sme
- ich neohradili nejakou vlastnou, nejakou bariérou, nejakou bublinou,
- ale práve naopak. Aby sme boli voči nemu otvorení, aby sme
- mu dôverovali, aby sme boli jednoduchí, aby sme aj Boha naozaj vo svojom
- živote poslúchali. A potom tie tajomstvá Božieho
- kráľovstva nám naozaj budú, budú odhalené. Amen.
- Vám žehná Pán Boh všemohúci.
- [hudba]
