Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (19.3.2018)
Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
[odkašľanie] Náthanovi zaznelo Pánovo
slovo:
- Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
- [odkašľanie] Náthanovi zaznelo Pánovo slovo:
- „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto
- hovorí Pán:
- Až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k
- svojim otcom, ustanovím po tebe potomka,
- ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho
- kráľovstvo.
- On postaví dom môjmu menu a ja upevní jeho
- kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom
- a on mi bude synom.
- Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky,
- tvoj trón bude upevnený navždy." Počuli sme Božie
- slovo.
- Bohu vďaka.
- Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia,
- Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú
- dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze
- spravodlivosť z viery.
- Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie
- trvale platilo pre všetko potomstvo.
- Nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z
- Abrahámovej viery.
- On je otcom nás všetkých, ako je napísané:
- „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov" pred Bohom,
- ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a
- volá k bytiu to, čoho niet.
- On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom
- mnohých národov podľa slova: „Také bude tvoje
- potomstvo."
- Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- [spieva] Chvála ti, Kriste,
- kráľ večnej slávy.
- [spievajú] Chvála ti, Kriste,
- kráľ večnej slávy.
- [spieva] Blažení tí, čo
- bývajú v tvojom dome
- a bez prestania ťa
- velebia.
- [spievajú] Chvála ti, Kriste,
- kráľ večnej slávy.
- Pán s vami. I s duchom
- tvojím. Čítanie zo svätého
- evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema
- na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov,
- tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.
- A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali
- domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho
- rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v
- sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho
- medzi príbuznými a známymi. No nenašli.
- Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
- Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi,
- počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho
- počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
- Keď ho zazreli, strpli od údivu a matka mu
- povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil?
- Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou
- hľadali."
- On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali?
- Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?"
- Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
- Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im
- poslušný. Počuli sme slovo
- Pánove. [spievajú] Chválime
- Kriste.
- Milí priatelia, sestry a bratia, dnes máme, ako som
- spomínal, slávnosť svätého Jozefa a že je to veľmi
- obľúbené meno na našom Slovensku.
- Takže budeme predpokladať, že viacerí ho budú asi veľmi oslavovať.
- Zvyčajne tí veriaci, ktorí keď majú svoje meniny, tak si
- niekedy zvyknú nalistovať v životopisoch svätých svojho
- oslávenca, svojho patróna, aby si pripomenuli jeho život,
- aby si pripomenuli nejaké jeho pekné výroky, slová, ktoré by
- potom v ten deň si mohli tak vziať do modlitby a trochu nad
- nimi popremýšľať.
- Čo však vieme o svätom Jozefovi? Čo by si našli
- ľudia, ktorí by si dnes Jozefovia chceli pozrieť
- v životopise
- svätého Jozefa?
- Skoro nič.
- V evanjeliách máme minimum správ o svätom
- Jozefovi. Dokonca vlastne ani jeho jed-jedno
- vlastné slovo, ktoré by vyriekol, nemáme
- zanechané. Máme nejaké správy v apokryfných
- evanjeliách,
- ale v cirkvou uznaných štyroch evanjeliách svätý Jozef nám
- nezanechal ani jedno slovo.
- Spomína sa v rodokmeni Ježiša Krista.
- Potom je tam známa udalosť z evanjelia, keď sa mu
- zjavuje anjel, ktorý ho povzbudzuje, aby neprepúšťal v
- tajnosti Máriu, ale aby si ju vzal za manželku.
- A potom znovu, keď sa mu anjel prihovára, aby s Máriou utiekol
- do Egypta a aby tak uchránil dieťa.
- Novonarodeného Krista a potom sa nepriamo spomína
- udalosť, ktorú sme dnes počuli, o hľadaní
- dvanásťročného Ježiša v chráme. Počas verejného
- Ježišovho účinkovania
- niektorí Židia hovoria na margo Ježiša veď je to Jozefov
- syn. A to je vlastne všetko, čo môžeme povedať, že
- vieme o Jozefovi. Čo si z tohto môžeme
- vziať pre náš život bez toho, aby sme začali nejako
- fantazírovať, aby sme museli siahať k apokryfnej
- literatúre, aby sme sa držali Božieho slova a
- našej katolíckej tradície?
- Evanjelista Matúš spomína, keď hovorí o Jozefovi,
- že Jozef bol muž spravodlivý.
- Keď hovoríme o spravodlivosti, tak väčšinou uvažujeme v
- kategóriách, ktoré sme zdedili od starovekého
- filozofa Aristotela, ktorý definoval, že spravodlivý je
- ten, ktorý dá každému to, čo mu patrí.
- Tak keď matka doma delí koláč pre deti
- a spravodlivo ho rozdelí, tak každé dieťa má presne toľko
- centimetrov, koľko vedľajšie dieťa.
- Nie je tam dôvodu na nejakú zradu. Všetky majú rovnako.
- To je spravodlivé. Teda každému dopraje po
- zásluhe.
- Sväté písmo pozná toto chápanie spravodlivosti,
- ale sa s ním neuspokojuje. Prehlbuje toto chápanie
- spravodlivosti o hlbšiu dimenziu, a to je
- poslušnosť Bohu.
- Abrahám je tak nazývaný v knihe Genesis spravodlivý,
- pretože uveril Bohu.
- Abrahám uveril Bohu a ten mu to počítal
- za spravodlivosť. Tak čítame v Božom slove.
- Spravodlivý je teda podľa Svätého písma nielen ten, ktorý dá
- každému to, čo mu patrí,
- ale aj ten, kto verí Bohu a spolieha sa
- na neho. Tieto veci sa nevylučujú, sa predpokladajú,
- pretože vo Svätom písme sa predpokladá, že ten, ktorý dáva
- každému to, čo mu patrí,
- poslúcha Boha. Spravodlivý teda prijíma
- Boha do svojho života, ráta s ním pri svojich rozhodnutiach,
- a preto aj následne udelí každému to, čo mu patrí.
- Môžeme si tiež uvedomiť, že svätý Jozef to istotne nemal v živote
- ľahké.
- Skúsme sa vžiť do jeho situácie. Prišla za ním
- snúbenica, ktorá mu oznámila, že čaká dieťa,
- ktoré nie je jeho.
- Istotne sa cítil uponížený, sklamaný
- vo svojej láske a musel to spracovávať.
- Ešte ráno cirkevné texty nám spomínajú, že ešte v treťom
- storočí sa pohania vysmievali kresťanom, že však my
- dobre vieme, ako to bolo s tým narodením Pána Ježiša.
- Poznáme aj meno toho rímskeho vojaka, ktorým vraj bola Panna
- Mária. Boli to výsmešky, ktoré ešte v treťom storočí
- kolovali, keď sa pohania vysmievali a
- zosmiešňovali kresťanov.
- Ak ešte v treťom storočí sa hovorilo, tak môžeme predpokladať, že aj za
- života Jozefa sa mohli jeho spolurodáci za jeho
- chrbátom uškrňať. A Jozef toto všetko musel
- spracovávať. Napriek tomu, keď si
- spomíname tú udalosť evanjeliovú, keď rozmýšľal, akým
- spôsobom prepustiť Máriu, tak vidíme, že Jozef nehľadal
- pomstu.
- On to nebol sklamaný v láske, ktorý sa chce teraz silou-mocou trikrát
- pomstiť, aby svoju uponíženú hrdosť nejako
- tak vyliečil, ale chcel, aby sa Márii
- neublížilo. Hoci nechápal, dôveroval, že
- asi niečo na tom bude. Nehľadal pomstu.
- Zároveň dnešný úryvok evanjelií nám poukazuje na inú charakteristiku
- Jozefa.
- Tvoj otec i ja sme ťa hľadali.
- Hoci by sme čakali, že Jozef niečo povie, hovorila len Mária.
- Jozef mlčal. Napriek tomu spolu s ňou hľadal
- svoje stratené dieťa. A to nám pripomína veľkú
- dôležitosť, aby obaja rodičia boli zaangažovaní vo
- výchove. Ako často sa dnes stáva, že otcovia
- sú tak pohltení prácou alebo iným,
- že gro času venujú kariére, práci,
- prípadne zábave s kamarátmi, športu a potom prídu domov a
- očakávajú, že tá matka doma všetko obriadi,
- zabezpečí.
- Ale dnešný evanjeliový úrok, úryvok nám pripomína, aby obidvaja
- hľadali to dieťa, aj otec, aj matka, aby ho hľadali,
- keď sa dieťa stratí. Obaja rodičia.
- Spomenutý evanjeliový úryvok, kedy Jozef rozmýšľa, že
- prepustí Máriu, končí tým, že anjel hovorí Jozefovi:
- „Neboj sa.
- Nebáť sa, keď prichádzajú ťažké a náročné skúšky.
- Veriť vtedy, že Boh nás neopustí, že nás bude
- sprevádzať počas ťažkých skúšok."
- A tak nás evanjelium pozýva, aby sme sa nebáli byť lepšími,
- aby sme sa nebáli byť svätejšími, aby sme sa
- nebáli Boha.
- A toto nie je náhoda, že mu anjel hovorí neboj sa,
- pretože hneď v knihe Genesis máme Adama, ktorý zhrešil
- a ktorý hovorí: „Keď som počul tvoj hlas, skryl som sa
- v záhrade." Adam sa bál.
- A Jozefa povzbudzuje anjel, aby sa nebál.
- Nevernosť Bohu totižto spôsobuje, že sa bojíme.
- Vernosť Bohu nám dáva síl k tomu, aby sme sa
- nebáli.
- Ako je to, milí priatelia, s našou dôverou voči
- Bohu?
- Prijímame Boha do nášho života tak, že čokoľvek
- prichádza, dôverujeme a nenapĺňame si srdcia
- prázdnym strachom?
- Jozef urobil, ako mu ur-povedal anjel.
- Poslušnosť Bohu je tak vlastne ďalšou takou charakteristikou, ktorú môžeme
- nájsť v živote svätého Jozefa. Nechal
- Boha vstúpiť do svojho života a potom ho aj poslúchol.
- Tak ako Abrahám poslúchal Boha. A viera
- v Boha sa tak stáva vernosťou.
- A toto je veľmi dôležité si uvedomiť.
- My častokrát o sebe hovoríme ako o veriacich.
- V latinčine však máme dva pojmy. Máme fideles a máme
- credens, ale fideles je verný.
- Credens je veriaci, ale aj katechumen je veriaci.
- Tak potom, aký je rozdiel, ak my sme veriaci, keď sme v
- spoločnosti katechumena, ktorý tiež verí?
- Po krste už nie sme len veriaci, že veríme, ale
- my sme verní. A to už je hlbší aspekt nášho života
- kresťanského, pretože veríme niekomu, kto nám povie, keď nám
- vysvetľuje nejakú matematickú pravdu, ktorú nechápeme, tak veríme,
- že je to asi tak, ale naše srdce môže byť niekde úplne
- ďaleko.
- Preto ako veriaci nie sme len už veriacimi, ale
- sme verní. Sme verní Bohu a toto je veľmi dôležité,
- pretože vernosť znamená, že musíme sami vstúpiť do
- toho s-vzťahu. Nemôžeme zostať tak na pozadí.
- Od Jozefa, ako som spomínal, nemáme zachované ani jedno
- slovo. Svätý Jozef nehlásal evanjelium v ďalekých
- krajoch.
- Nebol veľkým misionárom, nekonal zázraky a divy.
- Nikoho nevzkriesil z mŕtvych, nevyliečil z choroby, nezomrel
- dokonca ani mučeníckou smrťou.
- A napriek tomu je svätý. Je veľký svätý.
- Je to taký tichý, všedný svätý.
- Mal iba taký bežný, tichý, všedný život.
- Mohli by sme povedať nezaujímavý, v ktorom ale verne plnil
- svoje poslanie Bohu, a preto sa stal svätým, ako
- mnohí otcovia a matky v našich rodinách, ktorí
- nevykonali veľké divy, ktorí neobjavili Ameriku, napriek tomu
- verne plnili svoje poslanie.
- Ako mnohé rehoľné sestry v nemocniciach.
- Ako mnohí chorí, ktorí tiež ostávajú pripútaní na svojich
- lôžkach, nekonajú veľké divy, ale sú verní
- Bohu. A tak môžeme vidieť, že svätým sa môže
- stať aj niekto, kto má taký bežný všedný život,
- aký mal Jozef.
- Z tradície máme zachovaný obraz svätého Jozefa ako
- patróna dobrej smrti. Prečo? Pretože počas--
- podľa tradície pri jeho smrti bol Pán Ježiš a
- Panna Mária. Nuž, čo lepšie by sme si aj my mohli priať, aby
- Mária a Kristus boli pri našom zomieraní?
- Nám však častokrát ani tak nejde o dobrú smrť, ako
- najlepšie, o čo najrýchlejšiu a čo najmenej
- trápenia, aby tam bolo.
- Na stredovekých maľbách je častokrát namaľovaný motív zomierania
- nejakého sväca, ktorý je obklopený svojimi spolubratmi,
- ktorí sa modlia spolu s ním. Je to dobrá smrť.
- Dobrá smrť sa po grécky povie eutanatos.
- Z toho je tá naša eutanázia. Tu môžeme vidieť,
- že sa nám ponúka dvojitý obraz dobrej smrti -
- eutanázie. Jedna dobrá smrť, ktorú nám ponúka naša
- kultúra.
- Rýchla, bezbolestná. A druhá dobrá
- smrť, ktorú nám ponúka viera. Dobrá smrť,
- ktorá je v tom, že sa uzmierime s Bohom a s
- ľuďmi, že sme pripravení na to najdôležitejšie v
- našom
- živote. A to je osobné stretnutie s Kristom po
- našej
- smrti, kedy sa s ním stretneme a kedy sa bude
- rozhodovať o našom večnom osude. A práve
- preto je svätý Jozef nazývaný
- patrónom dobrej smrti. Starí ľudia sa
- zvykli modlievať k svätému Jozefovi, aby mali
- dobrú smrť, aby nielen žili dobre,
- ale aby aj dobre zomierali, aby aj pri ich smrti bol prítomný
- Kristus a Mária. Skúsme si niekedy na tieto
- myšlienky spomenúť. Skúsme sa dnes pomodliť,
- prípadne, aby nám Boh na príhovor svätého
- Jozefa udelil dobrú smrť.
- [hudba]
