Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (20.11.2017)
Pondelok 33. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Pondelok 33. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja,
aleluja. Ja som svetlo sveta, hovorí Pán.
Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Ja som svetlo sveta, hovorí Pán.
- Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel
- akýsi slepec a žobral.
- Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa
- deje.
- Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadeľto."
- To vykríkol:
- „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
- Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal.
- Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov,
- zmiluj sa nado mnou!"
- Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu.
- Keď sa priblížil, opýtal sa: „Čo chceš, aby som ti
- urobil?"
- On odpovedal: „Pane, aby som videl."
- A Ježiš mu povedal: „Pozeraj, tvoja
- viera ťa uzdravila."
- A hneď videl. Šiel za ním a velebil Boha.
- A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- V osemnástej kapitole Lukášovho evanjelia
- čítame o tom, ako sa Ježiš počas svojej
- poslanej cesty do Jeruzalema zastavil v
- meste Jericho.
- Toto mesto, ako iste veľmi dobre vieme, sa
- nachádza už naozaj blízko hlavného mesta
- Jeruzalema.
- Eh, veľa rôznych,
- é, takých
- interpretácií teologického významu tohto mesta sme
- iste už v živote počuli.
- Eh,
- pre nás je však dôležité možno to, é, s kým sa Ježiš v
- tomto meste
- stretol, než to mesto samotné.
- Lukáš opisuje dve takéto stretnutia.
- To prvé, ktoré sme si pred chvíľkou vypočuli v
- evanjeliu,
- je stretnutie so slepým žobrákom.
- Eh,
- v inom texte iného evanjelia tento žobrák má dokonca
- meno Bartimej.
- Tým druhým stretnutím je stretnutie s
- mýtnikom, ktoré sa teda už odohralo priamo v
- tomto meste.
- Tento mýtnik zase volá sa Zachej.
- Dvaja ľudia,
- eh, konkrétni ľudia s konkrétnymi menami
- a s konkrétnymi svojimi životnými
- príbehmi. To, čo spája,
- é, Bartimeja a Zacheja nie je iba príslušnosť
- k tomu
- mestu,
- ale môžeme povedať to, čo v oboch týchto
- stretnutiach je mimoriadnym takým
- spojivým elementom, je téma almužny.
- U toho Zacheja, tam nám to je jasné.
- Zachej po tom, ako je neprávom obvinený,
- é, ľuďmi okolo seba, že asi azda
- čosi ulieva pre seba, tak on sa
- veľmi korektne obhajuje, že to nie je pravda,
- že dokonca polovicu svojho majetku
- pravidelne odovzdáva, é, tým, ktorí
- sú chudobní.
- No a môžeme povedať
- aj v tom dnešnom podobenstve o slepom žobrákovi
- tá téma almužny je veľmi výrazná. Koniec koncov, čo
- iné môže očakávať žobrák, ak nie
- almužnu? Asi ťažko by sme si mohli predstaviť,
- že tie zástupy, ktoré nasledujú Ježiša,
- by azda v jeho výzve: „Ježišu, syn Dávidov,
- zmiluj sa nado mnou!" videli čokoľvek iné,
- iba nie prosbu o almužnu.
- Preto reagujú tak, ako reagujú. Okríknu ho, aby
- mlčal. Inými slovami, teraz neotravuj,
- teraz nemáme čas dávať ti almužnu, pretože máme pred
- sebou dôležitejšie poslanie.
- Možno sa aj nám sa v živote stalo, že sme stretli
- na ulici či pred kostolom človeka,
- ktorý nás prosil o almužnu.
- Veľakrát sú to naozaj ľudia, ktorí sa ocitli
- v nejakej ťažkej, zložitej situácii
- a možno aj v takej dobrej viere im
- čosi ponúkneme, či už v podobe nejakých,
- nejakých mincí alebo možno niekedy v podobe nejakého jedla.
- Áno, samozrejme, je správne, aby sme dávali
- almužnu tým, ktorí to potrebujú.
- Máme však veľakrát tendenciu rozlišovať,
- kto tú almužnu potrebuje naozaj a koho azda
- považujeme len za nejakého podvodníka.
- Aj to je správne. Veľakrát sa stretávam s tým, že
- ľudia vo svätosti zmierenia vyznávajú sa z toho, že no
- tak mohol som tomu žobrákovi niečo dať, ale nedal som mu.
- Však čo keby to on použil nie na jedlo, ale na alkohol
- alebo na cigarety a takéto veci predsa nemôžem podporovať.
- Samozrejme,
- keby sme mali zvlášť možno tu v Bratislave dať
- každému žobrajúcemu človeku čosi,
- tak na konci dňa by nám v peňaženke nezostalo nič.
- Treba však naozaj veľmi rozumne rozlišovať, kto a
- akú pomoc potrebuje.
- Tak, ako to urobil aj Ježiš v tom dnešnom
- evanjeliu.
- Na rozdiel od zástupov on vycítil, že
- tá prosba Ježišu, syn Dávidov zmiluj sa nado mnou
- nie je iba prosba o almužnu v tom
- takom materiálnom zmysle slova.
- Jednoducho
- v tej chvíli Ježiš reaguje
- veľmi rozumným spôsobom. Pýta sa
- tohto žobrajúceho slepca: „Čo vlastne
- chceš? Čo chceš, aby som ti urobil?
- Ide ti teraz o to, aby sme ti hodili pár mincí?
- Alebo chceš čosi viac?"
- A je jasné, že tento žobrajúci slepec
- chce čosi viac.
- Hovorí: „Pane, aby som videl."
- On si iste uvedomuje, že keď bude vidieť, nebude
- musieť viacej žobrať.
- Inými slovami, bude sa môcť vrátiť k nejakému
- normálnemu spôsobu života a iste bude si môcť nájsť aj
- nejaké normálne zamestnanie.
- Možno, že aj pre nás, ak vidíme, že niekto potrebuje
- našu pomoc, mali by sme ísť za
- takéto nejaké uspokojenie nejakej prvej
- povrchnej potreby toho človeka a ísť viacej do hĺbky,
- čo naozaj tomu človeku pomôže.
- A tu nemusíme, eh, myslieť iba na
- ľudí, ktorí, eh, si od nás na ulici
- pýtajú almužnu. Tu naozaj môže ísť o,
- eh, akéhokoľvek človeka, s ktorým sa stretneme.
- Môže ísť o niekoho z našich najbližších.
- Veľakrát sme konfrontovaní situáciou, že aj by
- sme vedeli, ehm, veľmi
- rýchlo niekomu pomôcť, ale pýtame sa, je to
- naozaj správny spôsob?
- Dať tomu človeku,
- či už je to môj priateľ, či už je to môj rodinný príslušník, či
- ktokoľvek to, čo v danej chvíli na chvíľku
- uspokojí nejakú chvíľkovú jeho potrebu.
- Alebo ísť viacej do hĺbky, ísť poza túto prvotnú
- túžbu a hľadať, čo tomu človeku naozaj pomôže.
- Niekedy v takomto hľadaní spôsobu pomoci
- prídeme k tomu, že vlastne
- tá najlepšia pomoc pre nejakého konkrétneho človeka
- je niečo, čo ho v danej chvíli možno
- aj zabolí,
- čo možno spôsobí aj to, že, ehm,
- nejako bude narušený ten náš vzťah.
- Hej, ten človek povie: „Tak keď mi nedáš toto, čo teraz ja od
- teba očakávam, tak proste viacej
- netúžim byť s tebou v kontakte. Odteraz proste pre mňa
- neexistuješ."
- V tej chvíli zvažujeme, čo je lepšie, zachrániť ten vzťah
- alebo zachrániť toho človeka.
- Rozlišovanie skutočných potrieb ľudí, eh,
- ktorých máme okolo seba, ale veľakrát aj rozlišovanie tých našich
- osobných skutočných potrieb naozaj nie je jednoduché.
- Preto možno by bolo dobré prosiť Ježiša,
- ktorý
- najlepšie vie, čo potrebujeme, aby nám pomohol v tomto
- rozlišovaní. Pane, ako sa mám rozhodnúť v mojej
- osobnej situácii? Ako sa mám rozhodnúť v situácii,
- ako pomôcť môjmu blížnemu? Čo je
- pre neho najlepšie? Čo je pre mňa
- najlepšie z toho tvojho pohľadu? Ty, ktorý vidíš
- veci z nadhľadu, pomôž nám vnímať to,
- čo naozaj potrebujeme a odlíšiť to od toho, čo síce
- na chvíľku uspokojí naše potreby, ale v
- skutočnosti nám to nepomôže.
- Ten príbeh stretnutia Ježiša s týmto
- slepým žobrákom sa končí
- zvolaním:
- „Pozeraj, tvoja viera ťa uzdravila."
- Slepý človek správne vidí.
- A nielen on. My čítame v tej úplne poslednej
- vete, že aj všetci ostatní vidia
- a vzdávajú Bohu chválu.
- Vidieť správne nás
- automaticky pobáda k tomu, aby sme
- vzdávali Bohu chválu. Vidieť správne to, čo je
- dôležité, to, čo je dobré, to, čo je správne,
- to, čo naozaj Boh pre nás pripravil, nás
- prirodzene pobáda k vďačnosti.
- Naopak, ak vidíme veci nesprávne,
- tak sa veľakrát trápime, sme smutní, nešťastní,
- sklamaní a ešte aj Boha obviňujeme z toho,
- že on takúto situáciu spôsobil.
- Prosme teda Boha, aby sme videli správne.
- Boh chce, aby sme videli správne. Ak to budeme
- chcieť aj my,
- náš život zrazu bude neustálym
- vďakyvzdávaním, neustálym, neustálou
- chválou, ktorú budeme Bohu vzdávať za všetko,
- čo nám
- urobil.
- Nech aj dnešný deň už od jeho začiatku je pre nás
- príležitosť k tomu, aby sme vzdávali Bohu chválu, aby
- sme mu ďakovali už len za to, že sme sa mohli zobudiť.
- Ale aby sme mu ďakovali za všetko, čo v tento deň
- prežijeme. Aj to menej príjemné, pretože všetko,
- čo Boh do nášho života dopúšťa, dopúšťa preto,
- lebo,
- lebo to potrebujeme, lebo nás to v danej chvíli, v danom
- momente má niekam posunúť.
- Boh teda správne vidí, čo je pre nás najlepšie,
- a tak aj my majme tento postoj správneho
- nazerania na to, čo Boh robí v našom živote.
- Nikdy Boha z ničoho neobviňujme, ale naopak buďme mu
- za všetko vďační.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveký amen.
- [hudba]
