Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (21.03.2017)
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Daniela.
Azariáš stál uprostred ohňa,
otvoril ústa a
- Čítanie z knihy proroka Daniela.
- Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a
- modlil sa:
- „Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a nezrušuj
- svoju zmluvu.
- Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho
- miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu a pre Izraela,
- tvojho svätého.
- Veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako
- hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora.
- Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné
- národy a sme dnes pokorení na celej zemi
- pre svoje hriechy.
- A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu,
- ani celopalu, ani krvavej obety, ani darov, ani
- kadidla, ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny,
- aby sme našli milosrdenstvo.
- Ale prijmi nás skrušených srdcom a ponížených duchom.
- Nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety
- baranov a býkov a ako tisíce tučných
- baránkov a zdokonal tých, čo ťa nasledujú,
- lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba.
- A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom a s bázňou
- hľadáme tvoju tvár.
- Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej
- miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva.
- Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou a osláv
- svoje meno, Pane."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich
- chodníkoch.
- Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja
- spása.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje
- zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje
- milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
- Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane,
- dobrotivý.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Pán je dobrý a spravodlivý. Ukazuje cestu hriešnikom.
- Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých pouča o
- svojich cestách.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje
- zľutovanie.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán,
- veď som dobrotivý a milosrdný.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz
- mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?"
- Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti nie sedem ráz, ale
- sedemdesiatsedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa
- rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžný desaťtisíc
- talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán
- rozkázal predať jeho, aj jeho ženu, aj deti i
- všetko, čo mal, a dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: 'Pozhovej mi
- a všetko ti vrátim.'
- A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj
- dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so
- svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov.
- Chytil ho pod krk a kričal: 'Vráť, čo mi dlhuješ.'
- Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: 'Pozhovej mi a dlžobu
- ti splatím.' On však nechcel, ale odišiel a
- vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: 'Zlý sluha, ja
- som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som
- sa ja zľutoval nad tebou?'
- A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú
- dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Pravdepodobne poznáte, drahí moji,
- ja som to prvýkrát počul z úst jednej kamarátky lekárky,
- také vyjadrenie, že keď nejde o život, nejde o nič.
- No v podstate je to pravda. Keď nejde o život, nejde o nič.
- Druhá vec je, čo kto pod tým chápe.
- A ja to hovorím v úvode
- tejto mojej dnešnej, tohto môjho dnešného príhovoru práve
- preto,
- lebo to, čo sme dnes počuli pri svätých omšiach,
- ale
- mimoriadne teda dnes,
- tak
- To Ježiš tak nalieva, hovorí a veľmi podrobne
- vysvetľuje, ale naozaj veľmi podrobne vysvetľuje,
- pretože
- práve ide o život.
- A nie iba o život večný, ale aj keď je to kľúčové.
- Večný život je kľúčový, ale ide o život tu nás
- na zemi, ktorú nám Boh zveril do opatrenia,
- do starostlivosti.
- Počuli sme pred pár dňami apoštoli boli s Ježišom a ten ich
- učil modliť sa Otče náš, odpusť nám naše
- viny, ako i my odpúšťa, odpúšťame svojim vinníkom.
- Modlíme sa, modlíme sa to každý deň.
- Je nám to prirodzené a aj to tak nejak vnímame.
- Veď, veď však ja odpúšťam, ako veď tu nie je problém.
- Áno, Pán Boh a ja idem na spoveď alebo pred
- svätým prijímaním v
- úvode svätej omše oľutujem svoje hriechy.
- Pred svätým prijímaním si ešte možno spomeniem, oľutujem, keď mám ľahké, keď
- mám ťažké, idem na svätú spoveď. No a veď Pán Boh, ako mne
- odpúšťa, ja sa snažím odpúšťať tým ľuďom okolo.
- [povzdych]
- Áno?
- My sme o tom tak trošku vnútorne presvedčení, že áno,
- len skutočnosť je taká, že sú v živote mnohých z nás
- isté body,
- isté tabu by som to nazval,
- nedotýkať sa.
- A stačí, keď prídem k tomu momentu.
- Väčšinou je to nejaký človek.
- V kostole som presne na opačnej strane, len aby sme si pri znaku pokoja
- nemuseli podať ruky.
- A mám to v sebe. Však ale veď Pane Bože, veď
- keby si, Pane Bože vedel, čo mi ten človek porobil.
- A Pán Ježiš hovorí: „Modlite sa,
- odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame tým, ktorí nám
- urobili zle.“ Pane Bože, ale to sa nedá!
- A do toho prichádza Ježiš
- s tým dnešným vysvetlením. Preto to hovorím tak zdĺhavo, keď hovorí:
- „Pozrite sa, bol istý sluha, ktorý dlžoval svojmu
- pánovi.“ Proste nevieme si predstaviť tú
- hodnotu, čo mu vlastne dlhoval.
- A tak pán sa rozhodol, že ho predá, predá jeho rodinu a to všetko
- ostatné. A sluha sa mu hodil k nohám.
- „Prosím ťa, pozhovej, pozhovej, ja ti to všetko ti to
- vrátim.“ Skade, akým spôsobom
- proste nemá páru. Ale vrátim. A čo urobil ten
- pán, keď sluha prosil o odpustenie, o odpustenie,
- o pozhovenie? Pán mu odpustí tú
- dlžobu.
- Nepredstaviteľnú sumu, ktorú mu dlhoval.
- On mu ju odpustí. A teraz tento už
- omilostený vychádza von, stretne svojho kolegu.
- „Vráť mi, čo si mi dlžný.“ „Koľko?“ „Sto korún.“
- No sto denárov je tam napísané. No ale.
- [povzdych] Mal urobiť presne to isté, čo urobil
- ten jeho pán, ale on toho kolegu vrhol do žalára.
- A dozvedel sa to pán, si ho zavolal, nazval jej zlý, naničhodný
- sluha, ja som ti všetko odpustil. Nemal si sa ty
- správať podobne?
- A naozaj Pán Ježiš venuje veľkú pozornosť práve
- tomuto momentu. Je tu Pán, je tu Boh, ktorý
- odpúšťa.
- A si tu ty, ktorý by si mal takisto odpustiť.
- Pán Boh, ktorý odpúšťa nepredstaviteľné veci.
- My, ktorí by sme mali odpustiť to, čím sa nám ublížilo.
- No a tu zvykneme my vyteky, že to nie je spravodlivé.
- Pane Bože, keby si ty vedel, čo mi tá spravila a čo moje
- hriechy. Však ja viem, že sa som
- roztržitá pri modlitbe. Hej, áno, aj ja sa nesústredím na
- omši. Ja viem, ja viem, ale v porovnaní s tým, čo mi
- hentá spravila, Pane Bože, však to je, to je také ako,
- aj keby som celý život nešla na spoveď, ale však na prvé piatky chodím.
- Viete, aké je toto strašné?
- My totiž
- nie sme schopní
- a mnohokrát ani ochotní vidieť zlobu svojich hriechov.
- A dnešný svet, ako keby len dnešný, tak to bolo vždy, sa jednoducho tvári,
- že hriech neexistuje,
- že neexistuje zlo, za ktoré by sme mali prosiť Boha o
- odpustenie. A keď, tak je zanedbateľné
- v porovnaní s tým, ako nám ubližujú ľudia.
- Ja som hovoril, že to, čo Kristus hovorí, je kľúčové pre tento život.
- Lebo akonáhle ja si uvedomím, že tamten mi urobil strašné zlo a
- nie som ochotný sa s ním zmieriť,
- či on chce alebo nechce, v tomto momente nie je kľúčové.
- Nech nie som ja ochotný. No tak to sa
- stupňuje, stupňuje, stupňuje. No a potom, čo sa deje okolo nás,
- to vidíme. To je dôsledok pýchy,
- neodpustenia,
- a tak ďalej. A to sú stra- Takže toto pre náš dnešný
- každodenný život má obrovský zmysel porozumieť, čo Kristus
- hovorí a uskutočňovať to, čo žiada.
- Lebo v konečnom dôsledku, keď sa Pán Ježiš na istom mieste
- pýta: „Za čo vymení človek svoju dušu?“ A my si
- zvykneme
- tak povedať, že aha, to, čo sa týka tých bohatých,
- čo si nakradli a oni to vlastne
- vymenili za, za tie nakradnuté peniaze alebo politici
- to
- vymenili za svoju moc politickú.
- My už zvykneme-
- Za neodpustenie.
- Za čo vymení človek svoj život, aj večný?
- Za neodpustenie
- tomu, ktorý mu ublížil. A to je strašné.
- Takže, drahí moji, tá moja taká dnešná výzva k nám všetkým.
- Prosme,
- prosme milosrdného Boha,
- aby nám svojím duchom osvietil rozum,
- aby sme boli schopní aspoň
- trošililililinku rozpoznať zlobu vlastných
- hriechov, najskôr rozpoznať samotné hriechy,
- lebo mnohokrát to nevieme. Potom rozpoznať aspoň
- trošičku ich zlobu. Keby sme dokázali v plnej miere
- rozpoznať zlobu jedného najmenšieho svojho hriechu,
- to by nám totálne zmenilo život. Asi by sme ani nedokázali.
- Vidíme to na svätcoch,
- ktorí
- z nášho pohľadu v podstate už ani žiadne hriechy nemali.
- Aký veľký hriech vnímali vo svojom každodennom živote.
- Už boli blízko Bohu a tam už to videli dobre.
- Takže prosme nášho milosrdného Otca, ešte raz to opakujem,
- aby nám svojím duchom osvietil rozum, aby sme dokázali
- rozpoznať naše hriechy a aspoň
- trošilinku rozpoznať ich zlobu. Aby sme
- dokázali pritomto si uvedomiť, ako veľa
- odpúšťa Boh nám v porovnaní s tým, ako odpú-
- ako žiada odpustiť nás tým, ktorí nám
- ublížili. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky, amen.
- [hudba]






