Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (22.11.2017)
Svätej Cecílie, panny a mučenice, káže dp. Anton Ziolkovský.
Svätej Cecílie, panny a mučenice, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja,
aleluja. Ja som si vás vyvolil,
aby ste išli a
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a
- prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí
- Pán. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema
- a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
- A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu
- odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa
- mal vrátiť.
- Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a
- povedal im: „Obchodujte, kým sa nevrátim."
- Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s
- odkazom: „Nechceme, aby tento nad nami kraľoval."
- Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov,
- ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto
- získal.
- Prišiel prvý a vravel: „Pane, tvoja mína získala desať
- mín." On mu povedal: „Správne, dobrý sluha,
- pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi
- mestami."
- Prišiel druhý a vravel: „Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."
- Aj tomu to povedal: „Ty maj moc nad piatimi mestami."
- Iný prišiel a hovoril: „Pane, hľa, tvoja mína.
- Mal som ju uloženú v šatke. Bál som sa ťa, lebo si
- prísny človek. Berieš, čo si si neuložil a
- žneš, čo si nezasial."
- On mu povedal: „Zlý sluha,
- podľa tvojich vlastných slov ťa súdim.
- Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil
- a žnem, čo som nezasial.
- Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som
- si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?"
- A tým, čo tam stáli, povedal: „Vezmite mu mínu
- a dajte ju tomu, čo má desať mín."
- Oni mu vraveli: „Pane, veď má desať mín."
- „Hovorím vám, každému, kto má, ešte sa pridá, ale
- kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
- A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte
- sem a pobite ich predo mnou."
- Ako to povedal, šiel popredku a uberal sa do
- Jeruzalema.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste. Milovaní
- bratia a sestry, milí televízni diváci.
- Keď počúvame toto dnešné evanjelium, tak si povieme,
- že z toho ľudského hľadiska my asi aj celkom rozumieme
- tomu pánovi, ktorý zveril tie miny, tie peniaze tým
- svojim sluhom
- a ako potom s nimi naložil.
- Lebo keď aspoň v dnešnom svete to takto chodí, ak má niekto
- obchodného ducha a vie s peniazmi dobre narábať, tak všetci ho
- považujú za, za cenného a úspešného.
- Veď ktorá firma by sa zbavila dobrého predajcu alebo, alebo
- bankára? Asi ťažko.
- Teda keby sme sa to pozerali čiste ekonomicky, tak vidíme,
- že ten majiteľ vedel odhadnúť, kto koľko zvládne.
- To znamená, každému dal iné množstvo.
- Ale zase vidíme, že tá ziskovosť bola, povedali by sme, že stopercentná.
- No naozaj ako excelentný výkon pre obchodníka.
- A teda pochopiteľne, že pán bol spokojný.
- Ale potom vidíme toho, toho tretieho sluhu,
- ktorý dostal iba jednu
- mínu a ten s ňou neurobil nič.
- A znova z toho ľudského hľadiska sa zdá, že to konanie toho pána je
- úplne logické.
- Veď načo vám je správca nejakého fondu alebo nejaký
- bankár, ktorý vám nevie dať aspoň, aspoň nejaké malé úroky,
- aby ste možno vykryli aspoň nejakú infláciu z tých peňazí, ktoré ste tam
- vložili?
- Takto by sme sa mohli na toto evanjelium dívať,
- keď berieme do úvahy ten súčasný kontext.
- Ale núka sa možno ešte iná úvaha.
- Začnem možno z takého trocha iného súdka.
- Niekedy počúvame v novinách, v médiách o tom, že niekto bol
- odsúdený na nejaký vysoký trest.
- Zvlášť keď sa jedná o zločincov,
- tak sa pýtame, že kvôli čomu sa to vlastne stalo?
- Preč ten človek to urobil?
- A zvlášť nás to mrzí, keď ide o ľudí, ktorí sú mladí, ktorí sú mladiství.
- My vieme, že keď niekto spácha zločin, tak samozrejme si ho musí nejako
- odpykať.
- A ten trest by mal byť aj o tom, že ten človek po návrate je schopný sa
- vrátiť do
- normálneho života.
- Ale tí, čo boli vo väzení, na druhej strane hovoria,
- že je veľmi ťažké po návrate sa vrátiť do toho normálneho života,
- že človeka ten dlhodobý pobyt môže v podstate
- ľudsky zlomiť. To znamená, že on už nevládze normálne žiť,
- ako, ako žil predtým.
- To neznamená, že by sme zločincov nemali trestať, ale
- vidíme, že je to spojené aj, aj s týmto, aj s týmto rizikom.
- A teda vieme, že sú situácie v živote, ktoré môžu človeka
- zlomiť.
- A na to, aby sme o takýchto situáciách alebo ľuďoch
- hovorili, vôbec
- nemusíme zachádzať do väzníc. Veď keď sa pozrieme
- okolo seba- Aj možno do našich bytoviek,
- činžiakov, do ulíc alebo aj do vlastnej rodiny
- vidíme, že
- nachádzame tam ľudí, ktorí sú zlomení.
- Máme tam ľudí, ktorí sú možno
- frustrovaní, nespokojní s vlastným životom,
- ktorí ho celý
- považujú za zbabraný, za zbytočný.
- Sú možno aj veľmi nevrlí aj voči, aj voči ľuďom okolo seba.
- Možno si už ani nevážia tých, ktorí sa o nich starajú.
- Skrátka sú to ľudia, ktorí obrazne povedané len čakajú na to,
- kedy z tej situácie budú konečne vyslobodení. Nechce sa im vlastne ani žiť.
- A vieme, že takáto situácia je veľmi ťažká,
- lebo nás to mrzí, keď takého
- človeka vidíme a nevieme, čo si s ním máme vlastne poradiť, lebo
- on si povedať nedá.
- A keď uvažujeme nad tým,
- ku komu prirovnať toho tretieho sluhu z toho dnešného evanjelia
- s tou jednou minou,
- tak práve sa núka také porovnanie, či to náhodou
- nebol tiež taký frustrovaný, zatrpknutý
- alebo zlomený človek.
- Evanjelium nehovorí nič o tom, čím ten človek v živote prešiel,
- čo sa mu podarilo, čo sa mu nepodarilo alebo kvôli čomu tak
- konal.
- Ale vidíme, že nemal nijakú chuť
- a nemal nijakú, nijakú odvahu. Skrátka on to odložil do
- šatky a nechal to tak.
- A Pán ho potrestal.
- A zdá sa, že Pán ho potrestal ani nie tak preto,
- že by
- nemal odvahu riskovať
- alebo že by možno bol, bol málo, málo statočný.
- Ale, ale skôr sa zdá, že ten trest prišiel preto,
- že on si vlastne
- istým spôsobom aj nevážil dôveru, ktorá bola do
- neho vložená.
- Lebo keď ten Pán mu niečo odovzdal, tak to urobil preto, lebo
- veril, že on aj s tým málo bude schopný niečo
- urobiť.
- On mu to zveril. Keby mu nedôveroval, že to s tým niečo je schopný urobiť,
- tak mu to predsa nedá. A dal mu toľko, o čom bol presvedčený,
- že to zvládne.
- A napriek tomu
- si tú dôveru buď nevšimol, buď to podcenil, buď to bagatelizoval,
- ale vidíme, že neurobil s tým vôbec nič.
- A za to ho Pán vlastne potrestal.
- Ono, keď človek je v živote úspešný,
- keď mu väčšina tých životných rokov nejako vychádza
- a keď nemá nejaké vážne problémy,
- tak sa mu ľahko radí tým, ktorí úspešní nie sú.
- Je ľahké povedať, tak nájdi silu, nájdi v sebe
- energiu, nájdi odvahu. Skús ako
- kráčať nanovo a nejako sa cez to preniesť.
- Ale keď máme, máme pri sebe napríklad človeka, ktorému
- naozaj
- ten jeho život,
- eh, nadielil veľa všelijakých životných
- údelov, ktorý možno
- prechádzal aj nejakou osobnou krízou, možno nejakým zdravotným problémom,
- možno sa mu rozpadla rodina, možno má zlé medziludské vzťahy.
- Tak
- odkiaľ má vlastne ten človek nabrať silu k tomu, aby po
- všetkých tých pádoch alebo všetkých tých ranách osudu,
- ktoré si niekedy zapríčinil, niekedy nie,
- aby jednoducho nabral tú silu a odvahu a šiel a šiel ďalej.
- Vidíme, že na prvý pohľad sa tá situácia zdá byť
- veľmi taká, taká
- ťažká alebo bezvýchodisková, ale predsa len je z toho nejaké
- východisko.
- A to východisko pramení práve z toho, že aj v
- evanjeliu ten Pán na začiatku tým sluhom dôveroval.
- On im tiež niečo zveril. Každému niečo dal.
- Nikto neodišiel naprázdno.
- A naozaj platí, že aj my všetci sme takto obdarovaní.
- My všetci sme v pozícii tých sluhov, ktorí niečo od
- Boha dostali. Každý z má- z nás má nejaké
- talenty, nejaké dary, nejaké schopnosti,
- ktoré, ktoré môžeme použiť.
- Ak by sme sa vo svojom živote vzdávali,
- tak, tak bola by to chyba.
- Ale práve, práve to, že Boh nám dáva nejaké dary, tak nám
- ich dáva preto, aby sme ich použili aj na vlastné
- posväcovanie,
- aj na to, aby sme slúžili našim bratom a sestrám,
- aj na to,
- aby sme, aby sme sa istým spôsobom sebarealizovali.
- Lebo keď človek dáva zo seba to najlepšie, čo je v ňom,
- tak to je práve to, čo, čo Boh chce, aby sme robili.
- Aby sme takýmto spôsobom vydávali aj svedectvo o Bohu, ktorý
- je dobrý, ktorý nám dáva dary.
- Ak sa teda pýtame na to, že akým spôsobom vlastne
- aj ten sluha z toho dnešného evanjelia, ten tretí sluha
- sa mal, mal dostať z tej situácie, ako mal možno
- prekonať tú, tú obavu, možno ten strach.
- Tak
- práve odpoveď spočíva v tom, že aj my si máme uvedomiť,
- že Boh nám dôveruje.
- Boh do nás vkladá dôveru
- a tá dôvera sa prejavuje takým spôsobom už len to,
- že sme,
- že sme na tomto svete, že Boh nám daroval toto dnešné ráno,
- že nám dáva tento týždeň, možno mesiace, roky života, tak to je
- veľkým prejavom Božej dôvery.
- A toto je vlastne tá, tá sila, tá ene- tá energia,
- ktorú nám Boh dáva, aby sme mohli
- pokračovať vo svojom živote bez toho, aby sme boli nejakí,
- nejakí pesimisti alebo len frustrovaní a zatrpknutí, zlomení
- ľudia. To nie je nejaká autosugestia, že my si máme niečo
- navrávať. Ale to, že Boh nám dôveruje, je fakt.
- Lebo to, že som tu na tomto svete, že mám pred sebou tento
- deň, to je dar, ktorý som si nijako nezaslúžil.
- To, že mám nejaké schopnosti, ktoré mi Boh dal, to takisto nie je odo
- mňa.
- Ale ak mi to bolo darované, tak mi to bolo darované nie preto,
- aby som sa v
- sebe uzavrel, ale preto, aby som vyšiel zo seba a
- aby som dary, ktoré som dostal, aby som ich nejako odovzdával ďalej.
- Toto je, toto je moja úloha a toto je možno aj taká
- cesta k
- tomu, lebo aj vtedy, keď naozaj v mojom živote ma, ma
- môžu postretnúť rany, všelijaké rany osudu.
- A nikto z nás nemôže povedať, že bude celý život v pozícii iba tých
- prvých dvoch
- sluhov, ktorí sú úspešní. Aj my sa môžeme dostať do
- pozície toho tretieho sluhu, ktorý nemá chuť,
- odvahu, nevládze, nechce, má tam ľubovoľné dôvody.
- Ale napriek tomu, že je to tak a že sa nám to môže prihodiť,
- tak
- mali by sme si, mali by sme pamätať na to, že Boh do nás vkladá
- dôveru a táto dôvera je základom nádeje, ktorú
- nám nikto nevezme. Amen. Pán Boh s vami.
- A s vaším duchom.
- Prosíme.






