Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ NA HORU BUTKOV
káže dp. Vojtech Kodet, OCarm.
22.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (22.3.2018)
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Pigula OSA.
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Pigula OSA.
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis.
Abram padol na tvár a Boh mu povedal:
„Hľa,
- Čítanie z knihy Genesis.
- Abram padol na tvár a Boh mu povedal: „Hľa,
- moja zmluva s tebou.
- Budeš otcom mnohých národov a už sa nebudeš volať
- Abram. Budeš sa volať Abrahám, lebo ťa
- urobím otcom mnohých národov.
- Dám ti rozrásť, dám sa ti rozrásť plenárne.
- Urobím z teba národy, aj králi z teba vzejdú.
- A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojim
- potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach,
- zmluvu večnú, že budem Bohom tvojim i tvojho
- potomstva po tebe.
- Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu,
- v ktorej si ako cudzinec. Celú kraj-krajinu
- Kanaán do večného vlastníctva a budem ich
- Bohom."
- Potom Boh povedal Abrahámovi:
- "Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje
- potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach."
- Počuli sme Božie slovo.
- [spoločne] Bohu vďaka.
- [hudba]
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu. Pán večne pamätá
- na svoju zmluvu.
- Hľadajte
- Pána a jeho moc.
- Hľadajte vždy jeho
- tvár.
- Pamätajte na divy, čo
- učinil,
- na jeho znamenia a na
- výroky jeho
- úst. Pán
- večne pamätá na
- svoju
- zmluvu.
- Vy potomci Abraháma,
- Pánovho služobníka,
- synovia Jakuba, vy voleného
- pána.
- On Pán je náš
- Boh, jeho rozsudky
- platia po celej zemi.
- Pán večne pamätá na svoju
- zmluvu.
- Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniám
- tisíci.
- Na zmluvu, čo s Abrahámom
- uzavrel, na
- prísahu, ktorou sa
- Izákovi zaviazal.
- Pán večne pamätá
- na svoju zmluvu.
- Chváľti, Kriste,
- Kráľ večnej
- slávy.
- Chváľti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy.
- Nezatuďujte dnes svoje
- srdcia,
- ale počúvajte
- Pánov hlas.
- Chváľti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- [spoločne] I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- [spoločne] Sláva ťa, Pane.
- Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám, kto
- zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky."
- Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým
- duchom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš:
- 'Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.'
- Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel?
- Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?"
- Ježiš odpovedal:
- „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič.
- Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: 'On je náš
- Boh.' A nepoznáte ho.
- Ale ja ho poznám.
- A keby som povedal: "Nepoznám ho," bol by som luhár ako vy.
- Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam.
- Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň.
- I videl a zaradoval sa."
- Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si
- Abraháma?"
- Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám, prv
- ako bol Abrahám, Ja Som.
- Nato zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa
- skryl a vyšiel z chrámu.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- [potichu] Chvála Pánu Ježišovi. Drahí bratia a sestry, aj dnes Božie
- slovo chce viesť náš život
- a v prvom rade môžeme zdôrazniť z knihy Genesis
- to, čo sa deje s Abrahámom, keď Boh mu dáva nové meno.
- Dostáva novú identitu ako otec
- všetkých národov, otec veriacich.
- Z Abrama sa stáva Abrahám.
- Mnohokrát prichádzajú za mnou rodičia
- a rozprávajú o tom, že ich deti už nechodia do kostola.
- Nejakým spôsobom možno stratili vieru
- alebo tá viera už vôbec nerastie.
- Z jednej strany máme stále, é, v našich rodinách to, že,
- že sa snažíme vieru odovzdať. Rodičia odovzdávajú vieru.
- A
- na deťoch,
- na tých, ktorí prijímajú, je ale tiež istá taká
- zodpovednosť, pretože oni sa môžu rozhodnúť, či ju
- prijmú za svoju alebo nie.
- Mnohokrát môže byť formálna alebo zostať po dlhý čas
- nejaká prijatá viera, ale formálna.
- Keď sa stane osobnou,
- vtedy sa niečo mení.
- Prijať
- svojho
- Pána a Boha za svojho Boha svojho života,
- podobne ako Abram
- to urobil vo svojom živote,
- to znamená zmeniť sa, zmeniť takmer identitu.
- Toto sa deje v živote Abraháma.
- Jeho viera sa stáva osobnou.
- On prijíma
- toho, ktorého stretol, ktorého počul, za ktorého hlasom sa
- vydal, za svojho Boha.
- A Boh mu hovorí: „Ja budem tvojim Bohom."
- Ak sa pamätáte, potom Mojžiš, keď stretáva
- v horiacom kríku
- toho neznámeho, hovorí: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma,
- Boh tvojich otcov."
- Sme pozvaní teda
- neustále
- urobiť našu vieru osobnou.
- Nikomu nemôžeme darovať vieru, túto osobnú vieru.
- Môžeme mu odovzdať naše skúsenosti.
- Môžeme mu odovzdať naše svedectvo, ale osobnú vieru,
- tá prichádza s naším súhlasom, s osobným
- súhlasom.
- A
- ako je to v živote Abraháma?
- Prechádza istým testom, testom viery.
- Možno, ktorí máte deti, viete, že v týchto dňoch sú rôzne
- monitory alebo maturity. Tak aj naša viera
- prechádza svojou maturitou, prechádza svojím monitorom.
- To sú skúšky života a my si ich nevyberáme.
- To, čo nás v živote stretne, to si nikdy nevyberáme.
- Ani Abram si nevyberal.
- Ani Abrahám si nevyberal.
- Teda ani predtým, ani potom si nevyberal Abrahám.
- Ani predtým, ako
- Boh uzavrel s ním zmluvu, ani potom.
- Do konca života Abrahám musí kráčať vo viere,
- ktorá znamená kráčať za Šéra. Nevidíme úplne.
- Boh mu dáva zem,
- robí s ním zmluvu, a predsa na sklonku života musí kúpiť
- pozemok,
- keď chce pochovať svoju manželku Sáru.
- Stále teda
- Abrahám je pozvaný kráčať vo viere.
- Celý život kráča vo viere.
- To je pozvanie pre každého jedného z nás.
- V evanjeliu
- Ježiš hovorí o sláve:
- „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič."
- Slávu poznáme, aká je.
- Aká je krehká. Jeden deň je človek slávny a druhý deň,
- podobne ako s Ježišom, kričia: „Ukrižuj ho!" Ježišova
- sláva znamená však niečo iné.
- Ježiš je oslávený vo chvíli
- kríža,
- vo svojej hodine, o ktorej hovorí svätý Ján apoštol.
- To je Ježišova hodina, v ktorej je oslávený.
- A kto ho oslávi, je Otec.
- Nikto možno z nás by si neprial byť takto oslávený.
- Ale keď nasledujeme Krista, aj my nejakým spôsobom
- sme pozvaní k tomu, k tomu kráčaniu, k tej hodine,
- k Veľkému piatku. Každý z nás si ním prechádza svojím
- spôsobom.
- Prosme, aby sme aj my dokázali dnes možno žiť
- toto Božie slovo, aby toto Božie slovo, ktoré sme dnes počuli,
- mohlo priniesť hojnú úrodu v našich životoch. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- [potichu] Amen.
- [hudba]
