Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (23.08.2017)
Streda v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Streda v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Čítanie z knihy Sudcov.
Zhromaždili sa všetci mužovia Sichemu a
celého domu Melo.
- Čítanie z knihy Sudcov.
- Zhromaždili sa všetci mužovia Sichemu a celého domu Melo.
- Išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme,
- ustanovili za kráľa Abimelecha.
- Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil
- sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal:
- „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás.
- Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou.
- Povedali olive: 'Kráľuj nad nami.'
- Ona odvetila: 'Mám vari zanechať svoj olej, ktorým
- sa uctievajú bohovia i ľudia, a ísť sa
- vynášať nad stromy?'
- Potom stromy povedali figovníku: 'Poď ty a kráľuj nad
- nami.'
- Ale figovník im povedal:
- 'Ako? Môžem azda, azda zanechať svoju sladkosť a
- svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad
- ostatné stromy?'
- Povedali teda stromy viniču: 'Poď a kráľuj nad nami.'
- On odvetil:
- 'Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohovi ľudí
- a vynášať sa nad ostatné stromy?'
- Povedali všetky stromy bodliaku: 'Poď a ty kráľuj
- nad nami.'
- On im odpovedal: 'Azda ma naozaj chcete za kráľa?
- Ak ma chcete, poďte a odpočiňte si v mojej tôni.
- Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi
- libanonské cédre.'"
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ
- raduje.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ
- raduje.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje
- a veľmi sa teší z tvojej spásy.
- Vyplnil si túžbu jeho srdca a
- prosbu jeho pery si neodmietol.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ
- raduje.
- Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním.
- Na jeho hlavu si zložil korunu z rýdzeho zlata.
- Prosil si od teba život a ty si mu ho
- daroval.
- Život dlhý navždy, naveky.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ
- raduje.
- Veľká je jeho sláva, lebo mu
- pomáhaš.
- Ozdobuješ ho velebou a nádherou.
- Robíš z neho požehnanie pre všetky veky.
- Blažíš ho radosťou pred svojou
- tvárou.
- Pane, z tvojej sily sa kráľ
- raduje.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Živé a účinné je Božie slovo.
- Rozsudzuje myšlienky a úmysly
- srdca.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo:
- "Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý
- vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej
- vinice.
- Zjednal sa s robotníkmi na denári za
- deň a poslal ich do svojej vinice.
- Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako
- stoja záhalčivo na námestí.
- I povedal im: 'Choďte aj vy do mojej vinice a dám
- vám, čo bude spravodlivé.'
- A oni šli.
- Vyšiel znova okolo dvanástej, aj okolo tretej hodiny
- popoludní a urobil podobne.
- Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných
- postávať, povedal im:
- 'Čo tu nečinne stojíte celý deň?'
- Vraveli mu: 'Nik nás nenajal.'
- Povedal im: 'Choďte aj vy do mojej vinice.'
- Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu
- správcovi:
- 'Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu,
- počnúc poslednými až po prvých.'
- Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní
- a každý dostal denár.
- Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac,
- ale aj oni dostali po denári.
- Vzali ho a šomrali na hospodára:
- 'Títo poslední pracovali jedinú hodinu a ty si ich
- postavil narovene nám, čo sme znášali bremeno
- dňa a horúčosť.'
- Ale on jednému z nich odpovedal:
- 'Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa
- so mnou za denár?
- Vezmi, čo je tvoje a choď.
- Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko
- tebe.
- Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem?
- Či na mňa zzeráš preto, že som dobrý?
- Tak budú poslední prvými a prví poslednými.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Tak drahí bratia a sestry, dá sa povedať ku
- konci leta máme nádherný deň tu v
- Bratislave, a tak isto sa cítime, že prejdeme
- niekde krásne do prírody. A aby sme tak žili s
- Bohom, aby sme mali v srdci aj jeho prítomnosť,
- tak práve cirkev nám ponúka toto pekné podobenstvo.
- A možno práve pôjdete do vinice a uvidíte, ako všetko tam
- dozrieva.
- Skúsme najprv dekódovať tie podstatné veci, ktoré sú tu, aby sme ho
- chápali.
- Tak
- majiteľ vinice, to je Pán Boh, istotne. Však.
- Tí, ktorí sú najatí, to sme my, možno ľudia, možno
- kňazi aj iní. Tí, ktorí do Božieho kráľovstva nejakým
- spôsobom majú údel a pracujú na ňom.
- A zároveň sa nám rozvíja taký klasický obraz, ktorý vtedy
- v Palestíne, vo Svätej zemi bol.
- Prišiel teda majiteľ vinice, veľa roboty, tak išiel na
- tržište alebo teda do brány. A tam
- boli ľudia, chlapi, ktorí chceli pracovať na dohodu
- na jeden deň.
- A ten majiteľ vinice si ich prenajal.
- Povedal im: „Dobre, budete robiť celý deň.
- Plat jeden denár," čo bol dobrý plat.
- Tľapli si do ruky a začalo to.
- No ale zdá sa, že tej roboty je dosť veľa, lebo o
- šiestej tí prví, keď nastúpili, tak vidíme, že o deviatej
- opäť sa to zopakuje, o dvanástej tiež, o tretej tiež
- a nakoniec ešte aj hodinu pred šiestou
- prichádza majiteľ vinice a ponúka prácu
- tým, ktorí tam stáli celý deň.
- No aj tí išli.
- Potom na konci dňa, tak ako to bolo zvykom, zrazu
- prišla pláca.
- Ale tá pláca išla opačne.
- Teda najprv išla u tých, čo robili hodinu a keď dostali denár,
- boli istotne šťastní. A postupne ďalší denár,
- ďalší. A možno tí prví si mysleli, tak ja dostanem
- dvanásť denárov, čo by bolo nesmierne veľa,
- keď ten za jednu hodinu dostal jeden
- alebo tí dostali jeden, tak tých dvanásť by bolo asi
- také primerané. Aj veru, že vyčítajú to
- majiteľovi, keď dostali tiež jeden denár.
- Ba vidíme, že ani ho neoslovili nejak priateľsky,
- ale hneď priamo.
- Ty si nám dal denár a my sme znášali horúčavu,
- šomrali. Boli nespokojní.
- No a majiteľ vinice nádherne to rozluštil a
- hovorí, že:
- „Teda za čo ma obviňujete? Veď tak sme sa zjednali.
- Alebo preto, že som dobrý, ma viníte?"
- Skúsme ho prečítať, tento príbeh, toto podobenstvo v takých
- viacerých rovinách. Komu to vlastne hovorí Pán?
- Môžeme tak po prvé povedať, že hovorí to farizejom,
- ktorí tam boli a ktorí dodržiavali všetky zmluvy
- a neviem zákon a mali to rozdrobené.
- Príkazy, zákazy a ktorí od rána,
- len čo vstal, všetko dodržiavali, ktorí celý život tak žili,
- ako sa podľa zákona patrilo.
- No a tí o tej sedemnástej môžeme považovať, to boli aj nejakí
- možno hriešnici. A tí farizeji sa cítili, my budeme
- spasení, my budeme zachránení. A čo títo?
- Veď ja by som mal byť v nebi a ty nech aspoň troška trpí.
- Alebo takéto myšlienky nejaké by chodili.
- Oni to aj niekde na jednom mieste tak pripomínajú, že my sme
- synovia Abraháma.
- A z tej vety vyplynulo, že keď dodržia zákon, že im príde
- spása automaticky. Majú nárok na túto spásu.
- To je tá jedna rovina, ktorá zaznela.
- Druhá sa dotýka aj nás.
- Ako v dobrom chodíme do kostola v nedeľu, v piatky
- postíme, iné veci dodržiavame a vidíme nejakých
- kolo nás, čo to nerobia. A veru, že niekedy taká myšlienka
- vznikne. Aj tí budú v nebi.
- Nemal by som ja tam byť aspoň trocha vyššie
- než oni?
- Nie, nie.
- Pán dobrotivý Boh teda pozná spravodlivosť, ale pozná
- aj milosrdenstvo.
- No dobre, ale ešte je tam jedna rovina.
- To je niekedy, keď človek uvažuje o sebe,
- aký som ja hriešnik. Koľko vecí som sa nedbal.
- Sú tu mučeníci, čo nevidieť budeme mať dona Titusa
- blahoslaveného. Koľko oni trpeli.
- Vidíme nejakú mamku, ktorá má aj postihnuté dieťa, ako
- statočne pracuje, namáha sa. Otec chodí do
- roboty.
- A keď to človek tak zase zospodu pozrie smerom k nim,
- povie si:
- „Som ja hoden toho neba?
- Aj ja budem mať nebo?"
- A cítim, aspoň ja, tak nedostatočne, že som oproti zase
- takýmto.
- Čo teda robiť, aby sme boli Božie deti a jasali?
- Pretože za tým všetkým, keď to ešte tak lepšie pozrieme,
- je vlastne obrovská radosť, že máme takého dobrého Otca.
- Kto si nazval, že poznáme teda podobenstvo o
- marnotratnom synovi. A tu sa nachádza
- Marnotratný otec alebo zamestnávateľ, ktorý len tak
- peniaze dáva.
- Tak aké je to riešenie aj pre tých farizejov, aj pre tých, ktorí sa
- cítia, že dobre teda žijú, aj pre tých, ktorí sa
- necítia, že dobre žijú?
- Jedno jediné.
- Nebo sa nedá nijakým spôsobom nejak,
- že by to som ja do neho vošiel svojimi zásluhami, alebo
- že by som si ho tak zaslúžil. Nebo je dar.
- A tuto
- ten dar, to je to podstatné.
- Lebo Pán Boh dal to aj tomu, čo robil len tú hodinu, pretože má
- dobré srdce.
- Po druhé, môže sa stať veľký omyl, že
- ten jeden denár,
- keď by sme to tak považovali, tá platba a v našom prípade
- povedzme sa dobrý život, že ten jeden denár,
- že ja by som mal tých desať,
- dvanásť denárov mať.
- Ale to nebo je taká odmena,
- taká pevná, taká nádherná, taká dobrá, taká istá,
- taká šťastná, radostná,
- že vlastne postačí ako platba pre všetkých.
- Veď to je nebo. Takže buďme nesmierne vďační.
- A práve toto slovo, tá vďačnosť, myslím, že z toho
- tak vyvíja k nám. Byť vďačný. Všetko je ako dar.
- Aj to nebo, keď nám ho Pán Boh dal. Žime, nakoľko sa
- dá dobre. Snažme sa,
- ale zároveň nemáme nárok, ale máme vďačnosť
- a poznáme Božie milosrdenstvo.
- A myslím, že je veľmi dobré, že ľudia k tomu milosrdenstvu
- sa utekajú, a tak z neho čerpajú silu pre seba.
- Zakončím takým príbehom, nech nám to troška ešte tak podškrtne.
- To je taká legenda,
- ale ja ju tak rád rozprávam, pretože
- má v sebe takú pointu hlbokú.
- Vraj sa jeden Ind ocitol v pekle.
- A bol strašne nespokojný. Ja tu nepatrím.
- Sem-tam sa otvorilo to peklo a keď videl to nebo,
- tak stále tak si rozprával. Ja tu nepatrím, ja som nič
- zlé neurobil. Chcem ísť do neba.
- Je to legenda, lebo vieme, že z pekla do neba sa nedá ísť.
- Nuž ale akokoľvek, keď tak furt buntošil v tom pekle,
- tak zrazu dobrotivý Boh hovorí anjelovi: "Pozri,
- či tam niečo v knihe života nie je o ňom.
- Prečo sa tam dostal?"
- Anjel čítal, čítal, nič nevyčítal.
- Ešte raz, nič. Hovorí: "Tento chlapík
- neurobil nič dobré ani nič zlé."
- Bodka, koniec. No ale ten tam buntošil a buntošil a
- buntošil. Keď to strašné bolo na nevydržanie
- opäť. A predstavte si, anjel číta každý
- okamih jeho života, až tak hýkol.
- Predsa sa tam nachádzalo niečo.
- Bolo, že raz ráno, keď sa Ind prechádzal,
- tak bola cez chodníček bola natiahnutá
- pavučina
- a on do nej nekopol, ale ju prekročil.
- Tak dobre, zachránime ho. Pustili mu dole tú
- pavučinu a ten Ind, keď to zbadal, tak sa
- chytil a začal sa šplhať a celý šťastný a už bol veľmi
- vysoko. Pozrie dolu a
- zbadá. Sú tam ďalšie duše, ktoré idú po
- tej pavučine. A on zrazu hovorí: "Nie, to je moja niť,
- to je moja pavučina." Začal to mlátiť nohami.
- Pavučina sa rozhýbala, pretrhla a
- spadli všetci dolu.
- Ponaučenie, kto druhému nebo nepraje, sám si ho
- nezaslúži. A vidíme, že aj v tomto prípade tí prví
- nedopriali vlastne tým tú štedrosť,
- ten plat, to nebo,
- tak vlastne aj dobre nedokončili,
- pretože tak sa nedá ísť do neba a šiť s takým
- stavom, že len ja tam budem.
- To by bol obrovský egoizmus, ktorý musíme zo seba
- vyhodiť. Tak nech nás možno aj táto legenda dneska
- sprevádza, ale hlavne tá vďačnosť, že dobrotivý Pán
- Boh s nami počíta, že nedá sa zaslúžiť nič,
- ale Boh je taký milosrdný, že nám to nebo chce dať.
- A buďme vďační.
- Pochválen buď Ježiš Kristus.
- Navždy amen.
- [hudba]
