Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (24.01.2018)
Svätého Františka Saleského, káže dp. Martin Šafárik.
Svätého Františka Saleského, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Semeno je Božie slovo.
Rozsievač je Kristus.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Semeno je Božie slovo. Rozsievač je Kristus.
- Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Marka. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa
- zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na
- mori a sadol si. A celý zástup bol na brehu.
- Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im
- hovoril: „Počúvajte.
- Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno
- padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.
- Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa
- zeme a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.
- Ale keď vyšlo slnko, zahorelo a pretože nemalo
- korene uschlo.
- Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo
- ho a ono neprinieslo úrodu. Iné
- zrná padli do dobrej zeme, vzišli, rástli a priniesli úrodu.
- Jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné
- stonásobnú."
- A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech
- počúva."
- Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s dvanástimi,
- pýtali sa ho na
- podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané
- tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa
- všetko v podobenstvách, aby hľadeli,
- ale nevideli. Aby počúvali a počuli,
- ale nechápali. Aby azda neobrátili, aby sa
- azda neobrátili a aby sa im neodpustilo." Potom
- im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu?
- Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá?
- Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa
- seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú,
- ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo
- zasiate do nich.
- Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo
- a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe korene,
- sú chvíľkoví.
- Keď potom nastane pre slovo súženie alebo
- prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné zasiate do
- tŕnia je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa
- vľudne, potom sa vľudia svetské starosti, klam
- bohatstva a všelijaké iné žiadosti slovo
- udusia a ostane bez úžitku.
- A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a
- prijímajú ho a prinášajú úrodu jedno
- tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné
- stonásobno."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci.
- Takýmto rozsievačom Božieho slova bol
- aj svätec, ktorého si dnešnou liturgiou
- spomíname, svätý František Saleský.
- On hovorí, že pod nábožnosťou sa obyčajne myslí
- rad pobožností primerane rozdelených medzi
- Boha, Pannu Máriu či svätých.
- A takto pekne zadelených do rozličných období cirkevného
- roka, ah, túto nábožnosť uskutočňujeme a
- praktizujeme.
- Dnešný svätec však ju definuje presnejšie
- takto: „Nábožnosť
- je určitá duchovná zručnosť a pohotovosť,
- pomocou ktorých nás láska pohýna rýchlo,
- dôkladne a radostne vykonať, čo od
- nás Boh žiada."
- Cítime tam ten veľký rozdiel?
- Teda nie nábožnosť
- v zmysle áno, prídem pravidelne do kostola,
- možnože aj ráno, aj večer, pomodlím sa, potom doma budem
- mať ešte nejaký súkromný oltárik so sviecou,
- kde znovu sa pomodlím nejaký deviatnik, nejakú novénu a tým
- mám istotu, že moja nábožnosť je dobrá a správna.
- Nie, to je iba predpoklad k niečomu.
- A svätý František jasne analyzuje, k čomu je to
- predpoklad. Aby sme v tejto nábožnosti
- mali duchovnú zručnosť.
- O tej duchovnej zručnosti krásne hovorí evanjeliové
- podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorý mal svoj plán, ale
- zmenil ho.
- Aktuálne zmenil svoj denný program podľa
- tej potreby, nutnosti, s ktorou sa nečakane
- stretol na ceste.
- Videl tam človeka, ktorý bol zbitý, ktorý potreboval jeho pomoc.
- Toto je,
- ah, skúška správnosti,
- na základe ktorej vieme, či tá naša osobná nábožnosť je
- naozaj správna, živá,
- keď nás vedie k takýmto skutkom.
- To znamená, že je to akási duchovná operatívnosť pre
- lásku k
- blížnemu a k Bohu.
- Láska to je duchovný oheň. A keď sa ten pekne
- rozhorí, zmení sa na nábožnosť.
- Pravá nábožnosť už od svojej prírody má byť príjemná.
- Ona sebazaprenie, povzbudzuje príkrosti,
- zneškodňuje príležitostné radovánky,
- chudobnému uľahčuje trampoty a boháča chráni
- pred márnevošťou. Zronenému dodáva
- útechy a šťastlivca varuje pred
- výstrednosťou.
- Osladzuje smútok opustenému a milovníka
- spoločnosti privádza k sústredenosti ducha.
- Svätý František nakrátko vymenoval,
- v čom všetkom sa má prejaviť táto správna
- nábožnosť.
- Jedna vec
- a druhá vec. Zároveň poukázal na to,
- že každý jeden človek v akomkoľvek stave
- má byť nábožný
- a má byť sprevádzaný tou nábožnosťou aj bohatý, aj chudobný, aj
- smutný, aj veselý, pretože v každom tomto stave
- človeku, i keď iné, ale hrozí riziko.
- Ako to povedal, hej, napríklad si zoberme šťastlivca, ktorému
- sa všetko darí a varuje tá
- vnútorná nábožnosť, to znamená ten habitus,
- ako hovorí svätý Tomáš Akvinský, tá neustála
- predispozícia k Božím veciam pred
- výstrednosťou a naopak nemusí nejakého,
- eh, skromného zbitého chudáka,
- eh, nábožnosť varovať pred výstrednosťou, pretože tá mu
- naozaj nehrozí.
- Skôr tá ho má zase
- upevniť v tom, aby nezmalomyselnela, aby nad sebou
- nezlomil tú palicu a nepovedal si: „Ty si už k ničomu." Teda
- vidíme, že tá nábožnosť nás sprevádza každého
- a vo všetkých situáciách.
- V tom je úžasná, a preto je veľmi dôležité, aby sme
- sa o ňu starali, aby to bola správna nábožnosť,
- živá nábožnosť.
- V zime ohrieva ako oheň takáto nábožnosť, hovorí svätý František.
- Na adresu nábožných osôb domnievajúcich sa,
- že milujú Pána Boha, kým sa stránia ľudí,
- napísal tento trefný výrok:
- „Tak veľmi túžime stať sa anjelmi, že zabúdame stať
- sa najprv poriadnymi ľuďmi."
- Aj keby sme sa pomodlili všetky novény, ružence,
- litánie, pokiaľ by nás to nemenilo a pokiaľ by
- naozaj z nás
- neboli dobrí ľudia, no tak je to smiešne.
- A žiaľ, máme k tomu veľmi blízko.
- Potom právo, právo na nás poukazujú či už ateisti alebo
- inoverci, že no vy ste takí, vy ste takí čudní
- veriaci. Prídete tam do kostolika, podávate si ruky, vyjdete von a už
- sa ohovárate. Presne na toto naráža svätý František.
- Toto nie je správna nábožnosť. To je farizejstvo, ktoré Pán
- Ježiš veľmi tvrdo vo všetkých štyroch evanjeliách
- odsudzoval.
- Teda využime
- dnešnú liturgickú spomienku na tohto svätca
- k analýze našej osobnej nábožnosti.
- Aj pre nás kňazov či biskupov je pohodlnejšie
- zatvoriť sa na farách, na úradoch a
- možno len, eh, odtiaľ dávať nejaké
- príkazy, inštrukcie svojim veriacim, aby sme sa
- náhodou nezablátili.
- Nepôjdeme možno na nejakú, eh, miestnu
- oslavu, akciu, eh, svadbu a tak ďalej,
- aby náhodou niečo o nás nepovedali, lebo my sme v takej pozícii, že
- chceme byť, chceme byť ako tí anjeli nepoškvrnení,
- a tak sa
- zamkneme, oslúžime to, čo potrebujeme, zamkneme sa a
- budeme sa prehrabávať možno aj v spisoch svätých.
- Drahí bratia a sestry, ale vidíme, že toto je v
- úplnom rozpore
- s tou pastoračnou činnosťou svätého Františka.
- Budem pokračovať ďalej. On to tam ďalej vysvetľuje.
- My sa snažíme svoju nábožnosť zhmotniť a nie
- odhmotniť. To je to, čo zvykneme povedať v bežnom svete, že
- niektorí ľudia sa cítia byť alebo naozaj sa vnímajú
- pápežskejší ako pápež, hej?
- Že chcú, aby tá naša nábožnosť naozaj sa až tak
- nejako vznášala
- nad zemou, levitovala. Ale čo to je za nábožnosť?
- To je k, to je k čomu? K tomu blížnemu, ktorý je pred nami.
- Všimnime si napríklad život svätej Matky Terezy z
- Kalkaty. To bola pravá nábožnosť, ktorá mala
- reálny výstup, ktorá sa prejavovala v jej skutkoch.
- A nie že
- sa to prejaví len v zlepných krásnych rečiach, ktoré sa síce
- nádherne počúvajú a v tej reči, v tom monológu sú
- nezávadné. Je to čistá ná-náuka, magisterium,
- ale je to len náuka, je to len teória.
- Uskutočňujeme ju tak, že harmonicky ovládame
- všetky sily ľudskej prirodzenosti.
- Pravá nábožnosť, hovorí svätý František, sa
- nesnaží vyhladiť ľudské inštinkty,
- lebo aj ony pochádzajú od Boha. Náklonnosti
- netreba znemožňovať, ale usmerniť.
- A tento termín sa mi veľmi páči, ktorý použil,
- vkanalizovať do čnosti.
- Príklad: keď je niekto cholerik, lebo sa taký narodil, má také
- charakterové predispozície, tak má vkanalizovať tú svoju
- povahu tým,
- že ju využije a usmerní. Vieme, že pre chole-pre cholerika je oveľa
- jednoduchšie napríklad,
- eh, vstúpiť do nejakého konfliktu neprávosti,
- kde vidí krivdu.
- Tak využijem to, že som cholerik, že pre mňa to nie je problém.
- Vstúpim do toho konfliktu s láskou ovplyvnený Duchom
- Svätým
- a pomôžem možno tomu introvertovi, tomu slabšiemu, ktorý je v tom,
- v tom konflikte možno úplne bezbranný a stratený.
- Pomôžem mu so svojou povahovou črtou tak, že ju mu dám k
- službe. A potom sa znovu z tej správnej nábožnosti
- musím
- vrátiť a rýchlo poďakovať. Pane Bože, dobre to som vyriešil,
- využil som, dal som k dispozícii túto svoju
- predispozíciu, ale
- teraz ťa prosím, stíš ma, aby som sa zbytočne
- nehecoval a alebo aby som možnože nepreháňal
- ten svoj vstup nejakou už zbytočnou agresiou, prípadne
- vulgarizmami a tak ďalej.
- A hlavne ten výsledok, ktorý vidím, že bol pozitívny,
- nepripisujem sebe, ale znovu ti ho odovzdávam ako tú
- vonnú obetu.
- Presne na toto poukazuje svätý František.
- A naopak taký introvert,
- plachý, možno, možno
- aj zmixovaný s nejakým flegmatikom, no taký má veľký
- problém vstúpiť do nejakej diskusie.
- Takému sa ani nechce, taký to ani nepovažuje za potrebné.
- Ten potrebuje kanalyzovať zase túto svoju
- [odkašle] vlastnosť, tento svoj inštinkt úplne iným
- spôsobom.
- Ale každý tento inštinkt, ktorý je v nás, sa dá
- krásne využiť.
- Musíme ho poznať. Preto je veľmi dôležité, ako to hovoria mnohí duchovní
- sprievodcovia, to sebapoznanie.
- Aký som, Pane Bože, aký som? Ale spoznávať sa v konfrontácii, v
- tom dialógu s Božou prítomnosťou, aby to bolo
- objektívne.
- Mať výborných priateľov,
- ktorí nám naozaj povedia pravdu o nás.
- Pretože
- nie nadarmo Pán Ježiš povedal, že máme tendenciu vidieť
- smietku v oku toho druhého a vo svojom nevidíme celé
- brvno. Potrebujeme tú retrospektívu, tú konštruktívnu
- kritiku. Vyhľadávajme takých ľudí, z ktorých cítime, že nám
- naozaj povedia pravdu o nás úprimne.
- Nie preto, aby sa povyšovali, ale preto, že chcú, aby prispeli k našej
- dokonalosti.
- V tom napokon spočíva aj celé duchovné vedenie.
- Svojej filotei neváha poradiť: „Keď zdravý
- úsudok a zhovievavosť vám vnuknú sa zabaviť
- a zatancovať si v dobrej spoločnosti, aby ste prispeli k
- dobrej nálade,
- urobte to, lebo zhovievavosť súd s výhonkom
- lásky, to je také pekné básnické, ľahostajné činy
- zmení na dobré a nebezpečné, na dovolené,
- ba dokonca odníma zlobu aj takým,
- čo z niektorej stránky by mohli byť zlé.
- Ja som to viac razy zažil, napríklad na
- svadbách, keď nás kňazov posobášich zavolajú na
- svadby.
- A teraz som videl, že
- keď pre nás kňazov možnože naozaj prišla nejaká
- dáma z rodiny, že či by sme išli teda do kruhu,
- tak to bolo
- také očakávanie, že či pôjde ten kňaz alebo nepôjde ten
- kňaz,
- či sa vtesná do toho zabávajúceho sa
- radostného spoločenstva alebo zostane stranou.
- No a prečo by sme tam mali zostať stranou? Veď čo je na tom zlé?
- Veď Pán Ježiš, keď videl, že došlo víno na svadbe,
- tak spravil zázrak.
- Nechcel byť ten, pri ktorom sa zastaví prúd
- radosti. Iste, že keby videl, že sú ponapíjaní s prepáčením jak
- telce, tak by im nepremenil ďalšie víno.
- Ale to je presne o tom zdravom úsudku, o ktorom hovorí svätý
- František, ktorý máme,
- ak pravidelne si spytujeme svedomie a snažíme sa byť neustále v
- Božej prítomnosti skrze modlitby.
- Vtedy máme zdravý úsudok.
- Teda znovu nebuďme svätejší ako svätí v tom,
- až takom by som povedal, že prenesenom slova význame,
- že znovu radšej budeme tam sedieť na tej stoličke, aby náhodou
- niekto nemal pocit, že sme to už prepálili,
- aby náhodou niekto nemal
- pocit, že sme boli príliš veselí a neustále sa
- zaoberáme tým,
- čo by mohli povedať ľudia a vôbec sa nezaoberáme tým,
- čo nám hovorí Boh. Choď a prispej k tej zábave.
- Však toto je ich deň, z ktorého budú celé manželstvo ťažiť.
- Nech si ho pamätajú, že sa tam komplet aj s kňazom zabávali.
- Je to tak, či nie?
- Ja si myslím, že by to tak malo byť.
- Smutný svätý, žiadny svätý.
- To nie je nábožnosť, že teraz tu budeme chodiť so zopnutými
- rukami jak
- niektoré tie romantické sochy svätých. No to je katastrofa čistá.
- To keď vidí neveriaci ateista dnešného dvadsiateho prvého
- storočia niektoré tie, tie presvetilé vjavy svätých, no
- isteže mu to vôbec nie je sympatické.
- Si pomyslí, no čo sú to za ľudia? Tak to svätosť mi je tým pádom
- naozaj veľmi vzdialená.
- Ale svätí, ako to vidíme aj z výrokov svätého
- Františka, to
- neboli nejakí ľudia, ktorí boli uzatvorení vo svojich
- kláštoroch a
- nevychádzali a boli tam len pred nejakým obrázkom so sviečkou.
- To boli ľudia v praxi s ľuďmi a pre nich.
- Stal som sa všetkým pre všetkých.
- Tak, ako to hovorí svätý apoštol Pavol. Áno, je to riziko.
- Samozrejme,
- každé, každé vyjdenie zo seba je riziko.
- No ale my sa nemusíme báť, keď budeme s Kristom.
- Kto je proti nám, ak on je s nami? Kto je proti nám?
- To znamená, že v tej pravej nábožnosti potom si
- spytujme svedomie,
- nakoľko dôverujeme svojim silám
- a či sa na ne spoliehame. Prirodzene, potom sme sklamaní iste.
- Alebo nakoľko dôverujeme Božej pomoci a Božej
- milosti. Keď sme na nej zavesení, no tak sa nemusíme báť vôbec ničoho.
- A preto aj páter napríklad Damián išiel na ostrov
- Molokaj k malomocným, pretože bol zavesený na Božej milosti.
- Rozum mu hovoril, že skončíš ako oni, že tam umrieš na tú istú
- chorobu.
- Ale bol zavesený natoľko na Božej milosti, že sa nestaral, čo bude
- zajtra. Chce to odo mňa Pán? No tak to urobím
- a dá mi silu, aby som dokázal potom prijať napríklad aj
- tú
- skutočnosť, že mi niekto povie: „Aj ty si už malomocný, si napadnutý
- touto chorobou.“ Tak budem trpieť za Ježiša Krista.
- Nie z vlastnej odvahy,
- ale pre Božiu milosť.
- Skončím.
- Pre učiteľa lásky k Bohu prvenstvo lásky je
- pravdou mimo diskusie. Amen.
- Pán Boh nám platen slovo Božie.
- [hudba]
