Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (26.11.2018)
Pondelok 34. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Andrej Kalamen.
Pondelok 34. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Andrej Kalamen.
Prepis videa
Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola
Jána.
Ja, Ján, som videl a hľa,
- Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola Jána.
- Ja, Ján, som videl a hľa,
- Baránok stál na vrchu Sion a s ním
- stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele
- napísané jeho meno a meno jeho Otca.
- A počul som hlas z neba. Bol ako hukot veľkých
- vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas,
- ktorý som počul, znel, ako keď citaristi
- hrajú na svojich citarách.
- A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred
- štyrmi bytosťami a pred starcami.
- A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých
- stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.
- Tí nasledujú Baránka kamkoľvek ide.
- Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a
- Baránkovi.
- V ich ústach sa nenašla lož. Sú bez
- škvrny.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane.
- S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
- Pane.
- Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
- okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on
- sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na
- vodách.
- S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
- Pane.
- Kto smie vystúpiť na vrch Pánov? Kto smie stáť na
- jeho mieste posvätnom?
- Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo
- nedvíha svoju dušu k márnosti.
- S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
- Pane.
- Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha,
- svojho Spasiteľa. To je pokolenie tých, čo ho
- hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
- S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
- Pane.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Bdejte a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v
- hodinu, o ktorej neviete.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s dušou tvojou.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do
- chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu,
- ako tá vhodila dve drobné mince a povedal:
- „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako
- všetci
- ostatní. Lebo tí všetci dávali dary zo svojho
- nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko,
- čo mala, celé svoje živobytie."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Posledné dni, ktoré čítame Lukášovo evanjelium,
- sa stále motáme, môžeme povedať v chráme.
- A po tých rôznych konfliktoch, ktoré prichádzajú, či už zo
- strany farizejov, zákonníkov, saducejov,
- zrazu Ježiš odíde niekam na bok a sleduje ľudí,
- ktorí sú v tomto chráme. A je to taký zaujímavý moment,
- pretože to by sme možno od Ježiša nečakali, že sleduje hlavne tých,
- ktorí prichádzajú, aby vhadzovali svoje finančné
- obnosy do chrámovej pokladnice.
- V chráme bolo trinásť pokladníc, do ktorých vhadzovali
- ľudia, ktorí prichádzali do jeruzalemského chrámu
- svoje,
- eh, finančné obnosy.
- A častokrát to bolo aj tak, že teda pri tých pokladniciach stál nejaký
- ten kňaz, ktorý zahlásil aj sumu alebo veľkosť
- sumy, aj zároveň úmysel, na ktorý teda bolo
- obetované, na ktorý bol obetovaný ten finančný obnos.
- Niektorí autori dokonca uvádzajú, že teda aj každá tá pokladnica mala
- svoj úmysel, na ktorý sa darovalo.
- Hovoria o tom, že tá trinásta pokladnica, tá bola
- všeobecná. Tam sa to dávalo bez úmyslu.
- To, čo je dôležité asi v tom období, keď tam Ježiš sedel, eh,
- prichádzali mnohí, aby tam dávali tie svoje obnosy,
- pretože to
- bolo v období, kedy Herodes vlastne obnovoval tento chrám
- a
- naozaj mnoho peňazí prinášali Židia, aby bol ten chrám
- obnovený, pretože môžeme vnímať jeho krásu.
- Môžeme vnímať, že aj samotní učeníci, keď raz teda s Ježišom
- sedeli na Olivovej hore oproti chrámu,
- tak tam je tá poznámka toho jedného jeho učeníka, že teda
- aký je ten chrám nádherný, koľko zlata, drahokamov.
- A vtedy to je to miesto, kde Ježiš zaplače nad tým chrámom, nad
- Izraelom a hovorí: „Keby ste vedeli, poznali ten čas, keď
- tu neostane na, kameň na kameni," hej.
- Takže toto je ten moment veľmi zaujímavý, že Ježiš si vyberá toto
- miesto a sleduje. Sleduje, kto koľko dáva, by sme to
- mohli povedať, a to by sme asi od Ježiša nečakali.
- Ale to, čo je dôležité, je ten moment dnešného evanjelia.
- Lukáš je práve v tom zvláštny, že keď si zoberieme Lukášovo
- evanjelium, tak naozaj je ohrani-ohraničené
- vdovami. Lebo na začiatku Lukášovho evanjelia prvý
- zázrak, ktorý sa udeje, je práve to uzdravenie-
- Petrovej svokry alebo teda testinej,
- tak ako sa to nazýva v tom Svätom písme, kedy prichádza do
- Kafarnauma, ona leží v horúčke a práve Ježiš
- túto prvú uzdravuje a ona vstane a hneď všetkých
- obsluhuje, posluhuje všetkým. A na druhom konci Lukášovho
- evanjelia je táto chudobná vdova.
- To znamená, že Lukášovo evanjelium naozaj aj na
- začiatku a na
- konci stojí žena, vdova. To je to pre nás to
- dôležité, pretože vdova znamená žena, ktorá už nikoho
- nemá.
- A u Petra alebo tam u tej Petrovej svokry je to ešte
- znásobené, pretože nielenže už nemá svojho manžela,
- pravdepodobne už nemá ani žiadneho syna, lebo musí bývať u
- svojho zaťa. To znamená naozaj v tom životnom
- rozpoložení, v tom spoločenskom rebríčku na tom veľmi
- zle.
- A na druhej strane dnes stojí tiež vdova, ktorá
- je na jednej strane teda žije z toho, čo dostane a
- nakoniec prichádza sem do chrámu a je schopná všetko dať.
- To znamená, dnešné evanjelium nás pozýva k takým dvom
- veciam.
- To je schopnosť dávať
- a schopnosť dať všetko Bohu. To sú dve dôležité
- veci v našom živote. Schopnosť dávať,
- schopnosť rozdeliť sa. To je veľmi dôležité.
- Myslím, že pred dvomi týždňami v nedeľu sme mali
- práve toto evanjelium, ale
- z Markovho evanjelia, keď sme počúvali tiež príbeh tejto
- vdovy, ktorá prichádza do jeruzalemského chrámu.
- A pri svätej omši s deťmi, keď som bol, tak sme sa nad tým
- rozmýš-- sme sa nad tým zamýšľali, aké je to rozdeliť sa.
- A zamýšľali sme sa nad tým, že aký je rozdiel medzi tým, keď niekto má
- plné vrecko cukríkov a z toho mi dá jedno, a aký je
- rozdiel medzi tým, ak má niekto, ak mám v tom vrecku už posledný
- cukrík a som schopný dať.
- A keď sme sa nad tým tak zamýšľali, že sme schopní dať a či sme schopní dať z
- toho
- posledného cukríka, či som schopný podeliť sa, tak už s tým
- deti mali problém. Jeden chlapec teda tak zahlásil,
- že on by sa podelil, že on by to rozdelil.
- Tak som sa opýtal, že ako by si to rozdelil.
- No veľmi jednoducho.
- Ja by som ten cukrík rozbalil, cukrík by som zjedol a obal by som dal
- tomu druhému.
- Tak možno niekedy aj my takto rozmýšľame a takto sme schopní sa
- podeliť. Hej? A je to asi tak dosť blízke nám,
- ako dať ten posledný je veľmi ťažké.
- A možno práve toto, aj ten príklad tej vdovy je pre nás takým
- veľkým príkladom
- byť schopní dávať. Nielen vtedy, keď máme a máme dosť a
- ovplývame, ale byť schopní dať aj vtedy, keď mám pocit, že, že
- by mi chýbalo, že by som si musel niečo odoprieť.
- Toto je to dôležité pre nás. Teda prvá vec je schopnosť dávať,
- ale s tou schopnosťou dávať pre nás ľudí dnešnej doby asi aj
- veľká výzva mať schopnosť prijímať.
- Pretože my už dnes v dnešnej dobe naozaj sme schopní si
- mnohé veci zabezpečiť.
- A mnohokrát je to aj tak, že aj všetko, keď chceme, nie sme
- zvyknutí si požičať, vypýtať. Radšej si to sám zabezpečím,
- radšej si to sám kúpim, radšej to budem mať svoje.
- To znamená, dnešná doba je pre nás výzvou nielen byť
- schopní dávať,
- ale byť schopní aj prijímať. Byť schopní, dá sa to tak
- povedať v úvodzovkách, ponížiť sa, vyjadriť, že
- nemám a že potrebujem a byť ochotný možno
- poprosiť, požičať. Lebo my radšej pôjdeme tou cestou,
- však si to kúpim. Aj keď to budem možno pozere--
- potrebovať iba raz.
- Ale naozaj byť schopní dávať aj prijímať.
- A potom ten druhý moment dnešného evanjelia byť schopní dať
- všetko, všetko Bohu. Toto je veľké pozvanie
- pre nás. To, čo dneska Ježiš zvýrazňuje v tom
- evanjeliu, hovorí o tom,
- že táto chudobná vdova dala dve mince.
- Dala dve mince. No a možno sa to zdá úplne také zbytočné,
- načo to
- hovorí o tých dvoch minciach. Ale je to dôležité, pretože ak
- hovorí Ježiš, že má dve mince, tak tá chudobná vdova mohla jednu
- vyhodiť, jednu si nechať.
- Ale ona robí to, že dáva obidve. To znamená, dáva všetko.
- Celú tú svoju bytosť, svoju existenciu naozaj
- vloží do Božích rúk. Toto je pre nás to pozvanie.
- Preto táto vdova je pre nás obrovským vzorom.
- Preto nám ju na konci Ježiš zanecháva, aby sme sa naučili
- toto. Byť schopní dať, dávať Bohu všetko,
- naozaj dokázať svoj život akoby zavesiť na
- toho Boha. Toto je pre nás také
- veľké pozvanie. Znova v tom zmysle, keď som hovoril o tom
- prijímaní, že sme nastavení v dnešnej dobe všetko si
- poistiť, všetko si zabezpečiť, všetko byť
- schopní naozaj nejak vo svojom živote zariadiť, aby som mal, aby
- som to dokázal tým životom prejsť.
- A pre nás pozvanie naozaj tej dôvery voči Bohu, že
- nie vždy a všetko musíme mať vo svojich rukách.
- Toto je možno pre nás veľké pozvanie.
- Nie vždy a všetko musíme mať vo svojich rukách.
- Neznamená to, že teraz tým svojím životom pôjdeme
- bezbreho
- zo dňa na deň. Áno, plánujme si veci v živote,
- rozmýšľajme nad tým, čo budeme robiť, čo nebudeme robiť, ale zároveň v
- tom všetkom majme toto vo vedomí, že nemusí to byť všetko
- tak, ako si ja naplánujem. Nemusím mať všetko tak, ako si to ja
- predstavujem, že naozaj som schopný veci vložiť
- do Božích rúk. Amen.
- Amen.
