Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (27.3.2017)
Pondelok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Pondelok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy.
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Hľadajte dobro, a nie zlo.
- Budete žiť a Pán bude s vami.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel zo Samarie do Galilei,
- lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok
- nemá úctu.
- Keď prišiel do Galilei, Galilejčania ho uvítali, lebo
- videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme.
- Aj oni tam boli na sviatky.
- Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu
- na víno.
- Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého
- syna.
- Ako počul, že Ježiš prišiel z Judei do Galilei,
- vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť
- jeho syna, ktorý už umieral.
- Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy,
- neveríte."
- Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým
- mi dieťa neumrie."
- Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije."
- On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
- Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili,
- že jeho dieťa žije.
- Pýtal sa ich, koľko bolo hodín, keď sa mu uľavilo.
- Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala
- horúčka."
- Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu
- Ježiš povedal: „Tvoj syn žije."
- A uveril on i celý jeho dom.
- Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš,
- keď prišiel z Judei do Galilei.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Tak, drahí bratia a sestry, pár myšlienok do dňa, by sme tak
- dobre prežili to, čo nás čaká.
- Keby sme brali len tento text tak, možno si povieme tak ako
- inokedy Pán Ježiš urobil zázrak, jako dobre, jaké mal dobré srdce
- a možno by sme to ešte tak troška rozobrali.
- Ale ak pozrieme na túto stať, na túto udalosť z takého
- pohľadu, akú, aký mal Ján, tak sa nám dosť veľa tak
- vyjasní. O čo to vlastne ide? Evanjelista
- Ján začína písať evanjelium z
- takého uhla, že na počiatku bolo slovo
- a slovo bolo u Boha
- a to slovo bol Boh.
- A potom hovorí, že prišlo na svet a osvietilo každého
- človeka.
- A my, keď pozbierame tie state, ktoré sú predtým, a
- teraz sme v štvrtej kapitole,
- tak môžeme sledovať to, čo je za každou staťou, za každou
- príhodou.
- A to je Ján chce poukázať osud tohto slova,
- ktoré prišlo na svet.
- A tak sa nám to potom troška inakšie vyjavuje, lebo začíname chápať,
- že aj táto udalosť ako keby na taký náhrdelník
- bola zase pridaná a my tú zlatú niť môžeme
- stále sledovať a môžeme si povedať, aký je osud
- slova.
- Predtým bol Pán Ježiš v Jeruzaleme, tam ho neprijali.
- Boli to farizeji a tí, ktorí rozhodovali o
- budúcnosti a ktorí dávali poriadky a ktorí vyberali
- len niečo zo Svätého písma. Neprijali.
- Potom vidíme, ako hovorí s Nikodémom.
- To bol taký dobrý človek vnútri, ale ešte veľa nechápal.
- Osud toho slova uňho bol na vážkach.
- Keď vieme, že neskôr potom ozaj sa tak
- prinavrátil alebo obrátil k Bohu naplno.
- No a potom sme videli Samaritánku, ktorá
- dokonca pochádzala z iného náboženstva povedzme, lebo oni to mali tam
- namiešane. Verili vo všeličo.
- A zrazu cítime, že to slovo robí v nej
- veľkú zmenu. Uteká tam ku svojim a
- prichádzajú Samaritáni a hovoria: „Nie len preto
- veríme, čo si nám ty povedal, ale že ozaj tento je
- múdry a má silu v sebe."
- Hej, takže vidíme, že sa tak obracajú.
- A tu vidíme osud pohanského úradníka,
- ktorý dokonca bol taký, že na slovo uveril.
- Hej,
- lebo
- syn je mu chorý, zomiera a Pán Ježiš hovorí: „Choď,
- tvoj syn žije."
- A zrazu sa tak aj stalo. Čiže vidíme, že
- vlastne aj pohanský týpek, povedzme
- alebo chlapík, ktorý sa tam objavil zrazu na
- základe toho, čo počul už o Mesiášovi, o Ježišovi,
- prijíma toto slovo, verí. A stalo sa tak,
- že sa naplnilo toto slovo.
- Takže vidíme, že Božie slovo pôsobí všade na
- všetkých, ale osud tohto slova je rôzny.
- A keby sme to tak zosumarizovali, tak zrazu si povedzme: a aký
- je osud slova?
- Vo mne Ježišovho slova. Prijímam,
- odmietam.
- Niečo prijímam, niečo odmietam, niečo len vyberám, ako je to
- dneska v móde.
- Každý si musí odpovedať na to sám. A to je prvé také
- ponaučenie.
- Poďme ešte hlbšie do Božieho slova, lebo má silu
- meniť.
- Keď čítam túto statť, tak sa mi vynára, čo som prežil s Božím
- slovom.
- Raz som bol na duchovných cvičeniach.
- Mal som také pre seba v Hodoch. Naši tam majú
- saleziáni kus takého poľa. Vtedy ešte pestovali kapustu, mrkev
- a už keď mi bolo tak dlho, tak som z okna spádal, že mladí ľudia
- tam chodia niekde v tom parku. Tak som išiel medzi
- nich.
- Tak som sa nepriznal, kto som a pýtam sa tak,
- vyzvedám, že „A aký je tu pán farár?“ „Už
- zomrel.
- Janko.“ A tí mladí mi hovoria, že „No, aj kričí po
- nás.“ Hovorím: „Akože kričí? Veď je
- salezián.“ „No viete, keď my mu
- chodíme na mrkev a jeme a trhajú„ a
- asi to robili tak aj nepekne alebo tak, že ničili inú vec.
- Takže pán farár troška pokričal. Hej, vítam.
- Mal právo, povedzme. A ja im hovorím
- tým deťom, takí zo základnej školy, že ja som jeho brat.
- „Vážne?
- Poďte, ideme na tú mrkev. Môžte si to dovoliť. Som brat.
- Ten Janko je dobrý človek. Isto by dovolil,
- ale musíme to z kraja brať a
- tak.“ Tak sme išli na mrkev a tak sme ju svorne hryzli celá
- partia. A nakoniec hovorí jedna
- dievčina:
- „A vy bývate kde?
- Kde vy bývate?“ A ja som si uvedomil, že vlastne
- niekde vo Svätom písme sa nachádza taká stať, keď tí
- učeníci prví, tiež ten Ján a tí sa zrazu pýtali Pána
- Ježiša: „Učiteľu, a kde bývaš?“ A tak mi to zaplo v hlave,
- že Pane Bože, keď taká situácia sa vyskytne, že
- zrazu sa trocha uskutočnilo to, čo kedysi tam
- dávno, samozrejme v inej podobe. Ja nebolo to
- tak nejak mojou zásluhou, len niečo sa pohlo v týchto deťoch a
- zrazu vyšla taká myšlienka veľmi pekná, čo bolo
- bohatstvom pre mňa. A ja som si uvedomil, že
- Božie slovo sa musí uskutočniť, že ak chceme pohnúť, povedzme
- aj tento svet k lepšiemu. Tam, kde ste, kde bývate,
- vašu rodinu k dobrému, tak musíme uskutočniť Božie slovo,
- pretože ono je ako keby takým hybateľom, ktoré pohne
- všetko dopredu.
- Vidíte, koľko máme všelijakých slov bežných,
- ktoré nič
- nemenia. Každý rečník hovorí: „Všimni si ma, ja
- ti prinesiem záchranu, ja ti môžem pomôcť.“ A tie slová nás
- napĺňajú.
- Ale vidíme, že vlastne ani nás nemenia a už sme aj
- alergickí na to.
- Ale keď príde také hlboké slovo, Božie slovo, ktoré
- posúva život dopredu, toto je to najcennejšie.
- Dneska som išiel tu do štúdia, do televízie
- a skrátil som si to takou neznámou cestičkou
- a som si tak uvedomil, no keby bola tma, veru by som
- aj blúdil.
- A vidíte, drahí bratia a sestry,
- ak nemáme slnko,
- tak častokrát zablúdime. Možno aj vy, keď vstanete ráno alebo v
- noci za tmy, tak nabúrate stoličku, stôl,
- lebo nemáme svetlo. „Zasvieti!„ kričíme.
- „Rýchlo zasvietiť!“ a potom sa už vieme zorientovať.
- A je to aj tak v živote, aj v tom meste.
- Keby bola tma, nič neosvetlené, tak nabúrame.
- Keď vyjde slnko, už vieme, kadiaľ treba ísť.
- A je to tak aj vnútri v nás, tam v tom našom vesmíre.
- Lebo na tých duchovných očiach môžeme mať všelijaké rolety,
- návyky, zlé skúsenosti, takže blúdime.
- Každý kričí: „Všimni si ma, poď za mnou.“ Aj ak
- nemám aj vnútri
- Božie slnko, Ježiša Krista, ktoré
- osvecuje to vnútro, ktoré ma zorientuje, kde mám
- ísť, tak žijem v úžasnom chaose.
- A to je vlastne aj tá druhá časť toho, čo Ján povedal, že prišlo
- svetlo na tento svet a osvietilo každého človeka.
- Kde? Pýtame sa. Vnútri v nás cez svedomie
- svieti. Ale jak? Ak mám teda tú roletu nejakého
- zlého návyku na tom svedomí, ak nevidím život tak,
- ako je, a to cez to Božie slovo, potom blúdim.
- A vidíme, že skutočne mnohí naši priatelia
- alebo ľudia, ktorí teraz žijú, blúdia.
- Vôbec ani nevedia, čo je dobré. Nevedia, aký zmysel života,
- kadiaľ treba ísť, čo treba žiť od rána.
- Je to, sú to veľké výzvy a vidíme, ako to Božie
- slovo je veľmi hlboké, ako nás chce osvietiť, ako nás
- chce pohnúť k životu tak, ako aj dneska sme čítali.
- Chce až oživiť, dať nám život.
- Máme pred sebou deň, takže je potrebné sa aj zastaviť, aj
- si uvedomiť možno, že ako vidím tento svet nielen týmito
- očami, ale tými duchovnými.
- Lebo, a tým zakončím, všimnite si, dačo sa dá vidieť
- len tak ľudsky očami. Včera sme tiež o tom počuli v
- tom evanjeliu o slepcovi.
- Ale zrazu niečo môžem vidieť aj rozumom.
- To idem do veci hlbšie,
- ale nielen rozumom. Ja môžem vidieť aj svedomím,
- pretože môžem triediť, čo je dobré a čo zlé.
- A nielen svedomím. Ja môžem vidieť srdcom
- aj emócie, aj to dobro, aj tú krásu na veci, aj tú múdrosť.
- Takže priateľu, aj ja sa pýtam sám seba,
- čím pozerám na tento svet? Kto mi svieti v tomto svete?
- Komu verím? Ako verím Božiemu slovu?
- Viem o zmysle svojho života. Viem, kde vlastne mám
- dôjsť. Veľa výziev a tieto výzvy
- čakajú odpovede vnútri. Takže príjemný
- deň a nech sa páči troška pozrieť, kto mi to
- svieti na ten život a či ja idem za svetlom.
- Pochválen buď Ježiš Kristus.
- Na veky amen.
