Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
16.06.2023
12:16 min.
Titulky od AI
Zobrazené 316x

Z PRAMEŇA

káže dp. Marián Kašaj

Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1367 slov

(piano)
(hra na gitarovej kytari) Aleluja,
aleluja,


  • (piano)
  • (hra na gitarovej kytari) Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Vezmite na seba moje jarmo
  • a učte sa odo mňa,
  • lebo som tichý a pokorný
  • srdcom.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami i s duchom
  • tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia
  • podľa Matúša. Sláva
  • tebe, Pane. Ježiš povedal:
  • „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci
  • skryl pred múdrymi aj rozumnými a zjavil si ich
  • maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
  • Môj Otec mi odovzdal všetko. Ani nepozná Syna,
  • iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a
  • ten, komu to bude Syn chcieť, zjavy.
  • Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja
  • vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a
  • učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom
  • a nájdete odpočinok pre svoju dušu.
  • Moje jarmo je príjemné a moje bremeno
  • ľahké.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Milovaní priatelia, tuná v kaplnke televízie Lux
  • i doma pri televíznych obrazovkách.
  • Ak by sme urobili kvíz, čo máme vo svojich
  • vreckách, asi by sme na
  • ulici. Odpovede, ktoré by sme dostali, by to boli telefón
  • a asi by tam boli kľúče Študenti by povedali, že ISIC, možno
  • nejaký čip, ktorý nám otvára dvere.
  • Áno, potrebujeme kľúče, ktoré nám otvárajú brány,
  • dvere, aby sme mohli vstúpiť. Dnes ale keď
  • slavíme sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, tak chcem
  • upriamiť pozornosť na Ježišovo otvorené srdce.
  • Vojak, keď prebodol Ježišovo srdce, tak srdce sa
  • otvorilo
  • a už nikdy viac sa nezatvára. Ostáva stále
  • otvorené.
  • To je to pozvanie, že príďte ku mne všetci,
  • preťažení. To je tak jednoducho povedané,
  • príďte, dvere sú otvorené. Príďte, budeme vás
  • čakať. Chceme vás posadiť
  • okolo stola, aby sme mali čas jeden pre druhého,
  • navzájom jeden pre druhého.
  • Je zaujímavé, že aj v dnešných časoch sú ešte ľudia,
  • kľúče. Ľudia, ktorí nezamykajú svoje
  • príbytky,
  • lebo nemajú dvere, nemajú zámky na svojich
  • príbytkoch. Konkrétne myslím na
  • veriacich, na ľudí priamo z mojej farnosti v
  • v Keni, kde bývajú prevažne v maňatách.
  • Sú to také polokočovné kmene a vlastne také hmm
  • stany polokočovné, kde vstup do tohto stanu je
  • nízky, aby bránil vstupu zvieratám a
  • zároveň nie je tam žiadny zámok, čiže vždy tak každý môže vstúpiť
  • a prebývať vo vnútri. Aj ten stan tá
  • maňata nie je vysoký, je nízky, takže
  • každý, kto vstupuje, sa posadí
  • a posadiť sa znamená, že byť vítaný, byť prijatý
  • To je aj ten symbol, to gesto, keď stolujeme
  • okolo stola, že sme prijatí a že sme obdarovaní.
  • Tak aj oni nenosia kľúče, tí Samburici, lebo
  • majú stále otvorené. A nie je to len fyzicky
  • tou maňatou otvorenou, ale aj svojimi
  • srdcami. Čo je pekné, tak
  • motto všetkých misionárov a tých, ktorí vychádzajú
  • z Európy a či je to Afrika, Južná Amerika, Ázia,
  • tak myslím, že sa s tým stretávame, že každý misionár, každý návštevník
  • v Afrike i na iných kontinentoch je
  • požehnaním. Čiže každý, kto prichádza, neprichádza s prázdnymi
  • rukami, ale prichádza s požehnaním.
  • Či už je to forma vzdelávania,
  • posväcovania, materiálneho zabezpečenia,
  • tak akýmkoľvek spôsobom, vždy je to požehnanie.
  • Tí domáci si to aj silne uvedomujú.
  • U nás doma na východnom Slovensku tiež tak niekedy úsmevne
  • rozprávame, keď pozývame priateľov na návštevu,
  • a dvere otvárajte nohami. A že čo to
  • znamená? Znamená, že dvere nie sú zamknuté,
  • ale tiež to znamená, že ruky sú obsadené, že v rukách
  • môžu priniesť nejakú pozornosť, nejaký dar, niečo, čo, čo budeme
  • vedieť rozdeliť navzájom medzi seba
  • A to je to, čo, čo je to požehnanie, že aj keď
  • ktosi kdesi prichádza, tak neprichádza s prázdnymi
  • rukamiMôže naozaj prichádzať s otvorenou náručou a
  • prinášať tú plnosť darov. Takto Ježišovo
  • otvorené srdce je tým darom, kedy
  • stále nám Boh hovorí, že je otvorené.
  • Nemusíte klopať, nemusíte si dopredu dohadovať,
  • alebo nie. Boh nemá otváracie hodiny, kedy by
  • sme mohli a kedy zase by sme mali počkať a nemôžli vstúpiť do jeho
  • blízkosti. To, čo Mária Alakok, svätá
  • Mária Alakok dostala cez prisľúbenia
  • Božej lásky a milosti pre všetkých tých, ktorí uctievajú
  • Ježišovo srdce, tak pre dnešnú dobu by sme povedali
  • taký upgrade, taká aktualizácia je svätá sestra
  • Faustína. Myslím si, že tieto dve svätice
  • si majú veľa čo povedať, aj keď každý trošku, každá
  • trošku iným jazykom by rozprávala, ale rozprávali by o tom
  • istom, že Boh je láska a Boh nás chce
  • objať. Boh nás chce prikryť svojím plášťom.
  • Ježišove otvorené srdce nielenže je otvorené, ale v Božom slove
  • čítame, že z Ježišovho srdca vytekla krv a voda.
  • A je to obraz pre mňa osobne, je to obraz toho
  • plášťa, ktorý prikrýva, ktorý chráni,
  • plášť, ktorý dáva svoju milosť, svoje požehnanie.
  • A
  • ten plášť vo Svätom písme je spomínaný viackrát.
  • Keď marnotratný syn sa vracia k otcovi, otec odhodí
  • plášť
  • A, a takisto máme, že keď niekto zoberie plášť do
  • záruky od chudobného, tak pred západom slnka tento
  • plášť sa má vrátiť. Takto poznám,
  • že čo to konkrétne znamená, keď pastieri a
  • ľudia v Samburu vo farnosti Barsaloi takisto to, čo
  • majú, tak nie sú kľúče, ale je to plášť.
  • Je to pre nich prikrývka na noc, naša perina.
  • Je to pre nich zároveň aj matrac, na ktorom spia, lebo častokrát
  • ostávajú cez noc vonku na zemi. Nie je tam chladné
  • počasie, takže nie je problém s prechladnutím,
  • posteľ. Je to zároveň pre nich aj prikrývka.
  • Chrání ich to pred chladom, chráni ich to pred horúcim slnkom.
  • Povedal by som, že ten plášť, oni to volajú
  • čuka, tak to je pre nich všetko, aj oblečením, aj
  • spálňou, aj niečo, čo ich chráni. A tak zobrať
  • tento plášť tomuto človeku znamená, že zobrať mu všetko
  • a zase dať mu tento plášť, znamená dať mu
  • všetko. A keď hovoríme o Ježišovom otvorenom srdci
  • o tom plášti tých milostí, ktoré vychádzajú z Ježišovho srdca,
  • tak rozprávame o tom, že Boh nám dáva všetko cez
  • Ježišovo srdce. Cez Krista nám dáva plnosť
  • milosti
  • Za to mu chceme ďakovať. Preto tie obety,
  • ktoré naši prvopiatkoví chorí ľudia,
  • ktorých kňazi často navštevujú práve v tomto čase
  • a, a všetky modlitby, ktoré sa spájajú a kladieme ich na oltár
  • aj ako odprosenie za naše slabosti, ale aj zároveň ako
  • požehnanie, tak sa spájajú do toho veľkého plášťa,
  • Kristus prikrýva, ktorým nás chce chrániť a obdarovať
  • milosťami
  • Božské srdce nás nielen očisťuje, ale nás chce aj
  • vyzdobiť. Keď sme špinaví, umyjeme sa.
  • To, to je áno. To poznáme, že čo znamená očistiť.
  • Aj doma, keď máme neporiadok, tak môžeme upratať.
  • Povieme, že máme upratané. Ale
  • Kristus nás nielen očisťuje, ale on nám dáva aj svoju milosť.
  • Znamená to, že nás chce aj vyzdobiť.
  • Rozdiel je doma, keď iba upraceme a iné je, keď
  • vyzdobíme doma príbytok. Stačí položiť kvety na
  • stôl, dáme biely obrus na stôl, zapálime
  • sviecu a hneď vieme, že je to čosi iné.
  • Hneď je to slávnosť. Takáto slávnosť sa deje
  • každodenne na našich katolíckych oltároch, keď máme
  • slávnostne prestreté, máme vyzdobené živé kvety, sú
  • zapálené sviece, čiže vstupujeme do tej Božej
  • lásky, ktorá sa dáva. Tak pre nás je to pozvanie,
  • aby sme boli požehnaní, že Boh nás požehnáva,
  • ale zároveň aby sme boli aj my požehnaním pre tých
  • druhých. Nezmeníme celý svet, to
  • sme už pochopili každý z nás. Ale môžeme zmeniť
  • život jednému človeku na, na celý život
  • Možno ten, ktorý je pri nás, manželovi, manželke, svojim
  • deťom, svojim rodičom, komukoľvek na pracovisku,
  • na našich školách, na našich uliciach.
  • A takto, aby sme mohli vnímať, už potrebujeme mať to nastavenie aj
  • v našich mysliach a v našom srdci, že mám
  • otvorené, že nepotrebujem kľúče
  • Samburský kraj je známy aj tým, že ženy
  • vyrábajú rôzne veci, predmety z koráliek,
  • náhrdelníky, ružence a
  • kabelky a naozaj rôzne veci. A robia aj
  • kľúčenky
  • a kľúčenky predávajú, aby trošku niečo si
  • prilepšili. Ale páči sa mi tá symbolika, že oni sami kľúčenky
  • nepoužívajú. Ako som povedal, nemajú
  • kľúče. A, a zároveň iná symbolika
  • v tom tak pekná je, že tým kľúčom máme byť
  • my. My nepotrebujeme kľúč. Máme byť my kľúčom, ktorý
  • otvára a ktorý už-- ten kľúč, ktorý už
  • nezamyká, že raz otvorí a nechá
  • otvorené. Tak keď niekedy budete
  • mať kľúče vo vrecku a možno nejakú kľúčenku, tak nech to nám
  • pripomenie, že my chceme byť tým kľúčom, tou dobrotou, tou
  • láskou, ktorá nás pozýva prinášať požehnanie aj
  • Amen
  • (pozadie)
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO