SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
31.01.2018
11:34 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1117x

Z PRAMEŇA (31.01.2018)

Svätého Jána Boska, kňaza, káže dp. Marek Vaňuš SVD.

Svätého Jána Boska, kňaza, káže dp. Marek Vaňuš SVD.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1363 slov

Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Kráľ Dávid povedal Joábovi a veliteľom
svojho vojska, čo boli s


  • Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
  • Kráľ Dávid povedal Joábovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s
  • ním:
  • „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe
  • a spočítajte ľud. Chcem poznať jeho počet."
  • A Joáb odovzdal kráľovi výsledky sčítania ľudu.
  • V Izraeli napočítali osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí
  • narábajú mečom, a u Júdu päťstotisíc
  • bojovníkov.
  • Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce
  • a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom.
  • Ale teraz, prosím, Pane, odpust neprávosť svojho sluhu,
  • lebo som konal veľmi hlúpo."
  • Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k prorokovi Gadovi,
  • Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi:
  • Toto hovorí Pán:
  • Tri možnosti ti dávam na voľbu. Vyber si, čo chceš, čo
  • mám na teba dopustiť."
  • Gad išiel k Dávidovi a oznámil mu:
  • „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri
  • mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať,
  • alebo bude tri dni mor v tvojej krajine.
  • Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma
  • poslal."
  • Dávid povedal Gadovi:
  • „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána,
  • lebo on je veľmi milosrdný, ako padnúť do rúk
  • človeka."
  • Dávid si vybral mor. Bola práve žatva.
  • Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného
  • času.
  • Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiat tisíc mužov.
  • Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil,
  • Pána pohlo útrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud:
  • „Dosť už, zadrž svoju ruku!"
  • Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areúnu.
  • Keď Dávid videl anjela, čo zabíja ľud, povedal Pánovi:
  • „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu.
  • Ale tieto ovečky, čože urobili?
  • Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a
  • proti
  • domu môjho otca."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho
  • hriechu.
  • Blážený, komu sa odpustila neprávosť a je
  • oslobodený
  • od hriechu. Blážený človek, ktorému Pán vinu
  • nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
  • Vyznál som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som
  • svoj priestupok. A povedal som si:
  • Vyznám Pánovi svoju neprávosť. A ty si mi odpustil
  • zlobu môjho hriechu.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho
  • hriechu.
  • Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase
  • tiesne a záplavy veľkých vôd sa k nemu
  • nepriblížia.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
  • Ty si moje útočište. Ochrániš ma pred súžením,
  • zahrnieš ma radosťou zo spásy.
  • Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán.
  • Ja ich poznám a oni idú za mnou.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš prišiel do svojej vlasti. Jeho učeníci išli s ním.
  • Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge.
  • Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má
  • tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a
  • zázraky, čo sa dejú jeho rukami?
  • Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa,
  • Júdu a Šimona?
  • A nie sú tu s nami aj jeho sestry?"
  • A pohoršovali sa na ňom.
  • Ježiš im povedal:
  • „Proroka si uctia všade, len nie v jeho vlasti, medzi jeho
  • príbuznými a v jeho dome."
  • A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, ibaže vložením rúk
  • uzdravil niekoľko chorých.
  • A čudoval sa ich nevere.
  • Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Obyčajne, drahí bratia a sestry, keď vás začne niečo pobolievať
  • a nejak to neprestáva, tak sa vyberiete k lekárovi, aby zistil, v
  • čom je problém a prípadne aby určil, aký
  • spôsob liečby je potrebné, é, nastúpiť.
  • Ale stáva sa, že niekedy človek nič necíti a ide možno
  • len tak náhodne na nejakú
  • kontrolu,
  • no a-a tí lekári tam objavia niečo, nejaké symptómy, že kdesi vo
  • vnútri tela je nejaký problém, ktorý je potrebné riešiť,
  • aby to nedospelo k niečomu horšiemu.
  • Symptómy choroby nebývajú vždy viditeľné navonok a
  • nebývajú vždy citeľné,
  • ale skúsený lekár ich vie identifikovať a
  • naordinovať primeraný postup liečby.
  • To dnešné Božie slovo, ktoré sme práve počuli,
  • hovorí zice o dvoch veľmi
  • rozdielnych epochách. Hovorí o období kráľa Dávida a
  • potom v evanjeliu o Ježišovi. Hovorí o rozdielnych situáciách,
  • kde v prvom čítaní to bol kráľov príkaz sčítať bojaschopných
  • mužov
  • a v evanjeliu zas prijatie či neprijatie Ježiša v jeho
  • domovine. Ale týka sa rovnakej choroby srdca,
  • ktorú by sme
  • mohli nazvať akousi chudokrvnosťou alebo
  • anémiou viery.
  • A ponúka nám dva symptómy tejto choroby srdca,
  • ktoré ak zostanú prehliadnuté, tak sa môžu,
  • é, rozvinúť a mať také náž-vážne následky pre
  • náš vzťah s Bohom.
  • Ak sa vrátime k tomu prvému čítaniu,
  • tak epizóda zo života kráľa Dávida na prvý pohľad nevyzerala
  • veľmi zle. Kráľ sa rozhodol, že sčíta všetkých tých
  • boja-bojaschopných mužov,
  • s kým môže rátať v prípade konfliktu.
  • Lenže v pozadí tohto rozhodnutia kráľa tkvie určité
  • uvažovanie typu:
  • „No dobre, uvidím, čo mám k dispozícii, čo si môžem dovoliť a čo už
  • nie."
  • Inými slovami, Dávid sa začína spoliehať na tie ľudské
  • istoty.
  • Prestava dôverovať Bohu. A v tom je ten problém.
  • On si ho uvedomuje v tej chvíli, keď mu prinášajú výsledok
  • sčítania a vtedy hovorí písmo, že sa mu tak zachvelo srdce
  • a už nevie zabrániť tomu, aby mu to srdce tak trošku, é,
  • neovládlo, neovládol pocit moci.
  • Hej, že teda môžem si dovoliť toto.
  • A tak oslabuje jeho dôveru v Boha.
  • Keď sa potom rozpráva o tom treste, ktorý prichádza, tak je to vlastne len
  • Boží poukaz na to, ako ľahko kráľ môže prísť o svoje istoty.
  • Nie je to v jeho rukách, koľko má mužov.
  • My isto nebudeme počítať bojovníkov,
  • ale pokúšanie stavať len na tých našich vlastných istotách
  • a možnostiach je stále aktuálne.
  • A možno
  • bude viesť buď k pýche, keď si budeme myslieť,
  • no sme na tom dobre,
  • máme dobré možnosti, je to dobré vyhliadky, všetko zabezpečené.
  • Alebo to niekedy môže viesť k beznádeji, keď si budeme myslieť, že z
  • ľudského hľadiska to už nemá žiadne východisko.
  • Spoliehať sa len na vlastné vyhliadky a možnosti je však ten
  • symptóm slabej viery.
  • Liekom na ňu je uvedomiť si, že Pán Boh nepotrebuje
  • veľké
  • bojaschopné mužstvá.
  • Je ako keby vrátiť sa aj v tom Dávidovom príbehu na ten počiatok, keď
  • si Boh použije aj jednoduché-jednoduchého pastiera Dávida, aby s
  • prakom a piatimi kameňmi premohol siláka Goliáša.
  • Ako hovorí aj Pavol na inom mieste, keď o svojej vlastnej
  • skúsenosti píše, že v tej slabosti počuje Boží hlas:
  • „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v
  • slabosti."
  • No a v evanjeliu Ježiš prišiel do svojho rodného kraja.
  • Tam ho dobre poznali a možno už aj počuli o niektorých zázrakoch, ktoré urobil.
  • A predtým, od toho momentu, ako začal verejne účinkovať.
  • Ale predtým, keď bol doma, si asi nič zvláštne nevšimli.
  • Ježiš nekonal zázraky vo svojej domovine.
  • A tak, keď prichádza, tak si kladú otázky: „Ako je to možné, že tento Ježiš,
  • syn Márie, ktorého tak dobre poznáme z minulosti,
  • koná toto,
  • môže byť niečím viac?"
  • A evanjelista píše, že sa na ňom pohoršovali,
  • že boli skeptickí
  • a tá skepsa im zabránila,
  • é, otvoriť sa pre dar, ktorý mal, ktorý mohol Ježiš priniesť aj im.
  • Pi-Písmo hovorí, že čudoval sa ich nevere,
  • lebo tá skepsa je ďalším symptómom tej
  • anémie alebo chudokrvnosti viery.
  • A tak pri otázke, či sa azda nespoliehame len príliš na tie
  • vlastné sily a možnosti,
  • čo nás môže viesť buď k pýche alebo k beznádeji,
  • tak si dnes môžeme položiť aj otázku, ktorá sa týka našej skepsy.
  • Či azda nie som príliš skeptickým človekom.
  • Som otvorený pre novosť, ktorú bože- Boh môže konať v mojom živote aj
  • dnes?
  • Alebo som príliš upnutý na minulosť, na to, čo mi vyšlo alebo
  • nevyšlo?
  • A tak, ako to boli Ježišovi rodáci.
  • Rátať len s tými ľudskými možnosťami
  • alebo zostať zatvorenými voči od-voči Božej
  • novosti sú tie symptómy anémie
  • viery. Ale liekom na ne je stretnutie so živým
  • Bohom
  • a s jeho mocou, ktorá sa nám ponúka aj v týchto chvíľach,
  • keď Ježiš prichádza pri eucharistickom slávení v jednoduchých daroch
  • chleba a vína,
  • keď nás neprestáva aj cez toto slávenie
  • živiť, živiť v nás tú neustálu nádej,
  • že on premohol smrť a vstal z mŕtvych.
  • Pamätajme dnes na to.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri