SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
31.08.2026
15:03 min.
Titulky od AI
Zobrazené 53x

AKO VYSVETLIŤ ZVLÁŠTNE CHOVANIE JEŽIŠOVÝCH SPOLURODÁKOV?

káže dp. Jozef Pajerský (Lk 4, 16-30)

pondelok 22. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1739 slov

Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla
Korinťanom.


  • Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla
  • Korinťanom.
  • Keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám
  • zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo
  • múdrosťou.
  • Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné,
  • iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.
  • A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi
  • prestrašený.
  • Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a
  • múdrych slovách, ale v prejavoch ducha a moci,
  • aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti,
  • ale na Božej moci.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem. Pane, tvoj
  • zákon veľmi milujem. Pane, tvoj zákon
  • veľmi milujem. Rozjímam o ňom celý deň.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem. Tvoja
  • náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov.
  • Ustavične sa jej pridržiam.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem.
  • Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, lebo o tvojich
  • prikázaniach rozjímam.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem.
  • Chápavejší som nad starcov, lebo zachovávam tvoje
  • príkazy.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem. Svojim nohám
  • nedovolím vykročiť na zlé cesty. Chcem dodržiavať
  • tvoje slová.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem.
  • Neodkláňam sa od tvojich predpisov, lebo ty si mi
  • zákon stanovil.
  • Pane, tvoj zákon veľmi milujem. Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja. Duch Pána
  • je nado mnou. Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol.
  • Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a
  • vstal, aby čítal.
  • Podali mu knihu proroka Izaiáša.
  • Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
  • „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal
  • evanjelium chudobným.
  • Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení a slepým,
  • že budú vidieť.
  • Utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov
  • milosti výrok."
  • Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si.
  • Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.
  • A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste
  • práve počuli."
  • Všetci mu prisviečali a divili sa milým slovám, čo
  • vychádzali z jeho úst
  • a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?"
  • On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie:
  • Lekár, lieč sám seba.
  • Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume.
  • Urob to aj tu vo svojej vlasti."
  • A dodal: „Veru, hovorím vám, ani jeden
  • prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.
  • Ale vravím vám pravdu.
  • Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo
  • nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po
  • celej krajine.
  • A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej
  • vdove do Sarepty v Sidone.
  • A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea a ani
  • jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.
  • Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.
  • Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz
  • vrchu,
  • na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli
  • zhodiť.
  • Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Milí bratia a sestry,
  • začali sme teda nový pracovný týždeň.
  • V liturgickom poriadku je to dvadsiaty druhý týždeň v cezročnom
  • období.
  • Čo sa týka bohoslužby slova, alebo teda čítaní počas
  • týchto svätých omší v bežné dni,
  • tak nastala určitá zmena. Doteraz sme čítavali na
  • pokračovanie o verejnom účinkovaní Ježiša, o jeho
  • učení, podobenstvách,
  • pre-rečiach, ktoré mal, ale všetko zo zápisu od
  • svätého Matúša.
  • A dnes sme prešli na jeho kolegu,
  • na ďalšieho evanjelistu, pretože minulý
  • týždeň sa už zakončili tie posledné Ježišove takzvané
  • eschatologické reči
  • o
  • zakončení dejín a tak ďalej. Potom už na-začína
  • rozprávanie o Ježišovom utrpení, ale to sa sleduje v
  • inom období. A tak teraz prechádzame k evanjelistu
  • Lukášovi
  • a sme opäť na začiatku, ako Ježiš začína svoje verejné
  • účinkovanie.
  • Začíname tým bežným Ježišovým verejným
  • účinkovaním, teda tie udalosti o krste, o pokúšaní,
  • tie sú v tretej kapitole. A teraz sme začali, é,
  • jedným úryvkom zo štvrtej kapitoly a pôjdeme tak Po poriadku
  • tak ako svätý evanjelista Lukáš. Vieme, že on v tom úvode píše, že
  • starostlivo všetko pozbieral, zvážil, vyhodnotil
  • a píše teda podľa toho projektu svojho evanjelia
  • a predstavuje teda Pána Ježiša ako po udalostiach
  • krstu,
  • potom ako si povoláva učeníkov. To sa udialo teda pri Jordáne
  • a potom v tej dolnej Galilei, pri
  • Genezaretskom jazere pri Kafarnaume.
  • A Ježiš potom vystupuje hore do hornej Galilei a
  • tam prichádza do svojho rodného mesta.
  • Tam sa udeje taká trošku zvláštna epizóda,
  • ktorá v niečom je taká nepochopiteľná, akoby tam nie
  • úplne všetko bolo vyrozprávané, ale cítiť v nej určitý zlom.
  • Ježiš prichádza v sobotu do synagógy.
  • Tam sa zhromažďujú veriaci muži a, é,
  • Ježiš podľa zvyku má tam tú príležitosť,
  • tak ako mal každý
  • dospelý muž, môže
  • komentovať ten úryvok, keď si vypýtal slovo.
  • A tak Ježiš prečíta od proroka Izaiáša a
  • najprv je prijatý tými svojimi poslucháčmi.
  • Divia sa nad jeho slovami akoby v takom pozitívnom zmysle,
  • tak pozitívne ho hodnotia.
  • Možno sú aj hrdí na to, že medzi nja-nimi vyrástol
  • niekto, kto takto múdro dokáže hovoriť, tento tesárov syn.
  • Ale zrazu prichádza určitý zlom. Otázka je, či to bol zlom,
  • alebo či aj
  • tá, tá prvá časť, keď Ježiša chválili, či to nebolo
  • vlastne všetko na tej istej úrovni, ako keď ho začali
  • neprijímať.
  • Ale jednoducho príde tu určitý moment, keď Ježiša odmietnu
  • veľmi takým radikálnym spôsobom, že musí až utiecť
  • odtiaľ.
  • Ako vysvetliť toto zvláštne správanie
  • Ježišových spolu rodákov?
  • Prečo ho najprv chvália a potom ho odmietajú?
  • Možnože určitý kľúč na pochopenie
  • by sme mohli vidieť aj v tom prvom čítaní z Listu svätého
  • apoštola Pavla Korinťanom. Keď Pavol spomína
  • na to, ako v tej komunite veriacich
  • v Korinte alebo v tej komunite tých, ktorí sa obrátili na vieru,
  • ohlasoval evanjelium.
  • A dodáva tam takú
  • veľmi dôležitú poznámku.
  • Hovorí, že to, že ohlasoval a že to evanjelium bolo
  • prijaté, bolo práve preto, že neohlasoval on,
  • ale cez neho
  • hovoril sám Boh a jeho poslucháči to
  • dokázali takto navnímať. A dokonca svätý Pavol tam
  • hovorí o takom paradoxe,
  • že nezaujal tých svojich poslucháčov nejakou vysokou
  • rečou, hej, nejakým vysokým štýlom,
  • vycibreným literárne. Hovoril veľmi jednoducho,
  • ako by mal tam mal trému. Možno to nemusí byť o tréme, ale sa cítil
  • taký nehodný. Hovorí, že bol slabý, bojazlivý,
  • veľmi prestrašený.
  • Nešlo o nejaké presvedčivé slová,
  • múdru reč,
  • ale to, čo zaujalo a priviedlo k viere
  • Korinťanov bolo, boli prejavy ducha a moci, ktorým sa
  • oni otvorili.
  • Možno by som to okomentoval takou, takou jednou mojou
  • skúsenosťou alebo môžme, môžte to zobrať aj ako svedectvo.
  • A keď sa tak rozprávam aj s druhými, ktorí majú tú
  • službu ohlasovania Božieho slova,
  • sme to my kňazi, ale aj, aj mnohí iní, hej, aj pri iných
  • príležitostiach, nielen v liturgii sa ohlasuje Božie slovo.
  • Môžu to byť katechéti, katechisti, ďalší, ktorí
  • učia, vyučujú Božie slovo a tak ďalej.
  • Tak je to myslím si, že taká zdieľaná skúsenosť.
  • V niečom nehovorím, že cez akoby cez kopirák, ale
  • v niečom tak spája, hej, tú skúsenosť
  • tých, čo ohlasujú Božie slovo. Poviem to tak za seba, že keď človek
  • ohlasuje Božie slovo, pripraví si kázeň, tak sú
  • tie momenty, chvíle, tie kázne, ktoré tak objektívne človek povie,
  • že áno, tak toto sa podarilo, hej, že
  • si to človek pripravil a podal to naozaj tak, že to aj zaujalo,
  • aj to malo nejaký, nejaké posolstvo a možno aj z toho aj taký
  • dobrý pocit a, a taká radosť z tej služby.
  • A dostanem aj spätnú väzbu, že áno, že to bolo
  • zrozumiteľné, presvedčivé a tak ďalej.
  • Áno, sú aj také kázne, ale sú aj také, ktoré sa
  • objektívne nepodaria. Hej, že bude to nejaká ťažká téma
  • alebo ten stav, to hej, možno niečo iné prežívam
  • a jednoducho tie myšlienky sa, sa akoby ťažko vychádzajú,
  • niekedy sú nezrozumiteľné a naozaj ten pocit po tej kázni
  • je taký, že by sa človek radšej schoval, hej, že
  • sa možno aj hanbí za to, čo, čo povedal.
  • A nie preto, že ibaže by nejakým spôsobom sa
  • neprijímal, ale
  • lebo objektívne sa to nepodarilo.
  • Ale zaujímavé je, že niekedy
  • áno, možno niekedy príde spätná väzba aj taká
  • priama, že
  • to nebolo moc dobré. Ale a teraz toto by som
  • chcel tak podeliť, že
  • moja skúsenosť je taká, že, že z tých spätných
  • väzieb isto niekedy sa ohodnotí ten štýl, ale
  • ak som dostal niekedy aj a nemuselo to byť priamo od tých ľudí,
  • ale akoby
  • nejakou cestou sa mi dostalo, že tá kázeň tak zabrala a
  • že naozaj tak zmenila život, že zasiahla človeka,
  • pomohla mu v jeho situácii viac, ako keby- Iba
  • človek pomohol svojou radou,
  • tak možno najviac takýchto skúseností a takých silných
  • povzbudení bolo možno práve pri tých nie veľmi vydarených
  • kázniach. Keď si človek myslel, že to celé pokazil a
  • zrazu a niekedy aj s určitým odstupom času
  • videl, že predsa len to slovo zasiahlo
  • a že Boh cez neho urobil nejakú dôležitú vec, ktorú
  • niekto potreboval.
  • Isto, dalo by sa aj povedať, že niekedy to príde skôr ako taká z
  • ľútosti, hej, také napovzbudenie to tí ľudia povedia.
  • Alebo možno človek tým, že, eh, sa hanbí za tú kázeň,
  • tak, tak, eh, skôr sa poteší z tej, eh, keď
  • tu dostane ešte nejaké povzbudenie.
  • Ale nemyslím si, že je to len o tom,
  • že je to niečo, na čom mal skús- o čom mal skúsenosť aj
  • svätý Pavol, keď hovoril, že pri ohlasovaní
  • Božieho slova nejde až tak o tú formu.
  • Tá nie je najdôležitejšia,
  • ale dôležité sú prejavy ducha, pôsobenie Božieho ducha.
  • Samozrejme, nejde o to, že teraz sa iba na pôsobenie Božieho ducha
  • spoliehať a ohlasovať Božie slovo bez prípravy
  • takým nejakým primitívnym spôsobom, nepripraveným,
  • kostrbatým. Keď je Božie slovo taký vzácny poklad,
  • zaslúži si aj pekný obal slov. Ale
  • to pôsobenie Božieho slova nespočíva iba v
  • tých ľudských slovách.
  • Drahí bratia a sestry, tak ako poučenie z toho myslím, že
  • vyplýva jednak pre tých, čo ohlasujeme Božie slovo
  • ako prvé isto povzbudenie, aby sme sa snažili čím krajším a,
  • eh, a lepším spôsobom
  • pripraviť na to ohlasovanie, ale nespoliehať sa na to.
  • Spoliehať sa viac na silu Ducha Svätého, ako to hovorí svätý
  • Pavol. A pre tých, čo počúvame Božie slovo, všetci ho aj
  • počúvame, tak je to aj výzva nehodnotiť len ten
  • ľudský prejav,
  • ale
  • otvoriť si srdce pre Boha, pre Božie slovo, ktorý
  • hovorí aj cez ľudsky pekne pripravené príhovory, kázne,
  • vyučovanie, ale ktorý dokáže hovoriť aj cez slová,
  • ktoré sú možno bojazlivé, nie až tak presvedčivé ľudsky,
  • nie až tak múdre, možno niekedy prestrašené, ale sú
  • to slová, cez ktoré tiež možno Boh mi chce niečo
  • povedať.
  • Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

AKO VYSVETLIŤ ZVLÁŠTNE CHOVANIE JEŽIŠOVÝCH SPOLURODÁKOV? - Archív

Reklamní partneri